Preskočiť na obsah

Hýľ obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 22:24, 13. december 2018, ktorú vytvoril SanoAK (diskusia | príspevky) (aktualizácia iucn referencie, overenie, link na IBC, IUCN info do úvodu)
Hýľ obyčajný

samec
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pyrrhula pyrrhula
Linnaeus, 1758
Synonymá
hýľ lesný
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hýľ obyčajný alebo hýľ lesný[3] (lat. Pyrrhula pyrrhula) je spevavec z čeľade pinkovité. Hniezdi v lesoch Európy, väčšinou uprednostňuje ihličnatý les, v Západnej Európe aj listnaté lesy. Na Slovensku hniezdi hlavne na strednom a východnom Slovensku do 1 600 – 1 700 m n. m. Zimuje na celom území a sporadicky dochádza k invázii severských populácií.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hýľ obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, európska populácia v rokoch 1980 – 2013 mierne poklesla.[1]

Opis

Hýľ obyčajný meria 15 – 16 cm[5][6], váži 32 – 39 g[7]. Samec má čierny vrch hlavy, ružovočervenú hruď, sivomodrý chrbát a bielu kostrč. Zobák má čiernej farby, chvost a krídla hnedé. Samička je podobná, len hruď má svetlohnedú a chrbát sivastohnedý.[6]

Hlas

Hlas "tjet tjet" občas "djü"

47 s., Anglicko, na pozadí počuť výraznejšie tieto druhy: žlna zelená, drozd čierny, oriešok obyčajný a pinka obyčajná.

Najznámejším hlasovým prejavom hýľa obyčajného je melancholické mäkké opakované pískanie djü. Skupina si udržiava kontakt hlasom tjet, tjet...tjet. Spev je tichý a cvrlikavý s chrumkavými zvukmi.[5]

Výskyt a stav na Slovensku

Ako hniezdič bol zistený v 63,4 % mapovacích kvadrátov, v zime až 94,9% mapovacích kvadrátov.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 70 000 - 120 000, zimujúcich jedincov 200 000 - 400 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 NT* A2b - takmer ohrozený.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop

Hniezdi v ihličnatých lesoch s bohatým bylinným podrastom. V zimnom období prilieta aj na nížiny a prilieta do miest a dedín do záhrad, parkov a sadov.[4]

Hniezdenie

Hýľ hniezdi dva krát do roka. Hniezdo umiestňuje do mladých smriečkov alebo jedlí blízko ku kmeňu, najčastejšie len 2 – 3 m vysoko. Ako stavebný materiál poslúžia drobné konáriky, steblá tráv, lišajníky, srsť a perie. Samička sedí na 4 – 5 (6) vajíčkach belasej farby s červenkastými škvrnami a čiarkami 13 dní. Samec jú kŕmi. Po vyliahnutí mláďat ich obaja rodičia vychovávajú 2 týždne.

Potrava

Živia sa najmä semenami stromov, plodmi ako čerešne, jarabina vtáčia, šípky, tiež púčiky ovocných stromov, aj orgovánu.[7] Príležitostne konzumuje aj hmyz. Z bylín vyhľadáva semienka pŕhľavy, černíc a briez. V lete sa živý semienkami púpav, hviezdic prostredných (Stellaria media) a pastierskej kapsičky (Capsella bursa-pastoris). Zbierajú tiež semienka nezábudok (rod Myosotis), mliečov (rod Sonchus), štiavov (rod Rumex) a horčiakov (rod Persicaria).

Galéria

Referencie

  1. a b IUCN Red list 2018.2. Prístup 13. decembra 2018
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Hýľ obyčajný, s. 624 - 625.
  5. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gimpel (Art) na nemeckej Wikipédii.