Preskočiť na obsah

Saľut 1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Saľut (DOS-1)
Údaje o stanici
Volací znak:Saľut 1
Posádka:3
Štart:19. apríl 1971,
01:40:00 UTC
Štartovacia rampa:Bajkonur, Kazachstan (LC-81)
Návrat:11. október 1971
Hmotnosť:18 425 kg
Dĺžka:~20 m
Priemer:~4 m
Obytný priestor:99 m³
Atmosférický tlak:1 013 hPa
Perigeum:200 km
Apogeum:220 km
Sklon:51,6°
Doba obehu:88,5 minút
Počet dní na orbite:175 dní
Počet dní s posádkou:24 dní
Počet obletov:2 929
Prejdená vzdialenosť:118 602 524 km
Zostava
Nákres Saľutu 1 s kozmickou loďou Sojuz
Nákres Saľutu 1 s kozmickou loďou Sojuz
Saľut (DOS-1)

Saľut 1 (oficiálne iba Saľut (DOS-1); rus. Салют-1Saljut-1) bola kozmická stanica typu Zaria (DOS) vypustená 19. apríla 1971 presne o jednej hodine štyridsiatej minúte svetového času z kozmodrómu Bajkonur raketou Proton-K. Prevádzkovateľom stanice bolo ministerstvo obrany ZSSR. Po vypustení bola stanica navedená na obežnú dráhu vo výške 200-222 km, dráha bola neskôr upravovaná za pomoci korekčného motora.

Stanica Saľut 1 bola dlhá 20 metrov, maximálnu šírku mala 4 metre a spolu s kozmickou loďou Sojuz vážila okolo 25 ton. Skladala sa z niekoľkých rôzne veľkých valcov (úsekov).

Časti stanice

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Prechodový úsek - mal priemer 2 m a dĺžku 3 m vrátane spojovacieho uzla pre pripojenie Sojuzu. Slúžil na uskutočňovanie vedeckých experimentov a prestup do transportnej lode. Na povrchu tejto časti boli dva solárne panely, ktoré dodávali elektrickú energiu. Mohol byť hermeticky uzavrený od ostatných častí stanice.
  • Pracovný úsek - mal dĺžku 9,1 m a bol vybavený 1522 priezormi pre navigačné merania, vizuálne pozorovania a fotografovania. V tejto časti sa nachádzalo hlavné riadiace stredisko, v prednej časti hlavná palubná doska, niklokadmiové akumulátory, zásobovanie pitnou vodou (osobitne pre každého kozmonauta) a chladničky pre zásoby potravy.
  • Prístrojový úsek - mal dĺžku 3,5 m, boli tu dva korekčné motory stanice, 32 motorov orientačného a stabilizačného systému. Z vonkajšej strany boli dva panely slnečných batérií.

Stanica mala observatórium ORION umožňujúce fotografovanie objektov v krátkovlnnom spektre. Aparatúra sa nachádzala v prechodovom úseku, a mala dva ďalekohľady: vonkajší a vnútorný. Pre fotografovanie sa musela celá stanica zorientovať. V stanici sa mohli uskutočňovať biologické a lekárske experimenty a astronomické pozorovania. Toaleta bola vo zvlášť vetranej časti stanice. Saľut strávil na obežnej dráhe 175 dní a 11. októbra spadol do Tichého oceánu.

Lety k stanici

[upraviť | upraviť zdroj]

Ku kozmickej stanici boli vyslané dve kozmické lode.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]