Preskočiť na obsah

The Wall

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
The Wall
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Dátum vydania 30. november 1979
Nahraný CBS Studios (New York), Január–November 1979
Žáner Progresívny rock
Hard rock
Dĺžka 81:20
Vydavateľstvo Harvest Records/EMI Records (UK)
Columbia Records (USA)
Capitol Records (USA reedícia)
Producent Pink Floyd
Odborné recenzie
Pink Floyd – chronológia
Animals
(1977)
The Wall
(1979)
The Final Cut
(1983)

The Wall je konceptuálny album anglickej progresívnej rockovej skupiny Pink Floyd. V poradí jedenásty štúdiový album vyšiel v roku 1979.

Hudobnou kritikou a aj fanúšikmi je označovaný ako jeden z najlepších albumov skupiny, je všeobecne považovaný za rockovú klasiku a jeho depresívne hymny inšpirovali mnohých súčasníkov skupiny Pink Floyd.

Tento album je posledný na ktorom spolupracovali v skupine Roger Waters a Richard Wright. Počas nahrávania Roger získal absolútnu autorskú kontrolu nad celým projektom, vďaka ktorej narástlo napätie v skupine.

Tento album bol komerčne veľmi úspešný, predalo sa z neho 30 miliónov nosičov, čím sa stal najlepšie predávaným albumom osemdesiatych rokov. Tento album je najlepšie predávaným albumom skupiny v USA s predajom 23 miliónov kópií. V rebríčku Billboardu tento album vydržal 15 týždňov po sebe na prvej priečke a v rebríčkoch USA sa udržal dva roky. Napodiv v Spojenom kráľovstve, materskej krajine členov skupiny, bolo jeho vrcholom v rebríčkoch tretie miesto. V roku 2003 bol tento album časopisom Rolling Stone zaradený na 87. miesto zoznamu najlepších albumov všetkých čias.

Vo svete sa stali najpopulárnejšími skladbami „Young Lust“, „Hey You“, „Comfortably Numb“, „Run Like Hell“ a skladba „Another Brick in the Wall Part 2“, ktorá dosiahla prvú priečku v USA aj v UK.

Impuls pre myšlienku na vznik tejto témy opisuje Roger Waters v knižke vydanej pre špeciálnu edíciu živého albumu z koncertov The Wall Is There Anybody Out There? (The Wall Live 1980–81) takto:

S myšlienkou pre vytvorenie projektu The Wall som sa začal pohrávať po mojom rozčarovaní nad rockovými koncertami na obrovských otvorených futbalových štadiónoch. V období pred Dark Side of the Moon bolo vzrušenie publika pri vystúpení skupiny Pink Floyd založené na určitej spoločnej vlne medzi obecenstvom a kapelou. Bolo to zázračné. Koncom sedemdesiatych rokov tento zázrak a tento vzťah vymizol. Príčinu som videl vo vražedne veľkej mase- ich úplne nesúvislej škále na týchto gigantických koncertoch.

V jednom momente na koncerte na olympijskom štadióne v Montreale počas Animals Tour som bol zase konfrontovaný s týmito negatívnymi skúsenosťami. Jeden zbláznený tínedžerský fanúšik sfanatizovane reval a začal sa škriabať po plote, ktorý nás oddeľoval od ľudského stáda pod pódiom. Frustrácie, ktoré som mal v tom období v sebe v tejto chvíli vybuchli. Zapľul som mu do tváre. Hneď na to som zostal v šoku zo svojho správania. Predstavil som si či by nebolo niekedy možné či zvládnuteľné zrealizovať výmenu medzi nami (skupinou) a nimi (publikom), úplne vymeniť naše postavenie. Realizácia takéhoto nápadu by v podstate bola sado- masochizmom.

Po tejto udalosti som bol veľmi blízko myšlienky postaviť múr počas koncertu. Táto idea ma napadla náhle. Okrem toho, že to má pre mňa osobný význam., myslel som, že by to mohol byť veľkolepý kus rockového divadla.

The Wall je sčasti rozprávanie môjho príbehu i keď si myslím, že základné témy rezonujú i v iných ľuďoch. Myšlienka je v tom, že my ako individuality obvykle považujeme za potrebné aby sme zabránili nepríjemnym zážitkom postupne po tehlách sa obklopovať pomyselným múrom, za ktorým sa môžeme niekedy cítiť chránení, ale sa aj môžeme stať emocionálne uzavretými. Je relatívne ľahko možné že nás to raz vtiahne. Potom veľa ľudí bojuje so samým sebou. Rozpoznávajú to vo svojich vlastných životoch.

Ja vo svojom živote mám miesto za stenou veľmi úspešnej rockovej skupiny. V rockovej skupine sa stotožníte v závideniahodnej a privilegovanej pozícii. Je to očividne o splených snoch. Máte veľkú moc a zarábate veľa peňazí a v tom je všetko to falošné kúzlo. Keď sa rozhodnete zabudnúť na sprievodné negatíva, stanete sa ľahko závislí od týchto vecí. Zmohne vás príjemná necitlivosť (comfortably numb)...“

História nahrávania

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas nahrávania tohto albumu Waters začal pochybovať o Wrightovej užitočnosti pre skupinu. V tom čase mal vraj Richard Wright problémy s kokaínom, čo mohlo hrať svoju úlohu v Rogerovej snahe o jeho vyhodenie. Požiadal ho teda, aby po ukončení nahrávania The Wall zostavu Pink Floyd opustil. Waters sa dožadoval podpory pri tomto návrhu od Gilmoura a Masona. Roku 2000 Gilmour v jednom rozhovore tvrdil, že on a Nick boli proti Wrightovmu vyhodeniu. Wright bol zo skupiny vylúčený, ale zostal do konca nahrávania albumu a počas koncertov ako platený hudobník. Iróniou bolo, že vysoké náklady na projekt The Wall spôsobili pre skupinu jeho stratovosť a tak sa Wright stal jediným zo štyroch, ktorý mal z koncertov zisky.

Pre skladbu „Another Brick in the Wall (Part II)“ bolo potrebné zohnať detský spevácky zbor. Na spoluprácu bol v prostriedku vyučovacej hodiny požiadaný Alun Renshaw, učiteľ hudobnej výchovy z Islington Green School, teda zo školy, ktorá bola na rohu ulice v blízkosti Britannia Row Studios. Členovia skupiny zakázali deťom počúvať zvyšok skladby, nepočuli ani Gilmourove gitarove sólo, ktoré po ich speve nasleduje. Ich spev dvanásťnásobne predabovali, aby bol dosiahnutý dojem veľkého speváckeho zboru. Za tento spevácky výkon dostala škola 1000 libier, a nemala na túto pasáž ďalšie zmluvné práva. Podľa britských zákonov o Copyright(-e) z roku 1996 sa však stalo, že po súdnom spore každý z členov zboru získal honorár vo výške okolo 500 libier.

Tento album bol prvým od roku 1967 (keď bol vydaný album The Piper at the Gates of Dawn), ktorého obal nenavrhol Storm Thorgerson a štúdio Hipgnosis. Grafické návrhy vytvoril výtvarník celého projektu The Wall Gerald Scarfe.

The Wall nie je len konceptuálnym albumom skupiny Pink Floyd, je to projekt, v ktorom sú zahrnuté koncipované skôr divadelne ladené rovnomenné megashow s ktorými táto skupina vystúpila v USA, Veľkej Británii a Nemecku (v rokoch 1980 – 1981, neskôr v Berlíne pod taktovkou Rogera Watersa v roku 1990), a do projektu je zahrnutý aj rovnomenný film, ktorý v roku 1982 nakrútil režisér Alan Parker v hlavnej úlohe s Bobom Geldofom.

Zoznam skladieb

[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá strana
# Názov skladbyZložil(i)Spev Dĺžka
1. „In the Flesh?“  Roger WatersWaters 3:16
2. „The Thin Ice“  WatersGilmour, Waters 2:27
3. Another Brick in the Wall (Part I)“  WatersWaters 3:21
4. „The Happiest Days of Our Lives“  WatersWaters 1:46
5. Another Brick in the Wall (Part II)“  WatersGilmour, Waters 3:59
6. „Mother“  WatersWaters, Gilmour 5:32
Druhá strana
# Názov skladbyZložil(i)Spev Dĺžka
1. „Goodbye Blue Sky“  WatersGilmour 2:45
2. „Empty Spaces“  WatersWaters 2:10
3. Young Lust“  Waters, GilmourGilmour 3:25
4. „One of My Turns“  WatersWaters 3:41
5. „Don't Leave Me Now“  WatersWaters 4:08
6. Another Brick in the Wall (Part III)“  WatersWaters 1:48
7. „Goodbye Cruel World“  WatersWaters 0:48
Tretia strana
# Názov skladbyZložil(i)Spev Dĺžka
1. Hey You“  WatersGilmour, Waters 4:40
2. „Is There Anybody Out There?“  WatersWaters 2:44
3. „Nobody Home“  WatersWaters 3:26
4. „Vera“  WatersWaters 1:35
5. „Bring the Boys Back Home“  WatersWaters 1:21
6. Comfortably Numb“  Gilmour, WatersWaters, Gilmour 6:23
Štvrtá strana
# Názov skladbyZložil(i)Spev Dĺžka
1. „The Show Must Go On“  WatersGilmour 1:36
2. In the Flesh“  WatersWaters 4:15
3. Run Like Hell“  Gilmour, WatersWaters, Gilmour 4:20
4. „Waiting for the Worms“  WatersWaters, Gilmour 4:04
5. „Stop“  WatersWaters 0:30
6. The Trial“  Waters, Bob EzrinWaters 5:13
7. „Outside the Wall“  WatersWaters 1:41

Bonus: „The Thin Ice“

Vydané: 30. november 1979

Bonus: „Hey You“

Vydané: neupresnené 1979

Bonus: „Don't Leave Me Now“

Vydané: neupresnené 1979

Úspechy albumu

[upraviť | upraviť zdroj]

Rebríčky

[upraviť | upraviť zdroj]

Albumy - Billboard (Severná Amerika)

Rok Rebríček Pozícia
1980 Billboard's Pop Albums 1

Single - Billboard (Severná Amerika)

Rok Singel Rebríček Pozícia
1980 „Another Brick in the Wall“ Pop Singles 1
1980 „Run Like Hell“ Pop Singles 53

Grammy Awards

Rok Víťaz Kategória
1980 The Wall Ocenenie Grammy pre najlepšie spracovaný album nie klasickej hudby

Pink Floyd

[upraviť | upraviť zdroj]

Spolupráca

[upraviť | upraviť zdroj]

Spory po rozdelení skupiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Potom, čo Waters odišiel od skupiny Pink Floyd došlo ku viacerým sporom od nároku na používanie názvu skupiny, nároky na hranie skladieb z watersovskej éry skupiny po nárok na používanie obrázkov, figurín, ktoré boli v spojitosti s albumami Animals a The Wall (s výnimkou skladieb „Young Lust“, „Comfortably Numb“ a „Run Like Hell“). Pink Floyd musel za tieto práva platiť Watersovi, napríklad za lietajúce prasa (ktoré Waters familiárne nazýval Algie) to bolo 400 dolárov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ERLEWINE, Stephen Thomas. The Wall – Overview [online]. allmusic.com, [cit. 2009-09-23]. Dostupné online.
  2. TWIST, Carlo. Pink Floyd – The Wall [online]. blender.com, [cit. 2009-09-23]. Dostupné online.
  3. LODER, Kurt. Pink Floyd — The Wall [online]. rollingstone.com, 7. február 1980, [cit. 2009-10-06]. Dostupné online. Archivované 2008-05-03 z originálu.