Preskočiť na obsah

NetBurst

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

NetBurst je mikroarchitektúra procesorov Pentium 4 firmy Intel. Spolieha sa (čo sa týka výkonu) na vysokú frekvenciu. Procesory s touto architektúrou majú hyperskalárnu architektúru (reťazenie inštrukcií) a tiež superskalárnu (2 fronty).

Rôzne komponenty v procesore majú rôznu frekvenciu. Konštrukcie obvodov sú vyhotovené tak, aby bolo vykonávanie inštrukcií čo najrýchlejšie. Architektúra používa funkciu "Front End". Procesory "Willamette" a "Northwood" majú 8KiB L1 cache (pre dáta) a 12 kμop pre inštrukcie (12 tisíc mikrooperácií). Ďalej potom tieto procesory obsahujú jednotku "Out-of-Order", ktorá vie prehádzať mikroinštrukcie bez toho, aby utrpela jeho logika, t.j. ak nemožno nejakú inštrukciu vykonať, pretože nie sú k dispozícii dáta, jednotka vykoná inú inštrukciu (pričom berie do úvahy hardvérové prostriedky) pre ktorú dáta má, a tým sa zníži oneskorenie. Procesory potom majú ešte jednotku "Retirement Section" (spätne usporiadavajú postupnosti inštrukcií - súvisí s predvídaním skokov).

Začiatkom roku 2006 začala byť architektúra NetBurst nahradzovaná architektúrou Intel Core.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku NetBurst na českej Wikipédii.