Preskočiť na obsah

Tibor Kočík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tibor Kočík
slovenský básnik, esejista, publicista a editor
Tibor Kočík
Štát pôsob.Slovensko
Narodenie5. december 1952 (71 rokov)
Košice, Slovensko
BydliskoKošice
Národnosťslovenská
Alma materPedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove,
Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Tibor Kočík

Dr. Tibor Kočík (* 5. december 1952, Košice) je básnik, esejista, publicista a editor.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Od narodenia žije a pôsobí v Košiciach. Vyštudoval všeobecnú pedagogiku a etopédiu na Pedagogickej fakulte UPJŠ, resp. Prešovskej univerzity v Prešove, taktiež žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako vydavateľský redaktor, novinár, tajomník Zväzu slovenských výtvarných umelcov, po roku 1989 Slovenskej výtvarnej únie. Od roku 1991 sa venoval psychosociálne narušeným jedincom. Jeho dlhodobým, takmer tri desaťročia trvajúcim pôsobiskom bolo Liečebno-výchovné sanatórium v Košiciach - Barci, ktoré nedlho po otvorení  na jeseň roku 1992 spoluvytváral a profiloval v pozícii zástupcu riaditeľa viac ako dve desiatky rokov. Od roku 2021 žije v ústraní v malom sídliskovom byte na okraji Košíc, kde sa popri permanentnej starostlivosti o svojho invalidného syna, trvajúcej  už od roku 2003, kedy ovdovel, naďalej venuje literárnej a publicistickej tvorbe.

Jeho literárne začiatky siahajú do čias stredoškolských a vysokoškolských štúdií. Publikovať začal krátko po nástupe normalizácie v samizdatových časopisoch Smetisko (1973 – 1976) a Denníkové záznamy (1978 – 1979), začiatkom 80. rokov v Novom slove mladých, Romboide, Smene na nedeľu a iných časopisoch, rovnako aj v literárnych zborníkoch a Slovenskom rozhlase. Bol členom košického Klubu mladých autorov spolu s budúcimi literátmi ako Peter Juščák, Blažej Krasnovský, Karol Pém, Jozef Urban a ďalší. V knižnom debute Vnútrozemie (1995), "ako jednej z mála zbierok podobného typu u nás, zachytil výbušnú atmosféru v každodennom živote" (Dalimír Hajko).[1] Ani v nasledujúcich šiestich zbierkach neponúkal ilúzie - nič neprizdoboval, či už spomienkovým optimizmom, alebo žiarivo potešujúcou nádejou. Po zbierke Byť namiesto mať z roku 2004 prišlo na rad ôsme básnické dielo Zóna (2007), ktoré literárny kritik Igor Hochel na zadnej strane knižnej obálky charakterizoval týmito slovami: "Texty tejto knihy vnímam ako moderné básnické skladby, prinášajúce reflexívnu lyriku, celistvo zakotvenú v prítomnosti. Odzrkadľujú rozporuplnosť (postindustriálnej, postmodernej či posttotalitnej) doby, v ktorej žijeme, základné problémy spoločnosti, ktorej je každý z nás – či chce, či nechce – súčasťou. Objavujú sa tu motívy drogovej závislosti, odcudzenosti, citovej vyprahnutosti, nehostinnosti betónového priestoru, tlaku na presadenie konzumného životného štýlu, masmediálnej manipulácie, medzigeneračných rozporov, zneužívania politickej moci, tupej pornografie atď. Dôležité je, že ich spracovanie autor dobre zvládol z hľadiska objavnosti výrazových prostriedkov: jeho jazyk je obrazný, metaforicky nasýtený." [2] V krátkej charakteristike básnickej knihy Rok zasvätenca (2017) prof. Ján Gbúr napísal: "Tibor Kočík je veľmi dobrý pozorovateľ každodennosti. Vie pomenovať jej krízové javy, jej slabosti i hodnotovo silné miesta, na ktoré sa oplatí vkročiť ako diskutér, prípadne len ako poslucháč či hľadač súcitu, empatie alebo porozumenia."[3] Okrem poézie sa venuje literárnej a výtvarnej publicistike. Výtvarnokritické postoje publikoval v zbierke esejí Fragmenty z medzičasu (2000). Inicioval medzinárodnú konferenciu k 50. výročiu okupácie Československa v roku 1968 a vydanie zborníka konferenčných referátov, ktorý vyšiel v roku 2021 pod názvom Okupácia Košíc a východného Slovenska - august 1968. Pri jeho vydaní participoval ako autor, editor a zostavovateľ. Dielo získalo v roku 2022 titul Najkrajšia kniha Slovenska 2021 v kategórii vedecká a odborná literatúra. V roku 2021 dokončil súbor rozprávaní, literárnych portrétov, rozhovorov a štúdií pod názvom Letmé premietanie (projekt bol podporený v roku 2020 z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia) [4] a v roku 2023 monografickú štúdiu o predstaviteľovi neoficiálnej výtvarnej scény Košíc Igorovi Ďurišinovi (1947 - 2021) pod názvom Solitér undergroundového razenia (projekt bol podporený v roku 2022 z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia) [5]. Na sklonku jesene roku 2023 vyšla po takmer troch desaťročiach reedícia básnikovej prvotiny pod rovnomenným názvom Vnútrozemie. Dobová kritika charakterizovala autora debutu ako básnika, ktorý: "Hľadá odraz civilizačných problémov vo vzťahoch medzi ľuďmi, píše o neschopnosti jednotlivca absorbovať do svojho myslenia a zakomponovať do svojich postojov nové problémy doby. Akoby otázky techniky a jej vplyvu na človeka prestávali trápiť básnikov, ktorí sa radšej dávajú na mystiku. Za clonou technickej civilizácie cítime hľadanie ľudského dotyku – veľké sústo aj pre renomovaného tvorcu." [6]

Členstvo v profesijných organizáciách

[upraviť | upraviť zdroj]
  • člen Asociácie spisovateľov Slovenska
  • člen Združenia historikov moderného výtvarného umenia pri Asociácii teoretikov, kritikov a historikov výtvarného umenia v Slovenskej republike

Štúdie interdisciplinárneho charakteru a umeleckej komunikácie.

  • 1989 – Recenzistika a komunikatívnosť textu z aspektu psychológie
  • 1990 – Problematika večerníkovej tlače na východnom Slovensku
  • 1993 – Miera komunikatívnosti textov v katalógoch k výstavám diel výtvarného umenia v 80. rokoch. Bratislava: Slovenský fond výtvarných umení. 125 s. Nepublikované.
  • 1997 – Aspekty sochárskej situácie na východnom Slovensku. In: Fragmenty z medzičasu. Výtvarnokritické eseje z rokov 1985 – 2000. ISBN 80-85291-75-4
  • 1998 – Ilustrácie v literatúre pre deti a mládež, ich význam a využitie
  • 1999 – Aspekty špeciálnopedagogickej situácie v chápaní problémových detí
  • 2001 – Kazuistika v pedagogike emocionálne a sociálne narušených detí
  • 2002 – Arteterapia v systéme výchovy a vzdelávania
  • 2005 – Pohľad na básnickú topografiu Košíc
  • 2013 – Básnici zo second city
  • 2019 – Básnici zo second city na pozadí totality. Letmý pohľad na literárnu topografiu Košíc do Novembra 1989. In: Pamäť národa. Bratislava: Roč. XVII, č. 1, 2021, s. 69 - 98. ISSN 1336-6297
  • 2021 – Letmé premietanie – súbor rozprávaní, literárnych portrétov, rozhovorov a štúdií podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia
  • 2022 – Samizdaty s poetikou košického undergroundu In: Fenomén samizdat, zost. Ľudmila Pastierová ISBN 978-80-89499-57-1
  • 2023 – Solitér undergroundového razenia – monografická štúdia o košickom predstaviteľovi neoficiálnej výtvarnej scény Igorovi Ďurišinovi podporená z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia

Rozhlasové scenáre

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2001 – Od lásky k žene - k Bohu – pásmo o básnikovi Blažejovi Krasnovskom
  • 2002 – Básnik s hermelínom na duši – pásmo o básnikovi a rozprávkarovi Karolovi Pémovi
  • 2004 – Volali ho Kóby – pásmo o živote a diele maliara Júliusa Jakobyho
  • 2005 – Keď zvonili krídla – pohľad na literárne Košice poslednej štvrtiny 20. storočia
  • 2006 – Löffler – pásmo o živote a diele sochára Vojtecha Löfflera

Literatúra o Tiborovi Kočíkovi

[upraviť | upraviť zdroj]

Dokumenty o autorovi

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1997 – Rukopisy hodil do kontajnera a začal žiť nový život, črta Jaroslava Vrábeľa, in: Korzo 1997/165
  • 1999 – Vnútorný pohyb, autorská relácia Z tvorivej dielne básnika, Slovenský rozhlas
  • 2001 – Nádej azúrovo čistá, portrét Jána Kondora o Tiborovi Kočíkovi, Slovenský rozhlas
  • 2002 – Básnik naliehavosti, rozmanitosti, hľadania..., štúdia Igora Hochela o diele T. Kočíka, in: Vnútorný pohyb
  • 2002 – Všetko je v nás, rozhovor s Petrom Juščákom, in: Tibor Kočík – personálna bibliografia
  • 2003 – Chcete sa pozhovárať?, rozhovor s Janou Kopsovou v relácii Zrkadlenie, Slovenský rozhlas
  • 2005 – Vo vede sa objavuje, v literatúre a umení tvorí, rozhovor s Radovanom Brenkusom, in: Dotyky 2005/2
  • 2006 – Poézia nie je len správa o dnešku, rozhovor s Ireneyom Balážom, in: Knižná revue 2006/22
  • 2008 – Byť, rozhovor s Jurajom Korpom v relácii Poetissimo, Slovenský rozhlas

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. AMRIŠKOVÁ, Jana. Tibor Kočík - personálna bibliografia. Prvé. vyd. Košice : Verejná knižnica Jána Bocatia, 2002. ISBN 80-88687-21-7. S. 24.
  2. KOČÍK, Tibor. Zóna. Prvé. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-287-0. S. Zadná strana obálky.
  3. KOČÍK, Tibor. Rok zasvätenca. Prvé. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017. ISBN 978-80-8061-983-1. S. Zadná strana obálky.
  4. Registračný systém FPU [online]. podpora.fpu.sk, [cit. 2024-08-07]. Dostupné online.
  5. Registračný systém FPU [online]. podpora.fpu.sk, [cit. 2024-08-07]. Dostupné online.
  6. HAJKO, Dalimír. Skepsa a nádej. Bratislava: Literika, literárnokritický kvartálnik. Roč. I, č. 1, 1996, s. 56 – 63.