Preskočiť na obsah

Ašot I. (kuropalat)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ašot I.
gruzínsky vojvodca (eristav), kuropalat
Ašot I. drží vo svojich rukách kláštor, basreliéf kláštora Opiza, prvá štvrtina 9. storočia
Ašot I. drží vo svojich rukách kláštor, basreliéf kláštora Opiza, prvá štvrtina 9. storočia
Panovanie
DynastiaBagrationovci
Panovanie786 – 826/830
ako kuropalat od cca. 813
PredchodcaAdarnase I. / Stephanoz IV.
NástupcaBagrat I.
Biografické údaje
Pôvodné menogruz. აშოტ I დიდიAšot I. Didi
gruz. შოტ I კურაპალატიAšot I. Kuropalat(i)
Narodeniepred 786
Úmrtie29. január 826[1]/829[2]/830[3]
Doliskana
Vierovyznanie(gruzínske) kresťanstvo
Rodina
OtecAdarnase I.
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAšot I.
(multimediálne súbory na commons)

Svätý Ašot I. (gruz. აშოტ I დიდიAšot I. Didi alebo gruz. შოტ I კურაპალატიAšot I. Kuropalat(i); * pred 786 – † 29. január 826[1]/829[2]/830[3], Doliskana[1]) bol gruzínsky vojvodca (eristav) a vládca Tao-Klardžetsku, ktorému vládol ako vazal Byzantskej ríše s titulom kuropalat. Pochádzal z rodu Bagrationovcov.[1][2][4]

Gruzínskou pravoslávnou cirkvou je uctievaný ako svätý[5] a jeho liturgická spomienka pripadá na 29. januára.[2]

Zahraničnou historiografiou býva niekedy zvaný aj ako Didi – Veľký.[3][2] Tento prívlastok však býva priznávaný aj jeho menovcovi Ašotovi I., ktorý ako kráľ vládol v Arménsku.[6]

Ašot bol synom gruzínskeho vojvodcu Adarnesa I., ktorý vlastnil pôdu v Erušeti,[7] no jeho vzdialenejší pôvod je nejasný. Podľa arménskeho historika Vardana Veľkého mal byť potomkom Vasaka z rodu arménskych Bagratovcov, podľa iného prameňa (Smbat Davitis-dze) bol potomkom Guarama I., iberského vládcu zo 6. storočia.[2] Za rodný kraj Bagrationovcov býva tiež považovaný kraj Speri.[4]

Ašot bol pôvodne (786 – 809) vojvodcom (eristav) v Kartli, pričom jeho postavenie bolo uznané arabským kalifom, ktorému poskytol pomoc proti vzbúrenému emírovi Isma'ilovi z Tiflísu (dnešné Tbilisi). Postupne, snažiac sa oslobodiť ich obyvateľstvo od arabského jarma, rozšíril svoju moc do centrálnych oblastí Gruzínska. Sídlom Ašotovej moci bolo Bardavi (Partav, dnešný Azerbajdžan), Tbilisi a regióny okolo nich.[2]

V prvej polovici 9. storočia bojoval proti Arabom, ktorí sa snažili rozšíriť svoju moc na Kaukaze. Po porážke sa presídlil do Tao-Klardžetska a uznal byzantskú nadvládu. Byzantský cisár Lev V. Ašotovi udelil titul kuropalata a podporil Ašotove snahy o založenie nového panstva so sídlom v Artanudži.[3] Postupne sa Ašotove domény rozšírili na celý juhozápad Gruzínska. Podľa prameňov mal ovládať kraj od „od Klardžetska po Ksani“. Časť území pritom získal kúpou a časť vybojoval. Na svojom území mal podporovať činnosť cirkvi, obdarovával kláštory a založil kláštor Opiza.[2]

Počas bojov bol zradcami zavraždený v kostole v Doliskane, kde hľadal útočisko.[3] Po Ašotovej smrti sa gruzínske dŕžavy rozdelili medzi jeho deti, Adarnase II. získal Tao-Klardžetsko, Bagrat I. Karliu a Ibériu a tretí syn Guaram Džavachetiu a niektoré ďalšie menšie časti krajiny.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d Ašot kuropalat. In: Encyclopaedia Beliana. Zväzok 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. ISBN 80-224-0554-X. S. 427.
  2. a b c d e f g h Gurgenidze, N.; Surguladze, M. AŠOT I VELIKIJ. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 4. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2002. [Cit. 2022-12-03]. Dostupné online. ISBN 5-89572-009-9. S. 229 – 230.
  3. a b c d e ASHOT, THE GREAT (?–ca. 830). In: MIKABERIDZE, Alexander. Historical Dictionary of Georgia. Lanham, Toronto, Plymouth : The Scarecrow Press, 2007. (Historical Dictionaries of Europe; zv. 50.) ISBN 0-8108-5580-1, 978-0-8108-5580-9. S. 150 – 151.
  4. a b Ašot I Didi Kuropalati (7??-826) In: Sakartvelos biograpiuli leksikoni [online]. Tbilisi: Sakartvelos parlamentis biblioteka, [cit. 2022-12-16]. Dostupné online.
  5. Gruzínsko. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 369.
  6. GARSOÏAN, Nina G. AŠOT I THE GREAT. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 210. (po anglicky)
  7. a b SUNY, Ronald Grigor. The Making of the Georgian Nation, Second Edition. Bloomington : Indiana University Press, 1994. ISBN 978-0-253-20915-3. S. 29.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • GABIDZASHIVILI, Enrico. ASCIOT KUROPALATI. In: Enciclopedia dei santi: Le Chiese orientali. Vol. I. (A - Gio). Roma : Città Nuova, 1998. (Bibliotheca sanctorum orientalium.) ISBN 88-311-9316-3. S. 482.