Preskočiť na obsah

Hniezdna dutina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Hniezdna dutina je dutina vytesaná do živého či odumretého stojaceho stromu (a jeho konárov) ďatľom alebo prirodzeným spôsobom vzniknutá bútľavina. Slúži na hniezdenie, teda aby do nej zniesli vajíčka a vychovali mláďatá ďatle a po nich mnohé ďalšie druhy živočíchov.

Ďatľovité vytvárajú hniezdne dutiny s okrúhlym vchodom, krátkym tunelom a za ním klesá samotná hniezdna bútľavina hruškovitého tvaru. Podľa druhu sú rôzne veľké vletové otvory i samotné vnútorné priestory. Podľa veľkosti ďatľa sú rôznej veľkosti.

  • Ďateľ malý má vletový otvor 34 mm, hĺbku 12 – 18 cm, šírku 10 cm.
  • Ďateľ prostredný má vletový otvor minimálne 34 mm, hĺbku 20 – 35 cm, šírku 12 cm.
  • Ďubník trojprstý má vletový otvor 45 – 50 mm, hĺbku 20 – 30 cm.
  • Ďateľ hnedkavý má vletový otvor 40 – 50 mm, hĺbku 35 cm, šírku 11,5 cm.
  • Ďateľ veľký má vletový otvor 50 mm, hĺbku 20 – 35 cm, šírku 15 cm.
  • Žlna sivá má vletový otvor 50 x 60 mm, hĺbku 30 cm.
  • Ďateľ bielochrbtý má vletový otvor 50 x 60 mm, hĺbku 37 – 40 cm, šírku 15 – 18 cm.
  • Žlna zelená má vletový otvor 55 x 75 mm, hĺbku 25 – 60 cm, šírku 15 cm.
  • Tesár čierny má vletový otvor 128 x 86 mm, hĺbku 30 – 60 cm, šírku do 25 cm.

Napríklad sovy ako pôtik kapcavý, kuvičok vrabčí, sova obyčajná a do veľkých prirodzených dutín sova dlhochvostá, myšiarka ušatá. Tiež holub plúžik, dudok chochlatý, kavka tmavá, sokol myšiar. Zo spevavcov sýkorkovité, brhlík obyčajný, muchárik bielokrký, vrabec poľný aj škorec obyčajný.

Býva využívaná nielen na hniezdenie, rozmnožovanie ale aj na nocovanie či denný úkryt a na uskladnenie koristi.


Mnohé dutiny vznikajú aj po hľadaní potravy rôznymi druhmi ďatľov.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bruthöhle na nemeckej Wikipédii.