Preskočiť na obsah

Revúca (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Revúca
mesto
Mestská Reduta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Vodné toky Muráň, Zdychava
Nadmorská výška 318 m n. m.
Súradnice 48°40′59″S 20°06′48″V / 48,683056°S 20,113333°V / 48.683056; 20.113333
Rozloha 38,87 km² (3 887 ha) [1]
Obyvateľstvo 10 958 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 281,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Primátor Július Buchta[3] (nezávislý)
PSČ 050 01
ŠÚJ 526142
EČV (do r. 2022) RA
Tel. predvoľba +421-58
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Revúca
Námestie slobody 13/17
050 80 Revúca
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 058 / 28 688 88
Fax 058 / 28 120 11
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Revúca
Webová stránka: revuca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Revúčan[4]

Revúca (maď. Nagyrőce, do roku 1863 Nagy-Rőcze, nem. Groß-Rauschenbach)[5] je okresné mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji.

Revúca sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, na pomedzí Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny, pod majestátnym Kohútom. Nachádza sa na sútoku vodných tokov Zdychava a Muráň. Mestom vedie cesta II/532, ako aj železničná trať Plešivec – Muráň. Revúca je vzdialená 19 km východne od Tisovca, 11 km severozápadne od Jelšavy, 41 km západne od Rožňavy a (cez Tisovec) 56 km severne od Rimavskej Soboty.

Časti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Revúčka leží oddelene asi 1 km severne od mesta. V obci sa zlieva Slianový potok a riečka Zdychava.

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdychava, Muráň

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2011[6])

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

  • rímski katolíci – 36,87 %
  • bez vyznania – 29,87 %
  • evanjelici a. v. – 15,28 %
  • grécki katolíci – 1,09 %
  • nezistení – 13,63 %

a iní

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca, jednoloďová neskorogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytériom a predstavanou vežou, z druhej polovice 15. storočia. Kostol prešiel renesančnou úpravou v 17. storočí a neogotickou úpravou v roku 1892.[9] Svätyňa je zaklenutá gotickou hviezdicovou klnebou. Hlavný oltár je neogotická práca rezbára Júlisa Fuhrmanna, na ktorom sú osadené gotické tabuľové obrazy z obdobia okolo roku 1500 zobrazujúce život sv. Quirina. K ďalšiemu zariadeniu kostola patrí gotické pastofórium z 15. storočia a baroková krstiteľnica z červeného mramoru z 18. storočia. Neogotický organ z roku 1897 je dielom C. L. Wegensteina z Temešváru.[10] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s osteniami ukončenými lomeným oblúkom. Veža kostola dostala svoju súčasnú podobu pri úprave v roku 1875, je ukončená priebežnou ochodzou a korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. Okolo kostola sa nachádza obranný múr z polovice 15. storočia.[11]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 17841785. Staviteľom kostola bol A. Rozmus z Revúcej. Veža bola dokončená dodatočne v roku 1788. 16. septembra 1862 bolo v kostole slávnostne otvorené Slovenské evanjelické gymnázium, čo pripomína pamätná tabuľa pri vstupe do kostola. V interiéri sa nachádza rokokový oltár a kazateľnica z roku 1784 od jelšavského rezbárskeho majstra Jána Reisigera. Pred oltárom je kovaná mreža z roku 1795. Mramorová krstiteľnica je neorománska z roku 1904. V interiéri sa nachádza typická protestantská empora. Súčasťou inventára kostola je aj bohatá historická seniorátna knižnica.[12] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Veža s nárožným zaoblením je členená kordónovými rímsami a pilastrami. Ukončená je priebežnou arkádovou ochodzou a barokovou helmicou s laternou.
  • Mestský dom, budova radnice, dvojpodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z roku 1809. Priečelie je členené stredný trojosovým rizalitom a bočnými jednoosovými rizalitmi so segmentovými atikami s latinskými nápismi s chronogramom v tympanóne. Stredný rizalit je členený pilastrami, polkruhovo ukončené okná majú dekoratívne kazety s festónmi. Ukončený je stupňovitou atikou.[13]
  • Mestská reduta, bývalý hostinec Kohút, dvojpodlažná trojtraktová reprezentatívna stavba na pôdoryse písmena U s neoklasicistickým tvaroslovím z rokov 18581861.[14] Priečeliu doinuje trojosový prevýšený rizalit s arkádami v parteri, na poschodí s polkruhovo ukončenými oknami a dekoratívnou atikou s erbom mesta. Fasády sú členené kordónovou rímsou a pilastrami.
  • Novšia budova prvého slovenského patronátneho gymnázia, dvojpodlažná neoklasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1872.[15] Fasády budovy sú členené kordónovou rímsou, okná majú profilované šambrány. Priečeliu dominuje trojosový rizalit lemovaný pilastrami s polkruhovo ukončenými oknami a trojuholníkovým štítom s tympanónom.
  • Gymnázium Martina Kukučína
  • Prvé slovenské literárne gymnázium
  • súkromná stredná odborná škola

V rámci Slovenska možno tento región zaradiť medzi zaostalejšie aj preto, že mesto nie je vybavené dostatočnou dopravnou infraštruktúrou. Neprechádza ním totiž žiadna rýchlostná cesta. Iné mestá nachádzajúce sa v Revúckom okrese, Jelšava a hlavne Tornaľa, majú lepšie riešenú cestnú sieť ako samotné okresné mesto. Revúcej chýba lepšie cestné spojenie najmä so severom Slovenska. Prístupnosť do krajského mesta, ktorým je Banská Bystrica, je dnes tiež viac ako otázna. Komplikuje ju aj relatívne náročný terén, najmä Slovenské rudohorie. Mesto má síce vybudované aj železničné spojenie (trať č. 165), ale to je od roku 2011 pre osobnú dopravu zrušené a tak v Revúcej neexistuje vlaková doprava. Na jednej strane trať smeruje totiž len po neďaleký Muráň a na druhej strane len po Plešivec. Prípadný budúci rozvoj mesta teda bude pravdepodobne závislý od zlepšenia súčasnej dopravnej infraštruktúry.

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • DUBOVSKÝ, Dušan: Biografický lexikón mesta Revúca. Revúca : Mestské kultúrne stredisko, 2000. 292 s. ISBN 80-967687-5-1

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Revúčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-04-10]. Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Kultúrne pamiatky a pamätihodnosti Revúcej [online]. Mesto Revúca. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. ANDREJ ŠTAFURA. Historické organy stredného Gemera. Revúca : Quirinus, O.Z., 2016. ISBN 978-80-972541-0-0. Kapitola Revúca, s. 52-56.
  11. Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona [online]. TIC Revúca. Dostupné online.
  12. Evanjelický kostol v Revúcej [online]. Najkrajší kraj. Dostupné online.
  13. Revúca - Radnica [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]