Preskočiť na obsah

Zemnárka krátkozobá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zemnárka krátkozobá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Cereopsis novaehollandiae
Latham, 1801

Mapa rozšírenia zemnárky krátkozobej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Zemnárka krátkozobá (Cereopsis novaehollandiae) je veľký austrálsky zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Hniezdi pri južnom pobreží Austrálie.[1][2][3]

Vedecký názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodové meno cereopsis má pôvod v gréčtine a je zložené z dvoch slov, ktorými sú keros, ktoré v slovenčine znamená vosk a opsis, ktoré má v slovenčine význam podobný. Názov je odvodený lesklého vzhľadu, ktorý pripomína navoskovaný materiál.[3]

Druhové meno novaehollandiae je prídavné meno, pozostávajúce z dvoch latinských slov novae a hollandiae, ktoré má v preklade do slovenčiny význam novoholandský. Druhové meno bolo odvodené od faktu, že vták bol prvýkrát pozorovaný holandskými objaviteľmi.[3]

Lokálne názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálny anglický názov zemnárky krátkozobej je Cape Barren Goose.[1][2][3][4] Názov je odvodený od ostrova Cape Barren, kde bola zemnárka krátkozobá prvýkrát pozorovaná európskymi objaviteľmi.[2][3]

Okrem tohto názvu je v Austrálii známa aj pod názvom Pig Goose.[1][3] Tento názov je odvodený od chrochtavého zvuku, ktorý vydáva.[3]

Taxonómia

[upraviť | upraviť zdroj]

Zemnárka krátkozobá je monotypický druh a je teda jediným predstaviteľom rodu Cereopsis.[4]

Patria medzi husy, ale nepatria k ich typických predstaviteľom. Stavbou kostry a inými morfologickými znakmi sa podobajú skôr húskam, ale spôsobom života pripomínajú husy. Väčšinu času trávia na zemi a len zriedka lietajú. Na vode sa nezdržujú prakticky vôbec.[1][4]

Dĺžka tela dosahuje približne 75 – 100 centimetrov[1][3][4], pričom samice sú o niečo menšie ako samci.[1][3] Váha sa pohybuje zvyčajne medzi 3,2 – 6,8 kilogramami[3][4], ale niektoré jedince môžu byť aj ťažšie.[3]

Okrem veľkosti sú si obidve pohlavia podobné a sú aj rovnako sfarbené.[1][4] Prevažujúca farba peria je popoľavo sivá.[1][3] Na vrchole hlavy sa od zobáku tiahne biely pás. Krídla sú prevažne sivé s tmavšími, až čiernymi škvrnami. Konce krídiel sú čierne, rovnako ako operenie na chvoste. Oči majú orieškovo hnedú farbu. Zobák je čierny so žlto-zeleným ozobím. Pokožka spodnej časti nôh je zafarbená žlto alebo ružovo, operené časti nôh sú čierne.[1]

Sfarbenie mladých jedincov sa vyznačuje výraznou kresbou. Vrchné časti tela vrátane vrchnej časti hlavy a krku sú tmavohnedé. Bočné časti hlavy sú sivé s čiernohnedým pásom tiahnúcim sa naprieč, ktorý prekrýva aj oko. Na obidvoch stranách chrbtovej časti sa nachádza svetlo-sivý široký pruh. Krídla sú sivé. Oči sú u mladých jedincov čiernej farby, zobák je čierny so zeleným ozobím a nohy majú zeleno-sivé zafarbenie.[1]

Zemnárka krátkozobá je endemitom Austrálie a patrí jedným z najvzácnejších a najmenej početných zástupcov kačicovitých.[1]

Samice sa vyznačujú hlboko posadeným chrochtaním. Samce chrochtajú tiež, ale tón je vyššie posadený a okrem chrochtania vydávajú aj zvuky podobné trúbeniu.[1][3]

Obidve pohlavia sú tiché, ak sa nachádzajú na zemi a naopak veľmi hlasné počas letu. Na zemi sa hlasovo prejavujú, len ak sú vystrašené.[1]

Rozmnožovanie a hniezdenie priebieha na ostrovoch pri južnom pobreží Austrálie.[1][2][3][4] Tento areál je široký a siaha od súostrovia Furneaux Group pri severnom pobreží Tasmánie na východe až po súostrovie Recherche v Západnej Austrálii na západe.[1][2]

Niektoré jedince ostávajú na ostrovoch aj mimo obdobia hniezdenia a niektoré sa v tomto období presúvajú na priľahlé oblasti južného pobrežia Austrálie.[1]

Obýva predovšetkým pastviny, trávnaté územia, vresoviská a okraje močarísk.[1][3][5]

Spôsob života

[upraviť | upraviť zdroj]

Zemnárky krátkozobé vytvárajú celoživotné monogamické páry.[1][4]

V období hniezdenia vytvárajú páry malé teritóriá (jednotlivé hniezda od seba bývajú vzdialené najmenej 20, ale zvyčajne o niečo viac metrov), ktoré sú samcom zúrivo bránené,[1][4] zatiaľ čo samica sedí v hniezde.[1][4]

Po vyliahnutí mláďat teritórium bránia obidve pohlavia a to približne po dobu 6 týždňov, kedy mláďatá opustia a tie sú nutné sa osamostatniť.[1] O mladé sa v tomto období starajú tiež obaja rodičia.[4]

Mladé jedince následne vytvárajú skupiny o približne 50 jedincoch a neskôr ešte väčšie nomádske skupiny.[1]

Aj dospelé jedince sa po skončení hniezdenia združujú do väčších skupín.[1]

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmnožovanie a hniezdenie prebieha zvyčajne od mája do augusta.[1]

Zemnárky krátkozobé budujú vyvýšená hniezda z akéhokoľvek dostupného materiálu v blízkosti pobrežia. Hniezdo je často ukryté vo vysokej tráve. V strede hniezda sa nachádza zhruba 90 milimetrov hlboká priehlbeň, kde samička znáša 1 – 7 (obvykle 4 – 5) vajec.[1]

Vajcia sú biele s hrubou škrupinou, elipsoidného tvaru. Ich dĺžka sa pohybuje medzi 73. až 92. milimetrami a šírka v najširšej časti dosahuje 44 – 59 milimetrov.[1]

Mláďatá sa liahnu po 35 dňoch. Osamostatňujú sa približne v šiestich týždňoch a pohlavnej dospelosti dosahujú vo veku troch rokov.[1]

Potravu konzumujú spásaním, pričom sa živia predovšetkým rôznymi travinami, ďaťelinou, bylinkami a ich semienkami a občas aj hmyzom.[1]

Jedince, ktoré žijú v blízkosti pobrežia skonzumujú spoločne s potravou veľké množstvo soli, ktorej prebytky sú vylučované nosnými soľnými žľazami.[1]

Ohrozenie a ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti patril k najväším hrozbám lov, keďže zemnárky krátkozobé boli od ich objavenia v roku 1797 intenzívne lovené, ako aj rozvoj priemyslu v oblasti Bassovho prielivu, kedy sa ich stavy v tejto oblasti rapídne znížili.[1]

V súčasnosti je druh na celom území výskytu v plnom rozsahu chránený.[1]

Podľa klasifikácie IUCN patrí k najmenej ohrozeným taxónom.[4][5] Počet dospelých jedincov sa odhaduje na 11 000 – 12 000 kusov a populácia je považovaná za stabilnú.[5]

V rámci druhu sa rozoznávajú dva poddruhy.[1][4] Ide o:

- Vyznačuje sa žltým sfarbením neoperenej časti nôh a úzkym bielym pásikom na vrchnej časti hlavy.[1][3]

- Obýva ostrovy súostrovia Recherche a blízke ostrovy v Západnej Austrálii.[1][2][3]

  • Cereopsis novaehollandiae novaehollandiae[2][4]

- Vyznačuje sa ružovým sfarbením neoperenej časti nôh a širším bielym pásikom na vrchnej časti hlavy.[1]

- Obýva rozsiahly areál, ktorý sa začína pri polostrove Eyre v Južnej Austrálii na západe a tiahne sa až do oblasti Bassovho prielivu medzi austrálskym štátom Viktória a Tasmániou na východe.[1][2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj KOLEKTÍV AUTOROV. Reader's Digest Complete Book of Australian Birds. Ultimo, New South Wales : Reader's Digest (Australia) Pty Limited. 2007. 640 s. ISBN 9780949819994. S. 143. (anglicky)
  2. a b c d e f g h i avibase.bsc-eoc.org
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r monaconatureencyclopedia.com
  4. a b c d e f g h i j k l m n o biolib.cz
  5. a b c iucnredlist.org

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]