Žilinský kraj

kraj na severe stredného Slovenska
O rovnomennom kraji z minulosti pozri Žilinský kraj (1948 – 1960).

Žilinský kraj je kraj na severe stredného Slovenska. Rozlohou je 3. najväčší na Slovensku a tvorí 13,8% jeho územia. Hraničí s Českom (Moravsko-sliezsky a Zlínsky kraj) na severozápade, na severe s Poľskom (Sliezske a Malopoľské vojvodstvo), na východe s Prešovským krajom, na juhu s Banskobystrickým krajom a na juhozápade s Trenčianskym krajom.

Žilinský kraj
Kraj
Poloha kraja Žilina na Slovensku (klikacia mapa)Bratislavský krajTrnavský krajTrenčiansky krajNitriansky krajŽilinský krajBanskobystrický krajPrešovský krajKošický kraj
Poloha kraja Žilina na Slovensku (klikacia mapa)
Vlajka
Symbol
Štát Slovensko Slovensko
Krajské mesto Žilina
Najvyšší bod Kriváň
 - výška 2 494,7 m n. m.
Najnižší bod hladina rieky Váh pri obci Maršová-Rašov
 - výška 285 m n. m.
Rozloha 6 809 km² (680 900 ha)
Obyvateľstvo 691 613 (1. 1. 2021)
Hustota 101,56 obyv./km²
ISO 3166-2 SK-ZI
Počet okresov 11
Poloha okresu Žilinský kraj v Žilinskom kraji (klikacia mapa)okres Bytčaokres Čadcaokres Dolný Kubínokres Kysucké Nové Mestookres Liptovský Mikulášokres Martinokres Námestovookres Ružomberokokres Turčianske Tepliceokres Tvrdošínokres Žilina
Poloha okresu Žilinský kraj v Žilinskom kraji (klikacia mapa)
Okresy v žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Žilina Region
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Erb Žilinského samosprávneho kraja

upraviť

Žilinský samosprávny kraj sa rozkladá na časti územia historickej Trenčianskej stolice, ktorej súčasťou bol kedysi aj región Žiliny a Kysúc a na území historickej Liptovskej stolice, Turčianskej stolice a Oravskej stolice, preto je členený na štyri polia čerpajúce z erbov historických vyšších samosprávnych celkov.

V prvom poli je dvojitý kríž z erbu Žiliny, pochádzajúceho z 13.storočia. Na odlíšenie od mestského erbu je toto znamenie sprevádzané dvoma jedľovými vetvičkami. Tento motív, ktorý sa vyskytuje vo viacerých starých obecných pečatiach, okrem iného aj v najstaršej pečati Čadce z roku 1734, zastupuje región Kysúc. Zlato-zelené sfarbenie má svoj pôvod v historickom erbe Žiliny. V druhom modrom poli je derivát erbu niekdajšej Liptovskej stolice, udelený roku 1680. V treťom poli heraldický motív troch ruží korení v erbe niekdajšej Turčianskej stolice, udelený jej roku 1709. Vo štvrtom poli je heraldický motív erbu niekdajšej Oravskej stolice udelený v roku 1669.

Podrobný opis erbu:

  • V prvom zelenom poli dvojitý kríž s koreňmi sprevádzaný hore po bokoch dvoma jedľovými ratolesťami – všetko zlaté.
  • V druhom modrom poli zlatou korunou prepásaný strieborný smrek, vyrastajúci zo strieborného skalnatého brala.
  • V treťom modrom poli tri zlatostredé a zlatokališné ruže (2,1), strieborná prevýšená dvoma červenými.
  • Vo štvrtom zelenom poli nad strieborným zvlneným pruhom kráčajúci zlatý medveď v striebornej zbroji.

[1]

Demografia

upraviť

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov na Slovensku (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.[2]

Geologická charakteristika

upraviť

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.

Historické oblasti

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2023-09-27]. Dostupné online. Archivované 2021-10-22 z originálu.
  2. Domy v Žilinskom kraji podľa výsledkov SODB 2011 [online]. Žilina: Štatistický úrad SR, 14. 6.2013  [cit. 2013-12-29]. Dostupné online Archivované 2013-11-13 na Wayback Machine

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť