Preskočiť na obsah

Kengura sivá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kengura sivá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Macropus giganteus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kengura sivá[1] (iné názvy: kengura veľká[2], kengura obrovská[3], klokan obrovský[4], veľká kengura[5]; staršie: kenguru veľká[6], kenguru[7][8], kengura, klokan[9]; lat. Macropus giganteus; staršie: Macropus major, Halmaturus giganteus) je cicavec z čeľade kengurovité (Macropodidae).

Kengura sivá je po kengure červenej druhý najväčší vačkovec našej planéty. Samec dorastá do dĺžky cez 2 m a váži viac ako 60 kg. Samice sú o niečo menšie.

Kengura sivá obýva suché krovinaté kraje a polopúšte východnej Austrálie a Tasmánie (tam žije zvláštny poddruh).

Kengura sivá

Ekológia a biotop

[upraviť | upraviť zdroj]

Kengury sa živia trávou, lístím a vetvičkami krov, v suchých oblastiach púštnym rastlinstvom. Cez deň sa ukrývajú v tieni, na pastvu vychádzajú v neskorom popoludní. Novorodené mláďa meria sotva 2 cm a váži necelý gram. Je to vlastne len zárodok, ktorý sa v tele samice vyvíjal len 38 až 40 dni. Vo vaku potom svoj vývoj dokončuje po niekoľko mesiacov. Samice rodia vždy len jediné mláďa, v maternici však býva v zálohe ďalší oplodnený zárodok, ktorý sa po dobu kojenia prvého mláďaťa nevyvíja. Tak čelia kengury veľmi nepriaznivým podmienkam, a preto tiež samica, keď je prenasledovaná nepriateľom a naozaj v úzkych, mláďa z vaku vyhodí, aby si uľahčila útek.

Kengura sivá je považovaná za potravinového konkurenta oviec, a preto ju farmári ešte dnes bez milosti zabíjajú. Mäso sa spracováva ako krmivo pre psy a mačky. Kengura je však zviera, ktoré omnoho lepšie využíva sporú pastvu a nedevastuje rastlinstvo, takže je ekologicky omnoho vhodnejšia.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 14.
  2. Svet živočíšnej ríše. 1984. S. 175
  3. kazmz.tuzvo.sk, [cit. 2022-01-28]. Dostupné online.
  4. TRNKA, A. Zoológia chordátov - vybrané kapitoly. 2018, S. 86
  5. Austrália. In: Pyramída
  6. STANĚK. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965, S. 463
  7. klokani. In: Slovenský náučný slovník II. 1932. S. 239
  8. klokani. In: Masarykův slovník naučný 3 S. 1025
  9. RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. 1875, S. 36