Preskočiť na obsah

Rodina Karma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tento diagram zobrazuje najväčšie nepravidelné satelity Jupitera. Umiestnenie rodiny carme sa nachádza v strednej nižšej časti. Horizontálna os znázorňuje vzdialenosť od planéty, vertikálna os znázorňuje inklináciu. Excentricita je znázornená žltými čiarami, ktoré tiež ukazujú maximálnu a minimálnu vzdialenosť od Jupitera. Veľkosť jednotlivých planét je znázornená kruhmi v porovnaní s ostatnými.
Tento diagram porovnáva obežné prvky a relatívne veľkosti jednotlivých členov rodiny Carme. Horizontálna os znázorňuje ich priemernú vzdialenosť od Jupitera, vertikálna os znázorňuje ich orbitálnu inklináciu a kruhy relatívnu veľkosť.

Rodina Karma[1] alebo Rodina Carme je skupina retrográdnych nepravidelných satelitov planéty Jupiter, ktoré obiehajú po približne rovnakej obežnej dráhe a sú rovnakého pôvodu.

Okolo Jupitera obiehajú vo vzdialenosti 22,9 až 24,1 Gm, s orbitálnou inklináciou 164.9° až 165.5° a orbitálnou excentricitou medzi 0,23 a 0,27 (s jednou výnimkou).

Satelity patriace do tejto rodiny:

IAU (International Astronomical Union) si zarezervovala mená končiace na "-e" pre retrográdne satelity vrátane členov tejto rodiny.

Tento diagram ukazuje kompaktnosť rodiny Carme.

Veľmi malá disperzia základných orbitálnych prvkov medzi hlavnými členmi rodiny (700 000 km rozdiel vo vzdialenosti obežných dráh, menej ako 0,7° rozdiel v inklinácii) poukazuje na to, že rodina Carme vznikla z jedného pôvodného telesa, ktoré sa nárazom rozdelilo na viac častí. Disperzia môže byť vysvetlená veľmi malým rýchlostným impulzom (5 < δV < 50 m/s). Pôvodné teleso bolo veľkosti dnešného satelita Carme s priemerom ~46 km, ktorý dnes predstavuje 99% hmoty pôdného asteroida.

Dôkaz teórie o pôvodnom telese vychádza z viditeľného sfarbenia satelitov, ktoré sa javia v svetlo červenej (B-V= 0.76 a V-R= 0.47) podobne ako satelity typu D. Tieto informácie sú podobné so skupinou Hilda a s Trójanmi.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy mimozemských objektov [online]. Bratislava: ÚGKK, rev. 2015-12-07, [cit. 2017-06-12]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]