Preskočiť na obsah

Dargov (okres Trebišov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dargov
obec
Kostol Panny Márie Matky ustavičnej pomoci
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 252 m n. m.
Súradnice 48°43′53″S 21°35′05″V / 48,7314°S 21,5848°V / 48.7314; 21.5848
Rozloha 21,88 km² (2 188 ha) [1]
Obyvateľstvo 619 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 28,29 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1458
Starosta Ján Kiš[3] (nezávislý)
PSČ 076 61 (pošta Bačkov)
ŠÚJ 528315
EČV (do r. 2022) TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Dubčekova 227
Telefón 056/678 28 20
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Dargov
Webová stránka: dargov.net
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Dargov (do roku 1948 Drahov[4], maď. Dargó)[5] je obec na Slovensku v okrese Trebišov.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1321. Spomína sa ako dedina prislúchajúca k panstvu hradu Paruštyan. Obyvatelia obce sa živili zväčša drevorubačstvom a poľnohospodárstvom, neskôr i ťažbou stavebného kameňa (andezit) v blízkom kameňolome. Okolo roku 1720 dedina Dargov neexistovala.[6]

Dargov bol známym najmä počas druhej svetovej vojny. Obec bola takmer celá vypálená a pustošená ustupujúcimi nemeckými vojskami, ktoré na línii Slanec – Dargov – Čemerné vytvorili nepreniknuteľnú obranu (bunkre, zákopy a delostrelecké pozície), kde mali podľa velenia zotrvať ruskú ofenzívu, až do príchodu posíl. Ruskej armáde sa však podarilo túto obranu prelomiť a postupne oslobodiť aj zvyšok Slovenska. Po vojne sa začalo s obnovou obce. Vybudoval sa gréckokatolícky chrám „Matky ustavičnej pomoci” a rímskokatolícky chrám „Božského srdca Ježišovho”. Obec postavila nový kultúrny dom s obecným úradom, je splynofikovaná a napojená na obecný vodovod. V letnom amfiteátri sa každoročne konajú Východoslovenské folklórne slávnosti. V jesennom období sa uskutočňujú Majstrová Slovenska v autokrose. Blízko obce sa nachádza rekreačné stredisko Biele Studničky.

Symboly obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Heraldického registra[7] má obec tieto symboly prijaté 24. júla 2004. Na erbe je motív troch pútnikov podľa odtlačku pečatidla z roku 1786, ktorí by mohli predstavovať podľa gréckokatolíckych patrocinií troch cirkevných učiteľov.

V modrom štíte, v zelenej pažiti stojaci traja striebroodetí, zlatoprepásaní, o zlaté palice sa opierajúci, vzájomne sa prekrývajúci a troma zlatými hviezdami prevýšení pútnici.

Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov žltého, zeleného, bieleho, modrého, bieleho, modrého, bieleho, zeleného a žltého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Dedinská zvonica, ľudová drevená stavba na pôdoryse štvorca s otvorenou hornou časťou a stanovou strechou.
  • Východoslovenské folklórne slávnosti
  • Majstrovstvá Slovenska v autokrose
  • Rekonštrukcia bojov druhej svetovej vojny (2009)

Občianska vybavenosť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Obecný úrad
  • Kultúrny dom
  • Amfiteáter
  • Nákupné stredisko a predajňa so zmiešaným tovarom

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[8] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[9][10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Vyhláška povereníka vnútra č. 964/1948 Úr. vest. zo dňa 11. júna 1948, č. A-311/16-II/3-1948 o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád na Slovensku. Úradný vestník. 26. jún 1948, č. 55, s. 1283. Dostupné online. [cit. 2020-09-15].
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773 – 1997). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1998. 600 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
  6. ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 117 – 118.
  7. Heraldický register SR VI. - str.26-27
  8. Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  9. Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  10. Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]