Preskočiť na obsah

Suzuka Circuit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Suzuka International Racing Course
Suzuka Circuit
Miesto Suzuka, Mie (prefektúra), Japonsko
Časové pásmo GMT +9
Hlavné podujatia F1, FIM Endurance World Championship, 1000 km Suzuka, Super GT
Dĺžka okruhu 5,807 kilometra (3,609 míľ)
Počet zákrut 18
Rekord kola 1:31,540 (Kimi Räikkönen, McLaren-Mercedes, 2005)

Suzuka International Racing Course (jap. 鈴鹿サーキット – Suzuka sákitto), skrátene Suzuka Circuit, je názov japonského okruhu, ktorý sa nachádza v meste Suzuka v prefektúre Mie. Trať je dejiskom Veľkej ceny Japonska šampionátu Formule 1. Popri nej hostí napríklad i vytrvalostné preteky motocyklov.

Charakteristika trate

[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá zákruta

Okruh v Suzuke je vybudovaný v oddychovom centre, ktorému dominuje obrie vyhliadkové koleso. Trať je jedinečná tým, že je jednou z mála tratí na svete, ktoré majú tvar osmičky. Dráha sa tak v jednom mieste kríži premostením, vďaka čomu je záťaž ľavej i pravej strany pneumatík prakticky identická. Veľká cena tu vždy priniesla dramatické preteky a vysoké priemerné rýchlosti. V roku 2007 sa však japonská Grand Prix presunula na dve sezóny na zmodernizovaný okruh Fuji. Dôvodov k sťahovaniu bolo viac. Suzuka sa nachádza 400 kilometrov juhozápadne od japonského hlavného mesta Tokio, čo je dosť ďaleko na prepravu materiálu i ľudí. Navyše priamo na mieste je nedostatočná kapacita ubytovacích zariadení, čo znamená, že sa jazdci prepravujú na okruh z veľkej vzdialenosti. Pre tímy to všeobecne predstavuje včasné vstávanie, no divákom to nevadí. Japonci sú fanatickými priaznivcami Formule 1 a počas pretekového víkendu je celkom bežné, že zaplnia všetky tribúny. Často ostávajú aj po sobotňajšej kvalifikácii až do večerných hodín na hlavnej tribúne, aby im neušlo nič z diania v boxoch.

Esíčka

Okruh v Suzuke nechala postaviť v roku 1962 automobilka Honda ako svoju domácu testovaciu trať. Postupne v jej okolí vybudovala park pre oddych svojich zamestnancov a ich rodín s množstvom atrakcií. Hoci sa tradícia motoristického športu v Japonsku píše od začiatku 60. rokov, Formula 1 prenikla na jeho územie prvýkrát až v roku 1976. Jej hostiteľom však nebola Suzuka, ale konkurenčné Fuji. V nasledujúcom roku sa vo Fuji pretekalo znova. Pri nehode medzi Gillesom Villeneuvom na Ferrari a Ronniem Petersonom na Tyrrelle však prišli o život dvaja diváci a japonská Veľká cena sa musela na desať rokov odmlčať. V Suzuke sa GP Japonska konala po prvýkrát až v roku 1987.

Jazdci majú tento okruh radi a väčšinu z nich netešilo, keď sa Veľká cena presunula do Fuji. O to radostnejší bol ich návrat v roku 2009. Medzi najobľúbenejšie úseky patrí séria zákrut tvaru S, od tretej po siedmu zákrutu s dĺžkou 850 metrov a samozrejme legendárna tiahla zákruta 130R, ktorá je často porovnávaná s fenomenálnou Eau Rouge. Asfaltový povrch trate je rovný a má vysokú priľnavosť. Pneumatiky a ani brzdy netrpia vážnym opotrebením, no na druhej strane, spotreba paliva dosahuje pomerne vysokú úroveň.

Rovinka za tiahlou zákrutou Spoon je ukončená zákrutou 130R. Ide o veľmi rýchlu zákrutu, ktorá sa jazdí takmer na plný plyn. Jej názov vyplýva z jej polomeru (t. j. 130 metrov). V tejto zákrute došlo už k niekoľkým vážnym haváriám.

V roku 2002 sa v 130R stala nepríjemne vyzerajúca nehoda. Allan McNish v kvalifikácii na preteky Veľkej ceny Japonska šampionátu Formule 1 ťažko kolidoval. Jeho Toyota sa vtedy dostala do šmyku a McNish nekontrolovateľne vo veľkej rýchlosti prerazil ochranné bariéry, pričom zničil celú zadnú časť svojho monopostu, no našťastie vyviazol nezranený.

Aby sa predišlo ďalšej tragédii, predstavitelia okruhu pristúpili k úpravám v oblasti 130R. Tá bola modifikovaná a v súčasnosti má dvojitý vrchol. Jeden s polomerom 85 metrov a druhý s polomerom 340 metrov. Napriek úpravám sa však tomu najhoršiemu zabrániť nepodarilo. V roku 2003, po modernizácii, na Suzuku zavítal šampionát MotoGP s Veľkou cenou Japonska. Počas pretekov, krátko po ich začiatku, vo výjazde zo zákruty 130R prišiel o život mladý talentovaný pretekár Daijiro Kato. Od tej doby sa tu už preteky tejto série nejazdia.

Fakty a údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
Časť okruhu, v pozadí sa nachádza vyhliadkové koleso
  • Dĺžka trate: 5 807 m
  • Počet kôl pretekov: 53
  • Dĺžka pretekov: 307,573 km
  • Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 300 m
  • Počet zákrut: 18 (10 vpravo a 8 vľavo)
  • Šírka trate: 10 – 14 m
  • Traťový rekord: 1:31,540 (228,372 km/h) – Kimi Räikkönen/McLaren-Mercedes (2005)
  • Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:29,599 (233,320 km/h) – Felipe Massa/Ferrari (2006)
  • Maximálna rýchlosť: 315 km/h
  • Prvá GP: 1987 (víťaz Gerhard Berger (AUT) – Ferrari F1/87)
  • Počet GP: 22
  • Priemerná spotreba paliva: 2,567 kg / kolo
  • Jazda na plný plyn: 63 %
  • Sekcia trate s jazdou na plný plyn: 1 230 m
  • Počet preradení rýchlostných stupňov: 42 / kolo
  • Opotrebenie pneumatík: stredné až veľké
  • Opotrebenie bŕzd: nízke
  • Úroveň priľnavosti: nízka
  • Stratégia
    • 1 zastávka: 30. – 34. kolo
    • 2 zastávky: 16. – 21. a 32. – 38.
    • 3 zastávky: 15. – 17. a 26. – 30. a 38. – 41.
  • Kapacita tribún: 100 000
Vytrvalostné preteky motocyklov - 8 hodín Suzuka

Prvé dve japonské Grand Prix sa v roku 1976 a 1977 konali na Fuji Speedway. Práve na tejto trati sa pri premiérovej Veľkej cene Japonska rozhodlo o titule v prospech Jamesa Hunta, kým Niki Lauda svoj návrat po desivej nehode na Nürburgringu nedotiahol do konca. Potom bolo Japonsko na dlhých desať rokov vyradené z kalendára šampionátu Formule 1. Späť sa vrátilo až v roku 1987 vo veľkom štýle na obľúbenej Suzuke. Tá má síce krátku históriu, no už dlho je považovaná za jednu z technicky najnáročnejších tratí, ktorá nechá vyniknúť jazdecké schopnosti. Okruh, ktorý už tradične zakončuje šampionát, sa stal svedkom niekoľkých rozuzlení boja o titul šampióna. Prvým víťazom na Suzuke sa stal Gerhard Berger s monopostom Ferrari. Nebol však prvým pretekárom, ktorý v Japonsku získal vavríny. Úplne prvú nemajstrovskú Veľkú cenu Japonska dobyl Peter Warr, neskorší šéf tímu Lotus a o rok neskôr, v roku 1964, Michael Knight s monopostom Brabham. Celkovo najúspešnejším jazdcom je, ako bezmála na všetkých aktuálnych okruhoch, Michael Schumacher so šiestimi triumfami. V roku 2007 sa Veľká cena Japonska opäť vrátila do zrekonštruovaného moderného stánku rýchlosti – Fuji Speedway. Hondou vlastnená trať totiž nedokázala obnoviť zmluvu na organizovanie Veľkej ceny. Po druhých pretekoch v roku 2008 sa však preteky opäť uskutočnili na Suzuke, ktorá si zaistila kontrakt do roku 2011.

Podľa plánu sa mala Grand Prix Japonska každoročne striedať medzi okruhom Fuji a Suzukou. Fuji je domácou pôdou Toyoty, zatiaľ čo Honda je doma práve na Suzuke. Špekulovalo sa dokonca i o obnovení tradície Veľkej ceny Pacifiku. Tá sa mala jazdiť na Suzuke, pričom Japonsko by malo v kalendári dvojité zastúpenie. Podobne ako napríklad Veľká Británia, Španielsko, Nemecko, Taliansko či USA. Táto možnosť bola ale zamietnutá predovšetkým kvôli umiestneniu trate v odľahlej časti krajiny.

V júli roku 2009 automobilka Toyota oznámila, že už nebude hostiť preteky na okruhu Fuji. Príčinou bola globálna ekonomická kríza, kvôli ktorej automobilka stiahla zo šampionátu aj vlastný tím.

Hustý dážď a búrky znemožnili konanie kvalifikácie na Veľkú cenu Japonska 2010 v Suzuke v plánovanom termíne. FIA preto rozhodla, že ju presunie na nedeľu. Nepriaznivé počasie ovládlo Suzuku už pred tretím tréningom. Dážď zalial trať vodou a merané kolá absolvovali len Jaime Alguersuari a Timo Glock, ostatní sa po krátkych jazdách okamžite vracali do svojich garáží. Akékoľvek zmysluplné testovanie bolo znemožnené. Podmienky boli ale aj naďalej natoľko zlé, že sa všetci zhodli, že by v nich nebolo možné odjazdiť kvalifikáciu. Vedenie pretekov na čele s Charliem Whitingom si nechalo čas na rozhodnutie o plánovanom začatí kvalifikácie, ale podmienky sa nezlepšili, takže nebola iná možnosť, než začiatok bojov o pole position odsunúť o pol hodiny. Dážď v Suzuke ale neustal a safety car musel pri každom kontrolnom výjazde konštatovať, že nie je možné pustiť monoposty Formule 1 na trať. Po trojnásobnom odsunutí začiatku kvalifikácie predstavitelia FIA napokon rozhodli, že jazdci budú bojovať o postavenie na štartovom rošte japonskej Grand Prix až v nedeľu dopoludnia. Kvalifikácia sa začne o 3:00 ráno stredoeurópskeho času. Zopakovala sa tak situácia z roku 2004, vtedy kvalifikácia prebehla v Suzuke kvôli zlému počasiu tiež až v nedeľu.

Jedno kolo na modernom okruhu

[upraviť | upraviť zdroj]
Preteky vozidiel na solárny pohon
2007 Dream Cup Solar Car Race Suzuka

Pri akcelerácii na klesajúcej cieľovej rovinke piloti dosahujú rýchlosť až 312 km/h pri zaradenom siedmom rýchlostnom stupni. Pred prvou rýchlou zákrutou je potrebné zvoľniť tempo a podradiť na päťku. Trať sa ďalej hadí k druhej zákrute, ktorá je podstatne ostrejšia a prechádza sa rýchlosťou približne 150 km/h na trojku. Jazdci ďalej zrýchľujú k esíčkam, kde pri nájazde začínajú na rýchlosti 210 km/h, v poslednej pravej jazdia už len 140 km/h. Kombinácia niekoľkých pravotočivých a ľavotočivých zákrut je jazdecky veľmi náročná a kľúčová pre dosiahnutie dobrého času kola. Jej náročnosť spočíva v tom, že každá zákruta ústi hneď do tej nasledujúcej. Auto preto musí byť veľmi konzistentné a nesmie sa správať nepredvídateľne pri zmenách smeru. Ak totiž pilot pokazí výjazd zo zákruty číslo 3, negatívne to ovplyvní jeho stopu v zákrutách číslo 4, 5, 6 a 7. Túto sekvenciu zvládnu prejsť za 14 sekúnd, no v prípade drobnej chyby tu môžu stratiť až pol sekundy. Podľa inžinierov je tu najdôležitejšia jemná práca s plynom pri zaradenom piatom rýchlostnom stupni, s ľahkými dotykmi brzdového pedálu v zákrutách číslo 4 a 6. Za zákrutou Dunlop nasleduje Degner. Prvá časť dvojitej pravej zákruty sa ide na štvrtý rýchlostný stupeň, pred deviatou zákrutou veľmi jemne pribrzdia. Pod mostom sa trať mierne stáča doprava a potom nasleduje ostrá vlásenka. Na výjazde z nej sa prudko akceleruje a až pred dvojitým vrcholom zákruty Spoon sa znova brzdí. Prvú ľavotočivú pretekári prechádzajú rýchlosťou 180 km/h, v zákrute piloti ďalej zrýchľujú až do chvíle, keď sa priblížia k druhej ľavej. Na zadnej rovinke zaradia siedmu rýchlosť a blížia sa k zradnej zákrute 130R. Rýchla ľavotočivá zákruta sa jazdí buď úplne naplno, alebo len s miernym povolením plynového pedálu rýchlosťou okolo 305 km/h. Napriek tomu, že 130R už nie je tak náročná ako kedysi, ide o veľmi rýchlu zákrutu, v ktorej na pilotov pôsobí takmer 2,5 sekundy bočné preťaženie 3,5 G – na okamih dosiahne až 4 G. Ďalšia rovinka vedie k šikane Casino Triangle. Dlhá tiahla pravá zákruta napokon znovu privedie jazdcov na cieľovú rovinku.

Výsledky posledných ročníkov

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Jazdec Monopost Motor Čas
2004 Michael Schumacher Ferrari F2004 Ferrari 3.0 V10 1:24:26,985
2005 Kimi Räikkönen McLaren MP4-20 Mercedes 3.0 V10 1:29:02,212
2006 Fernando Alonso Renault R26 Renault 2.4 V8 1:23:53,413
2007

2008
Konala sa na okruhu Fuji Speedway
2009 Sebastian Vettel Red Bull RB5 Renault 2.4 V8 1:28:20,443
2010 Sebastian Vettel Red Bull RB6 Renault 2.4 V8 1:30:27,323

Víťazi v kvalifikáciách

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Jazdec Monopost Motor Čas
2004 Michael Schumacher Ferrari F2004 Ferrari 3.0 V10 1:33,542
2005 Ralf Schumacher Toyota TF105B Toyota 3.0 V10 1:46,106
2006 Felipe Massa Ferrari 248 F1 Ferrari 2.4 V8 1:29,599
2007

2008
Konala sa na okruhu Fuji Speedway
2009 Sebastian Vettel Red Bull RB5 Renault 2.4 V8 1:32,160
2010 Sebastian Vettel Red Bull RB6 Renault 2.4 V8 1:30,785

Najrýchlejšie kolá

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Jazdec Monopost Motor Čas Priem. rýchlosť
2004 Rubens Barrichello Ferrari F2004 Ferrari 3.0 V10 1:32,730 225,441 km/h
2005 Kimi Räikkönen McLaren MP4-20 Mercedes 3.0 V10 1:31,540 228,372 km/h
2006 Fernando Alonso Renault R26 Renault 2.4 V8 1:32,676 225,572 km/h
2007

2008
Konala sa na okruhu Fuji Speedway
2009 Mark Webber Red Bull RB5 Renault 2.4 V8 1:32,569 225,833 km/h
2010 Mark Webber Red Bull RB6 Renault 2.4 V8 1:33,474 223,647 km/h

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]