Židovská filozofia

Židovská filozofia bola od začiatku a doposiaľ je náboženskou filozofiou. Je súčasťou judaizmu. Obsadením Jeruzalema kalifom Omarom v roku 636 sa Židia dostali pod nadvládu Arabov, čím prešli aj do novej duchovnej oblasti. Žijúc v mohamedánskej krajine rýchle si osvojovali arabský jazyk a už okolo roku 683 židovský lekár Messer-Džavaih z Basry preložil sýrske lekárske dielo do arabčiny. Koncom 7. storočia sa Židia stali pre Arabov sprostredkovateľmi v osvojovaní si vedeckých i filozofických diel. Na druhej strane sa u Židov pod vplyvom Arabov vypestoval väčší liberalizmus v chápaní a poslúchaní talmudu, s čím súvisel vzrast racionalistickych záujmov a opätovné zmierenie sa s filozofiou. V karaitských kruhoch sa začali učencizaujímať o gramatiku ( Masora) a vo východnom kalifáte (Bagdad, Kairuan, Merv) zasa o také špeciálne vedy, ako astronómia (Mašallach, Ibn-Atari), medicíma a matematika (Sahal-AlTabari, prekladateľ Almagestu a jeho syn Abu-Sahal Ali (835-853). Začiatkom 9. stor. sa karaita Benjamin ben Mose z Nahavendu zaoberal všeobecne filozofickou problematikou v aplikácii na náboženstvo. Koncom 8. stor. sa intelektuálne oživenie prenieslo aj k Židom v západnej Európe so strediskom v Narbonne a neskôr v Mohuči a v iných mestách. K osobitnému rozkvetu židovského myslenia dochádza v Španielsku, kde boli preň obzvlášť priaznivé podmienky. Tvorcami židovsko-španielskej kultúry boli talmudista Mojžiš-Ben Chanoch, gramatik Menahem Ben-Saruk a hebrejský básnik Dunaš Ibn-Labrot. Odtiaľ židovské myslenie prúdilo takmer do všetkých krajín Európy, rozširujúc v nich vlastné, ako aj arabské vedecko-filozofické názory. Podobne ako Arabi rzvíjali filozofiu cez prizmu koránu, aj Židia pristupovali k filozofii cez posvätnú biblickú problematiku. Židia však vo svojom racionalizme zašli oveľa ďalej, hlásali prvenstvo rozumu a založili racionalistickejšie chápanú a pestovanú filozofiu nábožensvta. V stredoveku tak v Španielsku ako aj na Blízkom východe žili Židia v úzkom kontakte s Arabmi - mohamedánmi. Veľký vplyv na židovskú filozofiu mal Averoes, veď najvýznamnejší židovskí filozofi vtedy písali v arabskom jazyku. Aj židovskí myslitelia stáli pred problémom, ako racionálne zdôvodniť vieru v jediného, nadprirodzeného Boha a ako ju intelektuálne obhájiť pred tými, ktorí zmyšľajú inak. Aristotelizmus preniká do židovského myslenia takmer o jedno storočie neskôr ako do arabského, takže ho väčšinou prijímajú v arabskej verzii. Vrchol stredovekej židovskej filozofie predstavuje Maimonides ( hebr. Moše Ben Maimon).

Externé linky

FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok