Preskočiť na obsah

Terminál TWA

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Terminál TWA

Terminál TWA (angl. TWA Flight Center) je terminál od architekta Eera Saarinena, pôvodne jeden z voľne stojacich terminálov (terminál 5) na letisku Idlewild (dnes Letisko Johna F.Kennedyho) v New Yorku určený pre spoločnosť TWA. Terminál bol dokončený v roku 1962, ma futuristický dizajn, ktorý sa značne odlišuje od ostatných letiskových terminálov. Betónové škrupiny vytvárajú obraz vtáka, ktorý sa skláňa nad zemou.

Po úspešnom projekte výskumného strediska pre spoločnosť General Motors oslovila architekta Eera Saarinena aj spoločnosť Trans World Airlines. Požiadavka bola vytvoriť budovu terminálu na úzkom pozemku medzi cestou a plochou letiska, ktorá by charakterizovala dynamicky sa rozvíjajúci letecký priemysel. Po samotnom návrhu sa v roku 1956 začalo stavať. Stavba bola dokončená v roku 1962, rok po smrti Eera Saarinena. Saarinen sa zúčastnil aj návrhu Dullesovho medzinárodného letiska v Dallase.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Budova pozostáva z dvoch častí, oblúkovej jednopodlažnej časti a priestoru odbavovacej haly. V jednopodlažnej časti sa nachádzajú prevádzkové priestory letiska, triedenie batožiny a priestory pre zamestnancov. Odbavovacia hala slúži predovšetkým pohybu pasažierov, svojimi zasklenými stenami poskytuje dobrý výhľad na letiskovú plochu. Brány k lietadlám boli umiestnené blízko k príjazdovej ceste a preto bolo obťažné navrhnúť bezpečnostné a odbavovacie miesta. Budova bola prvý terminál s uzatvoreným okruhom televízie, karuselovým pásom pre batožinu a elektronickou tabuľou s rozpisom letov. Všetky prvky interiéru, vrátane hodín, informačných tabúľ a pultov sú v jednotnom dizajne, aby tak vytvárali dynamický dojem z celej stavby.

Konštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Nad nízkou oblúkovitou budovou obrátenou k rampe sa dvíha smelá strecha priestoru pre pasažierov. Je zostavená zo štyroch výstredne vyrezaných valcových železobetónových škrupín. Škrupiny stoja na dvoch pätách a dotýkajú sa špičkami nad stredom haly. Päty tvoria podpery v tvare písmena Y, a každé rameno nesie iný segment škrupiny. Úzke svetlíky v miestach spojov zdôrazňujú samostatnosť segmentov. Zosilené okrajové časti škrupín, reprodukujúcich priebeh síl v železobetóne, podoporujú organický charakter stavby. Obraz vtáka tak, ako ho naznačujú rozpäté krídla, je potvrdený aj vyčnievajúcim zobákom strechy nad hlavným vstupom do budovy. Vnútorné usporiadanie sa vyznačuje výraznými krivkami, ktoré až do detailu rozvíjajú dramatičnosť strechy.

Budúcnosť terminálu

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1994 bol terminál vyhlásený za pamiatku. O 7 rokov neskôr, v roku 2001 bol terminál zatvorený, pretože nestíhal pokrývať požiadavky leteckých spoločností na prevádzku. V roku 2005 expandujúca spoločnosť JetBlue sky okupujúca terminál 6 začala s výstavbou nového terminálu spĺňajúceho požiadavky na prevádzku, ktorý používa starý terminál, ako vstupný bod. Saarinenov TWA terminál sa tak dostal do pozície medzi cestu a železničnú trať a tak stratil svoju pôvodnú funkciu. Stal sa prázdnou schránkou, pre ktorú bolo ťažké nájsť funkciu. Novou funkčnou náplňou je reštaurácia a konferenčné centrum.

  • Marie Adams and CO.: Encyclopedia of 20-th century architecture, New York, 2004
  • Mary Hollingsworth, Architektura 20. století, Bratislava, 1994
  • Jonathan Glancey, Moderní architektura, Londýn, 2000
  • Peter Gossel: Architektura 20. století, SPN Praha, 1975
  • Časopis Architectural record, 1997, číslo 3, strana 63 – 67
  • Časopis Architectural record, 2001, číslo 11, strana 63 – 66
  • www.greatbuildings.com
  • www.nycarchitecture.com