Preskočiť na obsah

Progresivizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Progresivizmus, je politická filozofia. Vychádza z myšlienky, že pokrok vo vede, technike, hospodárskom rozvoji a spoločenskom zriadení je nevyhnutný na zlepšenie situácie ľudí. Progresivizmus sa stal veľmi dôležitým počas osvietenstva v Európe. Šírilo sa presvedčenie, že Európa ukazuje, ako môžu spoločnosti napredovať od necivilizovaných podmienok k civilizácii posilnením základov empirického poznania ako základu spoločnosti. Osvietenskí vodcovia verili, že pokrok má univerzálnu platnosť pre všetky spoločnosti a že tieto myšlienky sa rozšíria z Európy do zvyšku sveta.

Na začiatku 20. storočia sa koncepcia progresivizmu vynorila z rozsiahlych spoločenských zmien, ktoré priniesla industrializácia a druhá priemyselná revolúcia koncom 19. storočia. Progresivisti verili, že pokrok brzdia obrovská hospodárska nerovnosť, minimálne regulované monopolné korporácie a intenzívne a často násilné konflikty medzi pracujúcimi a hospodárskymi elitami, a tvrdili, že na riešenie týchto problémov treba prijať opatrenia.

Význam pojmu "progresivizmus" sa v priebehu času menil a líšil sa v závislosti od uhla pohľadu. V 19. storočí sa progresivizmus spájal so zástancami voľného trhu a slobody pohybu osôb. Na druhej strane, koncom 19. storočia bol rozšírený názor, že voľný trh bráni pokroku. Začiatkom 20. storočia sa za progresívnych označovali aj zástancovia eugeniky a prohibície, iniciatív, ktoré sa vtedy presadzovali v mene verejného zdravia. V 21. storočí je progresívne definované ako "sociálne alebo politické hnutie, ktoré sa snaží zastupovať záujmy obyčajných ľudí prostredníctvom politických zmien a podpory vládnych opatrení".

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Progresivismus na českej Wikipédii.