Preskočiť na obsah

Leopold Lahola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Leopold Lahola
slovenský dramatik, prozaik, scenárista a filmový režisér
Narodenie30. január 1918
Prešov, Slovensko
Úmrtie12. január 1968 (49 rokov)
Bratislava, Slovensko

Leopold Lahola (vl. menom Leopold Arje Friedmann, hebr. אריה להולה – Arje Lahola) (* 30. január 1918, Prešov – † 12. január 1968, Bratislava) bol slovenský dramatik, prozaik, scenárista a filmový režisér, jeden z priekopníkov izraelskej kinematografie.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci detstvo prežil na Orave, vzdelanie získaval na gymnáziu a neskôr na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Taktiež chodil na súkromné hodiny k významnému slovenskému maliarovi Jánovi Mudrochovi. Jeho vzdelávanie prekazila druhá svetová vojna, počas ktorej musel pre svoj židovský pôvod štúdium ukončiť. Aktívne sa zúčastnil bojov ako vojak, neskôr bol internovaný v pracovnom tábore v Novákoch, počas Slovenského národného povstania bojoval pri Telgárte, kde bol ranený, a do konca vojny pôsobil už len ako vojnový spravodajca a redaktor.

Pre ideologicky motivovanú kampaň, rozpútanú kvôli existencialistickému podložiu hry Atentát, v roku 1949 odišiel do Izraela. Neskôr zakotvil v NSR, kde režíroval a písal scenáre, divadelné a televízne hry. V politicky uvoľnených 60. rokoch navštívil vlasť, no v roku 1968 nečakane zomrel.

Už počas stredoškolských štúdií preložil výber z novohebrejskej poézie. Ešte pod vlastným menom sa venoval písaniu a prekladaniu poézie, neskôr prešiel k písaniu a inscenovaniu divadelných hier. Od roku 1945 používal pseudonym Lahola. Koncom 40. rokov patril k renomovaným dramatikom. Scenáristicky sa podieľal na viacerých filmoch. V 60. rokoch mohol u nás znovu publikovať, natočil nový film Sladký čas Kalimagdory podľa utopického románu Jana Weissa Spáč ve zvěrokruhu. Tesne po jeho dokončení v Bratislave zomrel na v poradí tretí srdcový infarkt. Leopold Lahola sa venoval aj písaniu prózy, ktorá vyšla v roku 1968 pod názvom Posledná vec podľa rovnomennej poviedky v tomto výbere.

Divadelné hry

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1947 – Bezvetrie v Zuele
  • 1948 – Štyri strany sveta
  • 1949 – Atentát
  • 1967 – Škvrny na slnku
  • 1968 – Inferno

Filmové scenáre

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1948 – Bílá tma
  • 1948 – Vlčie diery
  • 1948 – Návrat domů
  • 1968 – Sladký čas Kalimagdory

Ostatné diela

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1940 – Chamsin, preklad novohebrejskej poézie
  • 1968 – Posledná vec, výber poviedok, noviel a čŕt
  • 1995 – Ako jed škorpióna, výber z poézie

 Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]