Preskočiť na obsah

Kóiči Wakata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kóiči Wakata
Astronaut JAXA
Kóiči Wakata v roku 2022
Kóiči Wakata v roku 2022
Št. príslušnosťJaponsko
Stavaktívny
Narodenie1. august 1963 (61 rokov)
Omija, prefektúra Saitama
Iné zamestnanieinžinier Japan Airlines
Čas vo vesmíre347 dní, 8 hodín 32 minút
Kozmonaut od28. apríla 1992[1]
MisieSTS-72, STS-92, STS-119, Expedícia 18, Expedícia 19, Expedícia 20, STS-127, Sojuz TMA-11M, Expedícia 38/39
Znaky misií

Kóiči Wakata (jap. 若田 光一 angl. Wakata Kōichi, * 1. august 1963) je japonský astronaut, zamestnanec japonskej vesmírnej agentúry JAXA. Od roku 1996 sa zúčastnil štyroch kozmických letov, naposledy štartoval 7. novembra 2013 v Sojuze TMA-11M na 187-dňovú misiu (Expedícia 38/39) s návratom 14. mája 2014.

Študoval na Univerzite Kjúšú (Kyushu University, bakalár 1987, magister 1989). Po skončení štúdia pracoval v Japonských aerolíniách (JAL, Japan Airlines), zaoberal sa otázkami predchádzania korózie a pevnosti konštrukcie lietadiel.[1]

Kóiči Wakata na palube ISS 20. marca 2009

V apríli 1992 ho vybrali medzi astronautov oddielu Jaxa. Od augusta 1992 prešiel všeobecným výcvikom v Johnsonovom vesmírnom stredisku NASA v Houstone. V auguste 1993 získal kvalifikáciu letového špecialistu raketoplánu. Potom zostal v Houstone vo výpočtovom stredisku oddielu astronautov NASA.[1][2]

V decembri 1994 ho určili do posádky letu STS-72. Prvýkrát vzlietol do vesmíru na palube raketoplánu Endeavour. Let STS-72 trval od 11. do 20. januára 1996. Wakata obsluhoval manipulátor RMS (Canadarm, tzv. kanadskú ruku), okrem iného ním zachytil japonskou družicu SFU, ktorú raketoplán priviezol späť na Zem.[3]

V júni 1997 bol vybraný do posádky letu STS-92. Raketoplán Discovery odštartoval 11. októbra, pristál 24. októbra 2000. Programom letu bola dostavba ISS, predovšetkým inštalácia nosníka Z1, Wakata opäť obsluhoval manipulátor RMS (kanadskú ruku).[2]

Od októbra 2001 sa pripravoval na dlhodobý pobyt na ISS, súčasťou výcviku bola aj stáž v stredisku ESA v Kolíne nad Rýnom od augusta do septembra 2002 a Stredisku prípravy kozmonautov v Hviezdnom mestečku od decembra 2005.[1] V júli 2006 bol veliteľom posádky pobývajúcej sedem dní v podmorskom obydlí NASA pri floridskom pobreží.[2] V auguste 2006 bol predbežne určený do Expedície 16 na ISS a začal v Rusku prípravu na let, ale za mesiac bol z posádky odvolaný.[1] V dňoch 16. – 27. januára 2007 absolvoval so Saližanom Šaripovom a Sóičim Nogučim výcvik na prežitie v lesoch za Moskvou.[1]

13. februára 2007 bol určený za člena Expedície 18 na ISS. Odštartoval v raketopláne Discovery 15. marca 2009 (let STS-119). Na ISS vymenil Sandru Magnusovou.[1][2]

Posádka Sojuzu TMA-11M pred štartom s olympijskou pochodňou, zdola: kapitán Michail Ťurin, Koichi Wakata a najvyššie Rick Mastracchio

Zatiaľ svoj posledný let absolvoval na palube rakety Sojuz TMA-11M, ktorá odštartovala z kozmodromu Bajkonur 7. novembra 2013. Na palube niesla aj olympijskú pochodeň pre Zimné olympijské hry 2014 v Soči. Kóiči na tejto misii strávil 187 dní s návratom 14. mája 2014.

Kóiči Wakata je ženatý, manželka je Nemka z Bonnu, majú syna.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия ASTROnote [online]. [Cit. 2009-03-31]. Kapitola Koichi Wakata. Dostupné online. (po rusky)
  2. a b c d International Space Station [online]. Japan Aerospace Exploration Agency, rev. 2008-05-29, [cit. 2009-04-01]. Kapitola Profile of Jaxa's astronauts. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Dve satelity a dva výstupy. Letectvo a výskum vesmíru, 1997, čís. 2. # Popis Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Koiči Wakata na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).