Preskočiť na obsah

Iešige Tokugawa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Iešige Tokugawa
Šógun Tokugawského šógunátu
Iešige Tokugawa
Narodenie28. január 1712
Úmrtie13. júl 1761 (49 rokov)
PodpisIešige Tokugawa, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Iešige Tokugawa

Iešige Tokugawa (jap.: 徳川 家重 Tokugawa Iešige) bol deviatym šógunom Tokugawskej dynastie, ktorý vládol od 1745 do svojho odstúpenia v roku 1760. Bol synom Jošimunea Tokugawu, vnukom Micusadu Tokugawu, pravnukom Jorinobua Tokugawu a pra-pravnukom Iejasua Tokugawu.

Bol prvým synom Jošimunea Tokugawu, jeho matka bola dcérou Tadanaoa Okuba, známa ako Osuma no kata. Jeho detské meno bolo Nagatomi-maru. Ceremoniál dospelosti genpuku podstúpil v roku 1725. Jeho prvá manželka, Nami-no-mija, bola dcéra princa z cisárskeho rodu Fušimi-no-mija Kuninaga (伏見宮 邦永親王). Táto druhá manželka, známa svojou priateľskou povahou, bola matkou Ieharu, ktorý sa stane dedičom Iešigea.[1]

Šógun Iešige (1745 – 1760)

[upraviť | upraviť zdroj]

V Enkjó 2 sa Iešige stal šógunom.[2]

Iešige trpel rečovou vadou, ktorá mu znemožňovala rozprávať zrozumiteľne a chronickým ochorením pľúc, kvôli čomu trpel dýchavičnosťou. Jošimuneov výber Iešigea za svojho nástupcu vyvolal veľké nezhody na šogúnovom dvore, kvôli jeho mladším bratom Munetakom Tokugawom a Munetadom Tokugawom, ktorí sa javili oveľa vhodnejšími kandidátmi. Jošimune však trval na svojom rozhodnutí, v súlade s princípom prvorodenstva obsiahnutom v konfucianizme, podľa ktorého mal hodnosť a spoločenské postavenie po otcovi zdediť vždy najstarší syn; Iešige po nástupe na trón bol v pozícii hlavy šógunátu iba formálne. Jošimune naďalej riadil štátne záležitosti aj po svojom odchode do ústrania a po prenechaní oficiálneho titulu hlavy štátu Iešigemu v roku 1745, čo malo za cieľ uistiť sa, že Iešige je vo svojom úrade dostatočne zbehlý a odovzdať mu časom dôležité štátnické skúsenosti.

Po smrti Jošimuneo a získaní úplnej moci sa Iešige nezaujímal o vládnutie v krajine a prenechal všetky rozhodnutia týkajúce sa riadenia krajiny svojmu komorníkovi a najbližšiemu poradcovi Tadamicu Ooka (1709 – 1760).

Iešige sa Oficiálne vzdal úradu šóguna v roku 1760, kedy prijal titul Ógošo, a vymenoval svojho prvého syna Ieharu Tokugawa za 10. šóguna. Zomrel v nasledujúcom roku.

Iešigeho druhý syn, Šigejoši Tokugawa, sa stal zakladateľom klanu Šimizu Tokugawa, ktorý spolu s Tajasu a Hitocubaši (založenými mladšími bratmi Iešigea) sa stali gosankjó, tromi vedľajšími vetvami klanu Tokugawa, z ktorých mohli byť v budúcnosti vyberaní šóguni za nástupcov, ak by vymrela hlavná línia. Nové tri rody sa pripojili sa k už existujúcim trom vedľajším vetvám gosanke, v ktorých sa narodil aj otec Iešigea, Jošimune.

Iešigeho vláda, charakterizovaná prírodnými nešťastiami, vládnou korupciou, hladomormi, núdzou obchodníkov a neschopnosťou vlády riešiť tieto problémy, nebola veľmi úspešnou Tokugawovskou vládou.

Iešigeho posmrtný titul bol Džunšin-in a jeho hrob bol umiestnený v mauzóleu rodiny Tokugawa v Zódžó-dži v okrese Šiba v Ede. Jeho pozostatky boli v rokoch 1958 - 1960 exhumované a podrobené vedeckému skúmaniu. Bolo zistené, že jeho zuby boli zahnuté dovnútra úst a zdeformované, v súlade s historickými záznamami bola preto jeho reč defektná a jeho krvná skupina bola typu A.

Éry bakufu Iešigeho vlády

[upraviť | upraviť zdroj]

Roky, v ktorých bol Iešige šógunom sú špecificky identifikované viac ako jedným názvom éry alebo nengó.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Screech, T. Secret Memoirs of the Shoguns: Isaac Titsingh and Japan, 1779 – 1822, str. 130.
  2. a b Titsingh, Isaac. (1834). Annales des empereurs du Japon, str. 418.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tokugawa Ieshige na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).


Iešige Tokugawa
Vladárske tituly
Predchodca
Jošimune Tokugawa
šógun
17451760
Nástupca
Ieharu Tokugawa