Preskočiť na obsah

Diaľnica A2 (Rakúsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Diaľnica A2 (Rakúsko)
Diaľnica A2 (Rakúsko)

Diaľnica A2
Süd Autobahn
  v prevádzke 
Základné údaje
Správca ASFiNAG 
Výstavba 1959-2007 
Celková dĺžka 377,330 km 
v prevádzke 377,330 km
Štát Rakúsko Rakúsko
Spolková krajina Burgenland, Dolné Rakúsko, Viedeň
Štajersko, Korutánsko 
Výjazdy 54 (v prevádzke) 
Križovatky 10 (v prevádzke) 
Tunely 20 (v prevádzke) 
Pri Mödlingu
Pri Mödlingu
Pri Mödlingu 
Objekty na trase

Diaľnica A2 (nem. Autobahn A2, Süd Autobahn, doslovne Južná diaľnica) je 377,330 km dlhá rakúska diaľnica spájajúca Viedeň s Grazom, Klagenfurtom a Villachom. Končí sa na hraničnom prechode s Talianskom Maglern-Coccau neďaleko obce Arnoldstein. Diaľnica prechádza spolkovými krajinami Burgenland, Dolné Rakúsko, Viedeň, Štajersko a Korutánsko. Na talianskej strane na ňu nadväzuje diaľnica A23, nazývaná aj Alpsko-jadranská diaľnica.

Na úseku medzi Viedňou a Grazom je súčasťou európskej cesty 59. Na výjazde Ilz/Fürstenfeld, asi 40 kilometrov od Grazu sa na A2 pripája E66. Tá sa odpája na križovatke Villach, no smerom do Talianska ju nahrádza E55.

Na trase súčasnej A2 boli za hitlerovskej éry po anšluse Rakúska naplánované ríšske diaľnice 88 a 83. K realizácii týchto projektov nedošlo z dôvodu vypuknutia druhej svetovej vojny. Po vojne sa výstavba sústredila predovšetkým na diaľnicu A1, ale v 60. rokoch sa postupne rozbehli stavebné práce aj na A2. Prvý úsek južne od Viedne začali stavať 6. mája 1959 a sprevádzkovali ho o tri roky neskôr, 26. mája 1962. Výstavba sa neskôr presunula do zložitého alpského terénu a bolo potrebné preraziť až 20 tunelov v celkovej dĺžke vyše 18 kilometrov, čo je takmer 5 percent z celkovej dĺžky diaľnice. Posledný úsek medzi mestami Völkermarkt a Klagenfurt otvorili 26. novembra 1999. Stavebné práce však pokračovali ďalej na dostavbe druhých tubusov niektorých dlhých tunelov. Definitívne boli ukončené až v decembri 2007.

Odpočívadlo Pack
V Dolnom Rakúsku
Výjazd do mesta Graz
Vjazd na územia Talianska
Odpočívadlo Bad Fischau - dielo Friedensreicha Hundartwassera
Úsek Dĺžka Dátum otvorenia
Wien-Inzersdorf-Nord - Inzersdorf 1,017 km 29.6.1973
Inzersdorf - Vösendorf 3,370 km 19.12.1962
Vösendorf - Leobersdorf 24,875 km 26.5.1962
Leobersdorf - Wöllersdorf 9,025 km 14.12.1963
Wöllersdorf - Bad Fischau 3,000 km 15.9.1964
Bad Fischau - Wiener Neustadt 5,209 km 19.12.1964
Wiener Neustadt - Seebenstein 10,620 km 25.7.1975
Seebenstein - Grimmenstein 9,059 km 24.6.1982
Vorchdorf - Edlitz 2,508 km 3.11.1983
Edlitz - Hartberg 47,018 km 22.11.1985
Hartberg - Ilz-Fürstenfeld (polovičný profil) 23,117 km 10.12.1983
Hartberg - Sebersdorf (plný profil) 3.9.1989
Sebersdorf - Ilz-Fürstenfeld (plný profil) 2.7.1991
Fürstenfeld - Obergroßau 14,309 km 10.12.1983 (polovičný profil)
90. roky (plný profil)
Obergroßau - Gleisdorf-Süd 4,324 km 19.12.1981
Gleisdorf-Süd - Gleisdorf-West 3,212 km 6.12.1980
Gleisdorf-West - Raaba 17,795 km 13.12.1969
Raaba - Graz-Ost 1,150 km 2.9.1970
Graz-Ost - Mooskirchen 20,637 km 1.12.1970
Mooskirchen - Modriach 23,647 km 27.9.1982 (polovičný profil)
2007 (plný profil)
Modriach - Bad Sankt Leonhard 17,238 km 27.9.1982
Bad Sankt Leonhard - Wolfsberg-Nord 11,116 km 26.7.1986 (polovičný profil)
2006 (plný profil)
Wolfsberg-Nord - Wolfsberg-Süd 3,160 km 26.7.1986
Wolfsberg-Süd - Sankt Andrä 9,285 km 2.7.1987
Sankt Andrä - Völkermarkt-Ost 13,584 km 28.6.1990
Völkermarkt-Ost - Völkermarkt-West 10,521 km 3.7.1992
Völkermarkt-West - Klagenfurt-Ost 16,531 km 26.11.1999
Klagenfurt-Ost - Klagenfurt-Nord 6,888 km 23.5.1996
Klagenfurt-Nord - Klagenfurt-West 6,259 km 17.7.1995
Klagenfurt-West - Krumpendorf-West 5,141 km 1.7.1972
Krumpendorf-West - Pörtschach-West 7,684 km 25.6.1971
Pörtschach-West - Villach-Wernberg 13,370 km 31.7.1970
Villach-Wernberg - Villach 3,280 km 31.7.1970 (polovičný profil)
30.9.1971 (plný profil)
Villach-Wernberg - Villach-Warmbad 8,375 km 9.7.1977 (polovičný profil)
8.6.1978 (plný profil)
Villach-Warmbad - Arnoldstein 13,075 km 29.6.1984 (polovičný profil)
31.10.1984 (plný profil)
Arnoldstein - Thörl-Maglern (hranica) 3,856 km 4.7.1986
Privádzače
Graz Ost - Graz-Messendorferstraße 1,720 km 2.9.1970
Graz-Messendorferstraße - Graz-Liebenau 2,355 km 1.12.1973

Dôležité križovatky

[upraviť | upraviť zdroj]
Diaľničné križovatky
v prevádzke (0) Knoten Inzersdorf
v prevádzke (2) Knoten Inzersdorf
v prevádzke (4) Knoten Vösendorf
v prevádzke (15) Knoten Guntramsdorf
v prevádzke (47) Knoten Wiener Neustadt
v prevádzke (57) Knoten Seebenstein
v pláne (136) Knoten Riegersdorf
v prevádzke (179) Knoten Graz-Ost
v prevádzke (185) Knoten Graz-West
v prevádzke (312) Knoten Klagenfurt-Nord
v prevádzke (317) Knoten Klagenfurt-West
v prevádzke (345) Knoten Villach

Diaľnica sa počas svojej trasy križuje s viacerými diaľnicami a rýchlostnými cestami. Začiatok diaľnice sa nachádza na južnom predmestí Viedne v časti Inzersdorf. Ide o zložitú mimoúrovňovú križovatku A2 a A23, ktorá tvorí juhovýchodnú tangentu mesta.

O štyri kilometre ďalej sa nachádza zložitá križovatka Vösendorf s A23 a S1, ktoré tvoria južný obchvat hlavného mesta. Tento uzol vznikol v roku 1970 a dokončený bol otvorením S1 koncom apríla 2006. K dispozícii sú to štyri jazdné pruhy v každom smere a rýchlosť je obmedzená na 80 km/h.

Na 15. kilometri, neďaleko obce Guntramsdorf je situovaná križovatka s A3, ktorá však umožňuje len nájazd na A3 v smere od Viedne a zjazd z A3 smerom do Viedne.

Na 47. kilometri sa už nachádza plnohodnotná križovatka Wiener Neustadt s S4, ktorá spoločne s S31 tvorí obchvat tohto mesta. Križovatka bola čiastočne daná do prevádzky 19. decembra 1964 a 25. júla 1975 ju sprejazdnili kompletne.

Neďaleko odtiaľ sa nachádza križovatka Seebenstein, kde sa A2 križuje s S6, ktorá smeruje do štajerských Álp.

Na 136. kilometri je naplánovaná križovatka Riegersdorf, kde sa na A2 bude napájať S7, ktorá bude smerovať na maďarskú štátnu hranicu pri obci Heiligenkreuz. ASFiNAG ju plánuje postaviť do roku 2014.

V meste Graz sa nachádzajú dve diaľničné križovatky. Východne od mesta je križovatka s diaľničným privádzačom do mestskej časti Liebenau. Na západnom okraji mesta sa nachádza križovatka Graz-West, kde sa A2 križuje a Pyhrnskou diaľncou A9, ktorá smeruje od slovinských hraníc, cez Graz, krížom cez Alpy až ku diaľnici A1.

Nasledujúca križovatka leží na 312. kilometri neďaleko mesta Klagenfurt. Na A2 sa tu napája S37. O päť kilometrov ďalej je križovanie s klagenfurtským diaľničným privádzačom na A2.

Na 345. kilometri, východne od mesta Villach sa nachádza posledná diaľničná križovatka s diaľnicami A10 a A11. Diaľnica A10 smeruje k mestu Salzburg, A11 na slovinské hranice ku Tunelu Karawanke

Diaľničné privádzače

[upraviť | upraviť zdroj]

Na A2 sa nachádzajú dva diaľničné privádzače, Graz Ost a Klagenfurt West.

Diaľnica A2Z

[upraviť | upraviť zdroj]

A2Z je oficiálny názov diaľničného privádzača z Grazu na A2. Pôvodne bol plánovaný ako rýchlostná cesta S39.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]