Preskočiť na obsah

Alfeios (riečny boh)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tetradrachma Gelóna, tyrana zo Syrakúz, razená cca 485 pred Kristom. Líc zobrazuje Alfea, ktorý odkazuje na základný mýtus o Syrakúzach.[1]

Alfeios (starogr. Ἀλφειός – Alfeios) aj Alfeus či Alpheus je v gréckej mytológii rieka[2] (súčasná rieka Alfios) a riečny boh.[3]

Rytina od Bernarda Picarta zobrazujúca výjav z Ovidiových Metamorphoses, v ktorých sa Alfeios pokúša chytiť nymfu Arethousu.

Ako väčšina riečnych aj Alfeios bol synom titanov Ókeana a jeho sestry-manželky Téthys.[4][5] Télegoné, dcéry Farida, porodila jeho syna, kráľa Orsilocha.[6] Prostredníctvom neho bol Alfeios starým otcom Diokla a pradedom dvojice vojakov Kréthóna a Orsilocha, ktorých zabil Aineias počas trójskej vojny.[7] Riečny boh bol tiež nazývaný otcom Melantheii, ktorá sa stala s Poseidónom matkou Eiréné.[8] V neskorších záznamoch bol Alfeios otcom Feonissy, možnej matky Endymióna, syna Dia.[9]

Mytológia

[upraviť | upraviť zdroj]
La Ninfa Aretusa, Charles Alexandre Crauk, Palais des Beaux-Arts de Lille, 1889

Podľa Pausaniasa bol Alfeios vášnivým lovcom a zamiloval sa do nymfy Arethousy, tá však pred ním utiekla na ostrov Ortygia pri Syrakúzach a premenila sa na prameň po tom čo sa z rieky Alfeios stala rieka, ktorá tečie z Peloponézu pod morom do Ortygie, tam sa spojili vody Alfeiosu a Arethousy.[10][11] Prameň Arethousy je symbolom Syrakúz.[12] Rímsky spisovateľ Ovídius, tento príbeh opsiuje trochu inak; keď sa Arethousa, krásna nymfa, kúpala v rieke Alfeios v Arkádii, bola prekvapená a prenasledovaná bohom rieky, ale bohyňa Artemis sa nad ňou zlutovala a premenila ju na prameň, ktorý tiekol bol zemou na ostrov Ortygia.[13][14][15][16][17] Alfeios nabral vodnú formu skokom do potoka, ale zem sa otvorila a potok prešiel pod zem, aby sa objavil v zálive blízko Syrakúz, blízko ostrova Ortygia, miesta zasväteného Artemis.[12]

Podľa iných tradícií bola sama Artemis predmetom lásky Alfeia. Vraj raz, keď ju prenasledoval, utiekla do mesta Letrinoi v Ilii a tu si zakryla tvár a tváre svojich spoločníčok, nýmf, blatom, takže ju Alfeios nemohol objaviť ani rozoznať a musel sa vrátiť.[18] To viedlo k chrámu Artemis Alphaea v Letrinoi. Podľa inej verzie bohyňa utiekla na Ortygiu, kde mala tiež chrám pod prímením Alphaea.[19] Narážka na lásku Alfaia k Artemide je obsiahnutá aj v tom, že v Olympii mali obe božstvá jeden spoločný oltár.[20][21]

Z týchto správach sa zdá, že dva alebo viac odlišných príbehov je pomiešaných dohromady, ale pravdepodobne majú pôvod vo všeobecnom presvedčení, že medzi riekou Alfeios a prameňom Arethousa existuje prirodzená podzemná komunikácia. Verilo sa, že pohár hodený do rieky Alfeios sa znovu objaví v prameni Arethousy na Ortygii.[22][23][24] Ploutarchos poskytuje pohľad, ktorý vôbec nesúvisí s tými, ktoré sú uvedené vyššie.[25] Podľa neho bol Alfeios synom Hélia a v súťaži zabil svojho brata Kerkafa. Prenasledovaný zúfalstvom a Eríniami skočil do rieky Nyktimos, ktorá potom dostala meno Alfeios.[3]

Alfeios bol tiež riekou, ktorú Herakles počas svojej piatej úlohy presmeroval, aby vyčistil Augiášov chliev za jediný deň, čo bola úloha, ktorá bola považovaná za nemožnú.

Rímske zmienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Alfeios je často spájaný s Antinousom, milencom rímskeho cisára Hadriána. Antinoos bol grécky mladík, ktorý sa utopil v rieke Níl. Potom, čo bol zboštený ho dobové mince zobrazovali ako Alfeia alebo Hadriána s Alfeiom.[26]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Lewis, "Two sides of the same coin", pp. 179–201.
  2. Pindaros, Nemean Odes 1.1
  3. a b SCHMITZ, Leonhard. Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology. Boston : Little, Brown and Company, 1867. editor:William Smith. Dostupné online. Kapitola Alpheias, s. 133 – 134. Archivované 2008-06-13 z originálu.
  4. Hésiodos, Teogónia 338
  5. Hyginus, Fabulae Preface
  6. Pausanias, Graeciae Descriptio 4.30.2
  7. Homér, Iliada 5.45
  8. Ploutarchos, Quaestiones Graecae 19
  9. Pseudo-Clement, Recognitions 10.21-23
  10. Pausanias, Graeciae Descriptio 5.7.2
  11. Scholion na Pindarovu Nemean Odes 1.3
  12. a b Roman, L., & Roman, M. (2010). Encyclopedia of Greek and Roman mythology.. [s.l.] : [s.n.]. S. 56. (Google knihy [1])
  13. Ovídius, Metamorphoses 5.572
  14. Vergílius, Eneida 3.694
  15. Servius ad Vergílius, Eclogae 10.4
  16. Statius, Silvae 1.2, 203, Thebais 1.271, 4.239
  17. Lukianos, Dialogi Marini 3
  18. Pausanias, Graeciae Descriptio 6.22.5
  19. Scholion na Pindarovu Pythian Odes 2.12
  20. Pausanias, Graeciae Descriptio 5.14.5
  21. Scholion na Pindarovu Olympian Odes 5.10
  22. Strabón, Geographica 6, p. 270, 8.343
  23. Seneca Mladší, Naturales questiones 3.26
  24. Fulgentius, Mythologiarum libri 3.12
  25. Pseudo-Ploutarchos, De fluviis 19
  26. RPC III, 309 [online]. Roman Provincial Coinage online: [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alpheus (deity) na anglickej Wikipédii.