Preskočiť na obsah

Roger Fenton

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Roger Fenton
britský fotografa a vojnový fotožurnalista
britský fotografa a vojnový fotožurnalista
Narodenie20. marec 1819
Rochdale, Spojené kráľovstvo
Úmrtie8. august 1869 (-18120 dní)
Potters Bar, Spojené kráľovstvo
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Roger Fenton

Roger Fenton (* 20. marec 1819, Rochdale, Spojené kráľovstvo – † 8. august 1869, Potters Bar, Spojené kráľovstvo) bol pionier britskej fotografie, jeden z prvých vojnových fotožurnalistov. Dokumentoval Krymskú vojnu.

Fentonov asistent a jeho fotografický pojazdný voz vybavený tmavou komorou ťahaný koňmi. Vybavený 5 kamerami pre kolódiový proces, 700 sklenenými doskami, chemikáliami, zásobami a náradím.[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo Veľkom Manchesteri. Jeho starý otec bol zámožný majiteľ továrne na bavlnu, jeho otec bol bankár a člen parlamentu. Bol štvrtý zo siedmich detí v otcovom prvom manželstve, s druhou manželkou mal jeho otec desať detí.

V roku 1838 odišiel na University College v Londýne, ktorú dokončil v roku 1840 a získal titul Bachelor of Arts, vyštudoval angličtinu, matematiku, literatúru a logiku. Roku 1841 začal študovať právo na University College. Študoval zrejme sporadicky, lebo sa mu nepodarilo kvalifikovať ako poradca až do roku 1847. Zaujímal sa o štúdium maliarstva. V roku 1843 sa v Yorkshire oženil, vzal si Grace Elizabeth Maynardovú, pravdepodobne po svojom vôbec prvom pobyte v Paríži (jeho pas bol vydaný v r. 1842), kde mohol krátko študovať maliarstvo v ateliéri Paula Delaroche. Keď sa registroval ako kopista v Louvri r. 1844, tvrdil, že jeho učiteľom bol historický a portrétný maliar Michel Martin Drolling, ktorý učil na École des Beaux-Arts, ale Fentonove meno sa v záznamoch tejto školy neobjavuje. Do roku 1847 sa vrátil späť do Londýna, kde pokračoval v štúdiu maliarstva, teraz pod vedením historického maliara Charlesa Lucyho, ktorý sa stal jeho priateľom a s ktorým od roku 1850 pôsobil na North London School of Drawing and Modelling. V rokoch 1849, 1850 a 1851 vystavoval obrazy na ročnej výstave Kráľovskej akadémie.

Navštívil Veľkú výstavu v Hyde Parku v Londýne r. 1851 a bol ohromený fotografiou, ktorú tam uvidel vo výstavnej skrini. Potom navštívil Paríž, aby sa naučil kalotypický proces na voskovanom papieri, s najväčšou pravdepodobnosťou od Gustava Le Graya, jeho vynálezcu. Do 1852 mal fotografickú výstavu v Anglicku, a cestoval do Kyjeva, Moskvy a Petrohradu, aby tam urobil kalotypie. Fotografoval architektúru krížom krážom po celej Británii. Zverejnil tiež výzvu na vytvorenie fotografickej spoločnosti.

S postupujúcim rozvojom techniky v polovici 19. storočia dostali fotografi možnosť využívať skracujúcu sa dobu expozície, oslobodiť sa a vytvoriť nový štýl portrétnej fotografie. Fotografi sa premiestnili zo svojich ateliérov do exteriérov, na bojiská, cez oceány a do vzdialených púští. Fotografický pojazdný voz vybavený tmavou komorou Photographic Van Rogera Fentona spolu s Daguerreotypickým Saloonem Williama Shewa a vagónom What-is-it? Mathewa Bradyho nastavili štandardy portrétnej fotografie druhej polovice 19. storočia.

Dokumentovanie Krymskej vojny

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1855 odišiel na žiadosť vydavateľa Thomasa Agnewa s asistentom Marcusom Sparlingom, jediným služobníkom a fotografickým laboratóriom v pojazdnom voze do rusko-tureckej Krymskej vojny. Tam mal fotografovať anglické oddiely pomáhajúce Turkom, aby správy a publikácie o tejto vojne boli výrečnejšie. Fotografie mali ovplyvniť pozitívnu mienku verejnosti o britskej účasti vo vojne. To bola úloha, ktorá dosiaľ patrila maliarom bitiek.[1]

Navzdory vysokým teplotám, niekoľkým zlomeným rebrám a cholere, sa mu podarilo urobiť viac ako 350 použiteľných veľkoformátových negatívov. V roku 1855 prevzali po Rogerovi Fentonovi reportáž z Krymskej vojny James Robertson a Felice Beato.

Výstava 312 tlačí sa čoskoro uskutočnila v Pall Mall v Londýne.[1] Predaj snímok však nebol taký úspešný ako sa očakávalo, možno preto, že vojna už skončila. Podľa Susan Sontagovej bol Fenton do Krymskej vojny vyslaný ako prvý oficiálny vojnový fotograf na naliehanie princa Alberta.[2]

Hotové fotografie mali byť použité k zmierneniu obecnej averzie britského národa k nepopulárnej vojne a ku zmareniu protivojnového spravodajstva The Times. Fotografie boli prevedené do dreveného štočku a zverejnené v menej kritickom Illustrated London News a zverejnené v knižnej podobe a zobrazené v galérii. Fenton sa bránil vytváraniu obrázkov mŕtvych, zranených alebo zmrzačených vojakov. Vzhľadom k veľkosti a charakteru svojho ťažkopádneho fotografického vybavenia bol Fenton obmedzený vo výbere motívov. Pretože v tej dobe neexistoval príliš citlivý materiál na svetlo, mohol Fenton snímať iba nepohyblivé objekty, väčšinou pózy. Expozičná doba bola 3-20 sekúnd.[1] Fotografuje však tiež krajinu, včítane oblastí blízko Light Brigade popísanej v známej Tennysonovej snímke "Útok na Light Brigade" (The Charge of the Light Brigade) bol príznačne nazvaný tzv. Údolím smrti (The Valley of Death). Fenton pomenoval svoje fotografie podobne: Údolie tieňa smrti (The Valley of the Shadow of Death).

V tomto údolí boli urobené dva obrázky. Jeden, s niekoľkými delovými guľami na ceste, druhý iba s prázdnou cestou. Názory na to, ktorá snímka bola urobená ako prvá, sa líšia. Režisér Errol Morris napísal rad štúdií o dôkazoch. Dospel k záveru, že fotografia bez delových gulí bola urobená ako prvá, ale zostáva neisté, kto presunul gule na cestu v druhom obrázku? Boli zámerne umiestnené na cestu Fentonem k posilneniu image, alebo gule z priekopy vybrali vojaci, aby ich mohli znova použiť?[3][4][5]

Niekoľko Fentonových obrázkov, včítane dvoch verzií Údolia tieňa smrti, boli zverejnené v The Ultimate Spectacle: A Visual History of the Crimean War od Ulricha Kellera (ISBN 90-5700-569-7) (2001).

Aranžované štúdiové snímky

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku [1854] na poverenie kráľovnej Viktórie portrétoval kráľovskú rodinu a ich sídla. Navyše sa stal oficiálnym fotografom Britského múzea.[1] V roku 1858 Fenton fotografoval žánrové štúdiové snímky založené na romantických imaginatívnych myšlienkach muslimského života, ako Sediaca Odaliska s pomocou svojich priateľov a modelov, ktoré vo svojich úlohách nepôsobili vždy presvedčivo.

Ukončenie kariéry

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1862 sa vzdal fotografovania a nechal svoj archív vydražiť v aukcii.[1] Je považovaný za prvého vojnového fotografa za prácu počas Krymskej vojny, pri ktorej použil mobilné štúdio nazvané "photographic van". Ako uznanie významu boli Fentonove fotografie z Krymskej vojny zaradené do kolekcie 100 fotografií, ktoré zmenili svet.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f Malá encyklopedie fotografie, Willfried Baatz, Computer Press, Brno, 2004
  2. Susan Sontagová, Regarding the Pain of Others, ISBN 0-374-24858-3, 2003
  3. Which Came First, the Chicken or the Egg? (Part One) Archivované 2008-10-12 na Wayback Machine The New York Times. September 25, 2007.
  4. Which Came First? (Part Two) Archivované 2009-11-02 na Wayback Machine The New York Times. October 4, 2007.
  5. Which Came First? (Part Three) Archivované 2009-07-13 na Wayback Machine The New York Times. October 23, 2007.


Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roger Fenton

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Roger Fenton na českej Wikipédii.