Preskočiť na obsah

Veliteľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sovietsky veliteľ vedúci svoju jednotku do boja.

Veliteľ je ten kto velí organizovanej vojenskej jednotke, resp. vozidlu alebo lodi. Týmto termínom sa označujú aj osoby riadiace činnosť policajných alebo hasičských jednotiek.[1] Osoba poverená touto funkciou nesie za jednotky pod svojim velením osobnú zodpovednosť a musí sa riadiť vojenskými predpismi a vojnovým právom.[2] Medzi dôležité úlohy veliteľa patrí udržiavanie disciplíny a bojovej pripravenosti jednotky.[2] Veliteľ zodpovedá za činy svojich podriadených a je povinný ich kontrolovať. Podriadení sú naopak povinní chrániť svojho veliteľa v boji a v prípade jeho zranenia alebo smrti musia prevziať velenie jednotky aby splnili úlohy v stanovenej dobe.[3]

Menším vojenským jednotkám napr. družstvám môžu veliť poddôstojníci, väčším jednotkám ako sú čata velia dôstojníci. Aj z tohto dôvodu sa často používa ako synonymum označenia veliteľ termín veliaci dôstojník (angl. Commanding Officer, skrátene CO).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. veliteľ zásahu, Slovenská terminologická databáza [online]. data.juls.savba.sk, rev. 2013-02-05, [cit. 2013-11-26]. Dostupné online.
  2. a b Ogarkov, N. V. (editor): Sovietskaja voennaja enciklopedia. Tom 4. Voennoe izdateľstvo Ministerstva oborony SSSR, Moskva, 1979, s. 253
  3. Karaffa, V., Příručka vojáka AČR. II. vydání. Ředitelství výcviku a doktrín, Správa Doktrín, Vyškov, 2007,s. 23