Čechoslovakizmus

ideologická a politická koncepcia
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Čechoslovakizmus pozri Čechoslovakizmus (rozlišovacia stránka).

Čechoslovakizmus je ideologická a politická koncepcia vychádzajúca z predstavy jednotného „československého národa“ (a väčšinou aj jazyka). Popiera svojbytnosť (teda existenciu samostatného) slovenského národa, vyjadruje nedôveru v schopnosť Slovákov vládnuť a spravovať svoje záležitosti samostatne.

Tomáš Garrigue Masaryk, jeden z hlavných predstaviteľov čechoslovakizmu
Národnostná mapa prvej česko-slovenskej republiky

Myšlienky čechoslovakizmu sa formovali v 18. a 19. storočí v prostredí českých a časti slovenských (najmä evanjelických) obrodencov; zdôvodňovaný bol (údajnou) väčšou kultúrnou a hospodárskou vyspelosťou českého prostredia a tým, že evanjelici na Slovensku už tradične používali bibličtinu ako liturgický jazyk. Okolo roku 1900 sa uplatňoval v prostredí hlasistov. Čechoslovakizmus sa využíval ako jeden z argumentov pre vznik Česko-Slovenska počas prvej svetovej vojny a bol typický najmä pre obdobie prvej česko-slovenskej republiky (bol aj zakotvený v ústave z roku 1920). Napríklad v sčítaní z roku 1921 sa oficiálne uvádzala len československá národnosť a na slovenských školách sa oficiálne vyučoval namiesto „slovenského jazyka“ „jazyk československý v slovenskom znení“. V medzivojnovom období proti čechoslovakizmu otvorene vystupovala HSĽS, SNS a KSČ. Po druhej svetovej vojne (Košický vládny program) sa od tejto ideológie oficiálne upustilo, ale v rôznych rezíduách pokračoval: Prejavoval sa napríklad v boji proti slovenským „buržoáznym nacionalistom“, v postoji k existencii slovenských orgánov, v (dočasnom) zrušení Matice slovenskej (1953) a podobne. V praxi prestal existovať až vznikom česko-slovenskej federácie (1969). V sčítaní obyvateľstva v roku 1991 sa k „československej národnosti“ (ktorá bola jednou z možností popri českej, slovenskej a inej národnosti) prihlásilo len 3 464 osôb, z toho na Slovensku 59 osôb.

Rozdelenie Česko-Slovenska bol na Slovensku prezentovaný ako súboj (národne uvedomelých) nacionalistov a federalistov ("čechoslovakistov"). Zánik Česko-Slovenska bol proces zániku federatívneho štátu Česko-Slovensko zavŕšený 31. decembra 1992 vznikom dvoch nezávislých nástupníckych štátov Slovenska a Česka 1. januára 1993. Prví oslavujú 1. január - vznik SR a druhí 28. október - vznik ČSR.) [1]

Pri sčítaní v roku 2021 na Slovensku už československá národnosť nebola medzi možnosťami. Z tých, čo si deklarovali dve národnosti 71,27% deklarovalo ako svoju prvú národnosť slovenskú a 2,19% ako českú. Okolo 5 000 ľudí z nich (približne 2%) deklarovalo ako svoju prvú národnosť českú a druhú slovenskú, čo tiež približne zodpovedá počtu a podielu ľudí, ktorí majú slovenský materinský jazyk a českú národnosť. Ešte viac 2,9% ľudí má materinský jazyk český a národnosť slovenskú ale až 5,3% popri slovenskej národnosti deklaruje ako druhú národnosť českú. 5,86% neuviedlo svoj materinský jazyk. Napriek uvedenému bol aj v roku 2021 počet takto definovaných "Čechoslovákov" menší ako ľudí, ktorí uviedli ako svoj materinský jazyk slovenský, maďarský, rómsky ale aj rusínsky (18 265).[2]

Hlásateľmi čechoslovakizmu boli T. G. Masaryk, E. Beneš, M. R. Štefánik, V. Šrobár, I. Dérer, P. Blaho a.i.

Pozri aj

upraviť

Referencie

upraviť
  1. KRIVOŠÍK, Lukáš. Prečo čechoslovakizmus i slovenský autonomizmus mali svoju logiku [online]. www.postoj.sk, [cit. 2023-01-19]. Dostupné online.
  2. SODB2021 - Výsledky v kombinácii [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2023-01-19]. Dostupné online.

Externé odkazy

upraviť