Portál:Vedy o Zemi

	Portál vied o Zemi
Zem - vrstvy Vedy o Zemi (niekedy označované aj ako geovedy) je zastrešujúci pojem pre vedné disciplíny zaoberajúce sa vývojom, stavbou a zložením jednotlivých sfér Zeme. Členia sa na: Geológiu a geofyziku, ktorá sa zaoberá stavbou a vývojom zemského telesa (kôra, plášť a jadro). Pedológiu, ktorá sa zaoberá pedosférou (pôdnou vrstvou Zeme). Hydrológiu a oceánografiu, ktorá sa zaoberá hydrosférou. Atmosférické vedy, zaoberajú sa atmosférou. Glaciológiu, ktorá sa venuje trvalo zaľadnenému zemskému povrchu (kryosfére). Interdisciplinárne vedy sú meteorológia, klimatológia, geofyzika, geochémia, mineralógia a paleontológia. Viac ...

	Geovedný index (Šablóna:Posledná aktualizácia geovedného indexu)
Šablóna:Geovedný index

Výročia 26. júl 1943 - narodil sa Ján Zuberec, slovenský ložiskový geológ 1925 - narodil sa Vojen Ložek, český geológ († 2020) celý rok... Odporúčaný článok Tyrkys je minerál kryštalizujúci v triklinickej sústave, chemicky hydratovaný zásaditý fosforečnan medi a hliníka - CuAl6(PO4)4(OH)8·4H2O peknej modrozelenej farby. Známy je už od staroveku, používa sa ako polodrahokam a ozdobný kameň. Názov pochádza pravdepodobne z fr. slova pierre turquoise, znamenajúceho turecký kameň. Tyrkys sa však v Turecku nenachádza, názov vznikol pravdepodobne tak, že Turci s ním obchodovali a boli jeho hlavným dovozcom na západ. Tvrdosť tyrkysu je niečo menej ako 6 (v Mohsovej stupnici), tesne pod ortoklasom. Len zriedka vytvára malé kryštáliky, väčšinou sa vyskytuje v rôznych masívnych útvaroch, prípadne vytvára rôzne povlaky. Od tvaru závisia aj ďalšie vlastnosti tyrkysu: priehľadnosť (kryštály sú priehľadné, masív je nepriehľadný) a lesk (kryštálový má sklený lesk, masívny matný). Farba je väšinou modrá (tyrkysová), ale vyskytujú sa aj odtiene zelenej, belasej, príp. bielej. Tyrkys je nerozpustný vo vode a kyselinách, s výnimkou horúcej kys. chlorovodíkovej. Jeho hustota sa pohybuje od 2,6 do 2,9 kg.dm−3. celý článok... ďalšie odporúčané články... Rozdelenie geovied Atmosférické vedy · Klimatológia · Meteorológia Geofyzika · Geomechanika · Tektonika · Geomagnetizmus · Seizmológia · Geochronológia · Fyzika atmosféry Geológia · Historická geológia · Štruktúrna geológia · Stratigrafia · Sedimentológia · Geochémia · Inžinierska geológia · Environmentálna geológia Geomorfológia · Vulkanológia · Speleológia Hydrológia · Glaciológia · Limnológia · Hydrogeológia · Oceánografia · Morská biológia · Morská geológia · Chemická oceánografia · Paleooceánografia Mineralógia · Kryštalografia Paleontológia · Paleozoológia · Paleobotanika · Mikropaleontológia · Palynológia · Paleoantropológia · Paleogeografia · Paleoklimatológia Petrológia · Petrografia Pedológia Ostatné · Geoinformatika · Geoštatistika · Geodézia Najlepšie články Sauropoda (od 8. mája 2006) Sopka (od 13. mája 2006) Usadená hornina (od 29. júna 2007) Platňová tektonika (od 29. júla 2007) Zemetrasenie (od 20. júna 2008) Iguanodon (od 8. marca 2011) Dobré články Archaeoraptor Geológia Západných Karpát Granit Oblak Páskované železné rudy Ropa Surtsey Uhlie Vápenec Najnovšie články Moossee · Veľký zelený múr (Afrika) · August Breithaupt · Splavenina · Plavenina · Dead Clade Walking · Jadro (Chorvátsko) · Zemetrasenie v Chua-liene 2024 · Karol Kolbenheyer · Paleocénno-eocénne tepelné maximum · Humus · Dotácie na fosílne palivá · Alois Matějka · Laacher See · John Tuzo Wilson · Ján Šimkovic (farár) · Veľká čínska nížina · Sakarya (rieka) · Murat (rieka) · Ceyhan (rieka) · Jozef Jablonský · Megalonychidae · Yeşilırmak (rieka) · Drianovska reka · Južný rovníkový prúd · Han · Tichomorská oblasť · Charmanlijska reka · Tropická noc · Zemetrasenie pri Humennom 9. októbra 2023 · Bílá Ostravice · Černá Ostravice · Brontosaurus (malý rod) · Besaparski ridove (Rodopy) · Văča (rieka) · Bataška planina · Zemetrasenie v Komárne v roku 1763 · Stara reka (stredný prítok Marice) · Švábska Jura · Dominium maris baltici

Vedeli ste, že... v niektorých oblastiach na Papue-Novej Guinei je ročný úhrn zrážok až 10 m? v jure bola priemerná teplota zemského povrchu o tri stupne vyššia ako dnešný priemer? až 12 % zemskej kôry tvorí kremeň? priemer dažďovej kvapky je 1 až 2 mm? Teplota bazaltovej magmy je až 1 250 °C? na vrchole Kilimandžára sa nachádzajú ľadovce? najväčší kus diamantu - Cullinan bol nájdený v južnej Afrike v roku 1905 a vážil 3106 karátov (0,62 kg)? asi 75 % svetovej sladkej vody je zmrznutej v ľadovcoch ? najrýchlejšie na svete sa pohybuje ľadovec Quarayaq v Grónsku, ktorý sa posunie až 20 - 24 m za deň? zemská biosféra siaha od morských hlbín až asi 15 km vysoko do atmosféry? archív zaujímavostí... Obrázok týždňa „Most spájajúci kontinenty“ - most ponad riftové údolie Alfagja na Islande, spájajúci severoamerickú a eurázijskú platňu. ďalšie obrázky... Súbor:Nuvola apps kbluebox.png Minerál mesiaca Realgár (červené kryštály), galenit (sivá masa) a auripigment (žlté povlaky). ďalšie minerály... Zoznamy Geológia Zoznam tektonických platní Zoznam zlomových a vulkanotektonických štruktúr na Slovensku Glaciológia Zoznam ľadovcov Mineralógia a petrológia Zoznam minerálov Zoznam hornín Vulkanológia Zoznam sopiek Všeobecné Zoznam geovedných organizácií Kategórie Vedy o Zemi Atmosférické vedy Biológia Ekológia Eponymické termíny v geovedách Geodézia Geofyzika Geografia Geoinformatika Geológia Geomorfológia Glaciológia Hydrológia Paleontológia Pedológia Zoznamy geovedných článkov všetky kategórie... Príbuzné portály Slnečná sústava Biológia Geografia Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky, prípadne návrhy, alebo by ste chceli v oblasti vied o Zemi bližšie spolupracovať, obráťte sa na nasledovných redaktorov: Peko Pelex

	Schéma usporiadania jednotlivých sfér Zeme
Stavba Zeme Geosféra Magnetosféra Exosféra Atmosféra Ionosféra Termosféra Mezosféra Hydrosféra Stratosféra Biosféra Troposféra Pedosféra Litosféra Zemská kôra Pevninská kôra Oceánska kôra Vrchný plášť Najvrchnejší plášť Zemský plášť Astenosféra Hranica vrchný-spodný plášť Spodný plášť Vonkajšie jadro Zemské jadro Vnútorné jadro

	Geologická časová škála
Eón (mil. rokov) Hadaikum (4570-3800) Archaikum (3800-2500) Proterozoikum (2500-542) Fanerozoikum (542-dnešok) Éra Eoarchaikum Paleoproterozoikum Paleozoikum Paleoarchaikum Mezoproterozoikum Mezozoikum Mezoarchaikum Neoproterozoikum Kenozoikum Neoarchaikum

	Potrebujeme tvoju pomoc
Dá sa inšpirovať aj paleontologickými, geologickými, vulkanologickými, mineralogickými, hydrologickými a meteorologickými výhonkami, ale najskôr asi spracovať všeobecné veci: Vytvoriť/rozšíriť články o jednotlivých disciplínach História Zeme - spracovať/odvýhonkovať jednotlivé geologické obdobia Doplniť a rozšíriť počasie, podnebie, klimatické fenomény Doplniť a rozšíriť štruktúrnu geológiu „Trvalky“: Sopky - vytvorenie článkov podľa zoznamov Práca na wikiprojekte minerály

Vedy o Zemi na Wikipédii

	Ostatné portály
Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra  Astronómia  Hviezda  Slnečná sústava  Biológia  Cesty  Fyzika  Geografia  Chémia  Informatika  Kozmonautika  Letectvo  Matematika  Medicína  Rádiológia  Pes  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  20. storočie  Divadlo  Film  História  Hudba  Jazyk  Literatúra  Ľudia  Politika  Šport  Futbal  Ľadový hokej  Šach  Tenis  Umenie  Videohry Geografia  Afrika  Belgicko  Byzantská ríša  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Spojené kráľovstvo  Taliansko  Vatikán