Síran železnatý
| Síran železnatý | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | FeSO4 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Systematický názov | Síran železnatý | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá | Zelená skalica Zelený vitriol Sulfát železnatý | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | Biela kryštalická alebo práškovitá látka (anhydrát) Žlté až zelené kryštalické látky (hydráty) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 151,9 u (anhydrát) 169,9 u (monohydrát) 187,9 u (dihydrát) 206,0 u (trihydrát) 224,0 u (tetrahydrát) 242,0 u (pentahydrát) 260,0 u (hexahydrát) 278,0 u (heptahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 151,9076 g/mol (anhydrát) 169,9229 g/mol (monohydrát) 187,9382 g/mol (dihydrát) 205,9534 g/mol (trihydrát) 223,9687 g/mol (tetrahydrát) 241,9840 g/mol (pentahydrát) 259,9993 g/mol (hexahydrát) 278,0146 g/mol (heptahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť vo vode | anhydrát 15,8 g/100 g (0 °C) 20,8 g/100 g (10 °C) 26,3 g/100 g (20 °C) 32,8 g/100 g (30 °C) 40,1 g/100 g (40 °C) 48,4 g/100 g (50 °C) 55,3 g/100 g (64 °C) 43,7 g/100 g (80 °C) 37,3 g/100 g (90 °C) monohydrát 65,80 g/100 g (64 °C) 51,42 g/100 g (80 °C) 36,69 g/100 g (100 °C) tetrahydrát 108,97 g/100 g (56 °C) 109,95 g/100 g (60 °C) heptahydrát 32,96 g/100 g (0 °C) 61,48 g/100 g (20 °C) 111,27 g/100 g (40 °C) 150,12 g/100 g (50 °C) 138,00 g/100 g (90 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 90 °C (heptahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota rozkladu | 440 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 3,346 g/cm3 (anhydrát) 2,970 g/cm3 (monohydrát) 2,200 g/cm3 (tetrahydrát) 1,899 g/cm3 (heptahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | v polárnych rozpúšťadlách: metanol etanol (málo) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia rozpúšťania | −460 J/g (anhydrát) 18,6 J/g (heptahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | −928,4 kJ/mol (anhydrát) −1,244 MJ/mol (monohydrát) −2,129 MJ/mol (tetrahydrát) −3,015 MJ/mol (heptahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná entropia | 170,5 J/K.mol (anhydrát) 409,2 J/K.mol (heptahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná Gibbsová energia | −820,90 kJ/mol (anhydrát) −2,5103 MJ/mol (heptahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Merná tepelná kapacita | 0,662 J/g*K (anhydrát) 1,418 8 J/g*K (heptahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 7720-78-7 (anhydrát) 17375-41-6 (monohydrát) 10028-21-4 (dihydrát) 58694-83-0 (trihydrát) 20908-72-9 (tetrahydrát) 59261-48-2 (hexahydrát) 7782-63-0 (heptahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 3077 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 231-753-5 (anhydrát) 605-688-1 (monohydrát) 695-098-0 (dihydrát) 616-510-7 (heptahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | NO8500000 (anhydrát) NO8510000 (heptahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| PubChem | 24393 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ChemSpider | 22804 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| SMILES | [Fe+2].[O-]S([O-])(=O)=O | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| 3D model (JSmol) | Interaktívny 3D model | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Síran železnatý (sulfát železnatý, FeSO4) je anorganická zlúčenina, železnatá soľ kyseliny sírovej. Jeho heptahydrát FeSO4·7H2O je známy aj pod triviálnym názvom zelená skalica, predtým aj ako zelený vitriol. Tvorí jemné svetlo zelené kryštáliky, ktoré pri dlhšom skladovaní na vzduchu strácajú vodu (vetrajú), postupne tvrdnú a vplyvom povrchovej oxidácie dvojmocného železa na trojmocné menia farbu do žltého až hnedého odtieňa. Roztoky tejto látky dlhším státím taktiež hnednú kvôli vznikajúcemu síranu železitému.
Výroba a výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]
Síran železnatý sa vyrába rozpúšťaním železných odpadov v zriedenej kyseline sírovej, ako je vidieť na tejto rovnici:
Dá sa tiež získať z roztoku modrej skalice pomocou železa, ktoré nej vytesní meď, pretože má zápornejší štandardný elektródový potenciál:[1]
Síran železnatý je ťažkým (a ekologicky nebezpečným) odpadom napríklad pri výrobe titánovej bieloby (TiO2) z ilmenitu (FeTiO3).
V prírode vzniká samovoľne zvetrávaním pyritu (FeS2), kde sa potom nachádza v niekoľkých stupňoch hydratácie.
- FeSO4·H2O (minerál: szomolnokit)
- FeSO4·4H2O (minerál: rozenit)
- FeSO4·5H2O (minerál: siderotil)
- FeSO4·6H2O (minerál: ferohexahydrit)
- FeSO4·7H2O (minerál: melanterit)
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]
Dezinfekcia
[upraviť | upraviť zdroj]Síran železnatý sa používa na úpravu pitných, povrchových a technologických vôd (najúčinnejšie v zásaditej oblasti pH ) a na čistenie odpadových vôd.
Možno ho použiť aj ako dezinfekciu pri ochorení paznechtov dobytka.
Výživový doplnok
[upraviť | upraviť zdroj]Síran železnatý sa niekedy podáva pri anémii z nedostatku železa, ale takáto liečba má niekoľko vedľajších príznakov, ako je nevoľnosť a zvracanie.
Farbenie
[upraviť | upraviť zdroj]Síran železnatý poskytuje pri reakciách farebné zlúčeniny, čo sa využíva na farbenie. Organokovová zlúčenina s kyselinou galovou sa v minulosti používala ako atrament. Reakciou s vápenným mliekom vzniká tzv. tereziánska žlť, používaná najmä počas 18. storočia na nátery fasád (často pri verejných budovách).[2]
Proti machu v trávnikoch
[upraviť | upraviť zdroj]Vodný roztok síranu železnatého sa pred použitím precedí a aplikuje sa najlepšie postrekovačom na chemickú ochranu trávníka.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Síran železnatý ako zelená skalica je preukázateľne známý od prvého storočia nášho letopočtu, najstaršie rozdelenie skalíc ale pochádza zo šiesteho storočia pred naším letopočtom zo sumerského slovníka.[3] (Sumerský jazyk bol v tom čase chrámovým jazykom.) Skalica sa získavala predovšetkým z baní, kde sa zvetrávaním uvoľňovala z hornín a vytvárala biele povlaky. Síran železnatý sa v prírode vyskytuje aj ako minerál melanterit.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vytěsňování mědi železem – Studium chemie, PřF UK [online]. studiumchemie.cz, [cit. 2024-07-27]. Dostupné online.
- ↑ Ročenka STOP 2016 [online]. Praha: STOP, 2017, [cit. 2024-07-27]. S. 61. Dostupné online.
- ↑ KARPENKO, Vladimír; NORRIS, John A. Vitriol in the history of chemistry [online]. [Cit. 2024-07-27]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Síran železnatý
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Síran železnatý na českej Wikipédii.