Preskočiť na obsah

T-14

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

T-14
Všeobecná charakteristika
Posádka 3 (veliteľ, strelec, vodič)
Dĺžka 10,8 m
Šírka 3,9 m
Výška 3,3 m
Hmotnosť 55 ton
Pancier a výzbroj
Pancier kompozitný
Hlavná výzbroj 125mm kanón 2A82
Druhotná výzbroj 1 × 12,7mm guľomet typu Kord a 1 × 7,62mm guľomet typu PKTM
Pohyblivosť
Motor A-85-3A
1 500 hp (1 119 kW)
Zavesenie
Rýchlosť na ceste 75−80 km/h
Výkon/hmotnosť
Dosah 500 km[1]

T-14 (Objekt 148) je projekt ruského hlavného bojového tanku, ktorý reprezentuje novú generáciu tankov vyrobených na princípe univerzálnej podvozkovej platformy Armata. Vyvíjaný firmou UralVagonZavod v Nižnom Tagile. Do výzbroje ruských ozbrojených síl sa mal zavádzať v rokoch 2023 až 2025. Pre technické problémy a vysokú cenu však bol napokon utlmený.[2]

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2010 došlo k zrušeniu projektu tanku T-95 a tak začal Uralvagonzavod pracovať na štúdii "Armata" (Výzbroj). Výsledkom tejto štúdie bol Objekt 148, ktorý vychádza z výsledkov vývoja tanku T-95. V roku 2012 ruská armáda obmedzila objednávky T-90 a začala sa pripravovať na príchod nového tanku. Ako sa neskôr ukázalo, nebolo to príliš dobré rozhodnutie, pretože pri vývoji tanku T-14 došlo k mnohoročnému omeškaniu.

Ešte v roku 2013 ruská televízia RT News uviedla, že ruská armáda do konca roku 2020 získa 2300 kusov týchto tankov.[3] Koncom roku 2015 však uzavrelo ruské ministerstvo obrany zmluvu so spoločnosťou Uralvagonzavod na dodávku len 132 kusov tankov T-14, ťažkých bojových vozidiel pechoty T-15 a obrnené uvoľňovacie vozidlo T-16. Išlo o experimentálnu várku techniky, ktorá mala byť dodaná v období od konca roku 2018 do začiatku roku 2021 a mala slúžiť na štátne skúšky. Podľa vyjadrenia vtedajšieho námestníka ministra obrany Ruskej federácie Jurija Borisova z februára 2018 tento kontrakt na experimentálnu vojenskú techniku počíta s dodávkou dvoch práporov tankov T-14. Keďže jeden prápor pozostáva v ruskej armáde z 31 tankov, malo by byť vyrobených 62 tankov T-14. Začiatok dodávok tankov bol posunutý z roku 2018 na rok 2019 a neskôr až na rok 2020. Nakoniec sa výrobu tankov podarilo rozbehnúť až v roku 2021 a v súlade s tým sa posunulo aj načasovanie začiatku štátnych skúšok.[4] Podľa vyjadrenia Alexandra Šestakova majú byť tieto skúšky ukončené v roku 2022.[5] Sériová výroba a dodávky nových strojov na platforme Armata sa začnú najskôr v rokoch 2023-2025.[6]

Okrem pomalej výroby v továrni UralVagonZavod je problémom aj vysoká cena tankov T-14, na ktoré nakoniec ruská armáda nemá dostatok zdrojov. Napríklad cena za jeden kus dvojnásobne prevyšuje cenu za nemecký tank Leopard 2.[7][8][9] Nezanedbateľný problém je aj zložitosť ovládania tanku, ktorý si vyžaduje 12 až 18 mesačný výcvik, ktorý sa nedá realizovať s bežnými brancami, ale bude si vyžadovať vojakov z povolania.

V roku 2023 ruské zdroje priznali, že T-14 Armata nateraz nedokáže Rusko vyrábať sériovo a projekt pre svoju vysokú cenu a rad problémov, napríklad z motorom a súčiastkami zo zahraničia, zostáva utlmený.[2]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Bojový tank T-14 má automaticky ovládanú vežu bez ľudskej osádky. Do veže je zabudovaný diaľkovo ovládaný kanón 2A82 kalibru 125mm.[10] Z veže sa dajú odpaľovať aj diaľkovo navádzané protitankové strely. Osádku tvoria traja vojaci, ktorí sedia v oddelenom priestore, ktorý je chránený viacvrstvovým kompozitným pancierom.[11]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Вес танка и БМП на платформе "Армата" рассекретили на "Армии-2019" [online]. rg.ru, 2019-06-28, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
  2. a b СКОМОРОХОВ, Роман. "Armata" will not be. You can disperse [online]. en.topwar.ru, 2022-12-30, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online.
  3. Viatkin, J.. Sledujuščij - T-14 [online]. vz.ru, 26.09.2013, [cit. 2015-04-21]. Dostupné online. (po rusky)
  4. В "Ростехе" сообщили о запуске серийного производства танка "Армата" [online]. interfax.ru, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
  5. tass.ru, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
  6. Сборка танков Т-14 "Армата" для опытно-войсковой эксплуатации [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
  7. Beskid, J., 2016, Prezbrojovanie ruských ozbrojených síl Plány a realita. Archivované 2016-04-23 na Wayback Machine Obrana, 24, 3, s. 22
  8. Grohmann, J. Tank T-14 Armata, drahá budúcnosť ruskej armády [online]. sme.sk, 20.05.2016, [cit. 2016-11-17]. Dostupné online.
  9. Grohmann, J. Výrobce tanku T-14 Armata se utápí v problémech [online]. armadninoviny.cz, 16.08.2016, [cit. 2016-11-17]. Dostupné online.
  10. Technical Specifications of Russia’s T-14, ‘Armata’ Chassied Tank Archivované 2015-05-18 na Wayback MachineOE WATCH, Foreign Military Studies Office, 5, 3, March 2015, s. 53
  11. Ptičkin, S. Tank deržit krugovuju oboronu [online]. rg.ru, 02.02.2015. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému T-14

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]