Západný breh Jordánu
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Západný breh Jordánu alebo Predjordánsko (arab. الضفة الغربية Ad-daffa al-garbíja; hebr. הגדה המערבית Ha-gada ha-ma'aravit alebo יהודה ושומרון – Jehuda ve-Šomron, dosl. Judea a Samária; angl. West Bank) je vnútrozemské územie na západnom brehu rieky Jordán na Blízkom východe medzi Izraelom a Jordánskom.
Po páde Osmanskej ríše patrilo k Britskému mandátnemu územiu v Palestíne, v roku 1947 ho Valné zhromaždenie OSN pririeklo novovznikajúcemu arabskému štátu. Počas prvej arabsko-izraelskej vojny v rokoch (1948/49) ho obsadilo Jordánsko. V roku 1967 ho počas arabskými štátmi vyprovokovanej šesťdňovej vojny obsadil Izrael. Odvtedy je toto územie podľa OSN a väčšiny západných krajín pod izraelskou okupáciou. Niektorí Izraelčania a Izraelu naklonené skupiny uprednostňujú označenie sporné územie. Podľa medzinárodného práva nie je Západný breh Jordánu v súčasnosti súčasťou žiadneho štátu. Slovensko, podobne ako časť členov OSN nemá v tejto otázke jednoznačný postoj. Podľa Dohôd z Osla má byť územie Západného brehu a Pásma Gazy základom pre budúci štát Palestína.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Na západnom brehu Jordánu žije asi 2,4 milióna Arabov a viac ako 400 tisíc Židov (vrátane Východného Jeruzalema). Židovské obyvateľstvo žije v nelegálnych osadách. Počet židovských osadníkov sa v súčasnosti stále zvyšuje, a to vďaka rozsiahlej stavebnej činnosti. Arabské obyvateľstvo naproti tomu rastie vďaka vysokej pôrodnosti. Časť arabského obyvateľstva (asi 30%) tvoria utečenci (alebo ich potomkovia) z prvej arabsko-izraelskej vojny z územia dnešného Izraela.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Západný breh Jordánu
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |