Židovská filozofia: Rozdiel medzi revíziami

	Židia a judaizmus
	Židia · Judaizmus · Kto je žid Prúdy a skupiny Etnické skupiny a jazyky Populácia (vývoj) Náboženstvo Filozofia a etika Náboženské texty Tradície a zvyky Významné postavy Náboženské inštitúcie Židovská liturgia Dejiny Židov Blízke témy
	z • d • u

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Aktuálna revízia z 03:36, 25. november 2022

Židovská filozofia bola od začiatku a doposiaľ je náboženskou filozofiou. Je súčasťou judaizmu.

Podobne ako Arabi rozvíjali filozofiu cez prizmu koránu, aj Židia pristupovali k filozofii cez posvätnú biblickú problematiku. Židia však vo svojom racionalizme zašli oveľa ďalej, hlásali prvenstvo rozumu a založili racionalistickejšie chápanú a pestovanú filozofiu náboženstva.

Obsadením Jeruzalema chalífom Omarom v roku 636 sa Židia dostali pod nadvládu Arabov, čím prešli aj do novej duchovnej oblasti. Žijúc v moslimskej krajine si rýchle osvojovali arabský jazyk a už okolo roku 683 židovský lekár Messer-Džavaih z Basry preložil sýrske lekárske dielo do arabčiny.

Koncom 7. storočia sa Židia stali pre Arabov sprostredkovateľmi v osvojovaní si vedeckých i filozofických diel. Na druhej strane sa u Židov pod vplyvom Arabov vypestoval väčší liberalizmus v chápaní a poslúchaní Talmudu, s čím súvisel vzrast racionalistických záujmov a opätovné zmierenie sa s filozofiou. V karaitských kruhoch sa začali učenci zaujímať o gramatiku (Masora) a vo východnom chalífáte (Bagdad, Kairuan, Merv) zasa o také špeciálne vedy ako astronómia (Mašallach, ibn Atarí), medicína a matematika (Sahal al-Tabari, prekladateľ Almagestu a jeho syn Abú Sahal Alí (835 – 853)).

Začiatkom 9. stor. sa karaita Benjamin ben Mose z Nahavendu zaoberal všeobecne filozofickou problematikou v aplikácii na náboženstvo. Koncom 8. stor. sa intelektuálne oživenie prenieslo aj k Židom v západnej Európe so strediskom v Narbonne a neskôr v Mohuči a v iných mestách. K osobitnému rozkvetu židovského myslenia dochádza v Španielsku, kde boli preň obzvlášť priaznivé podmienky. Tvorcami židovsko-španielskej kultúry boli talmudista Mojžiš-Ben Chanoch, gramatik Menahem Ben-Saruk a hebrejský básnik Dunaš Ibn-Labrot. Odtiaľ židovské myslenie prúdilo takmer do všetkých krajín Európy, rozširujúc v nich vlastné, ako aj arabské vedecko-filozofické názory.

V stredoveku, tak v Španielsku, ako aj na Blízkom východe žili Židia v úzkom kontakte s Arabmi – moslimami. Veľký vplyv na židovskú filozofiu mal Averroes, veď najvýznamnejší židovskí filozofi vtedy písali v arabskom jazyku.

Aj židovskí myslitelia stáli pred problémom, ako racionálne zdôvodniť vieru v jediného, nadprirodzeného Boha a ako ju intelektuálne obhájiť pred tými, ktorí zmýšľajú inak. Aristotelizmus preniká do židovského myslenia takmer o jedno storočie neskôr ako do arabského, takže ho väčšinou prijímajú v arabskej verzii.

Vrchol stredovekej židovskej filozofie predstavuje Maimonides (hebr. Moše Ben Maimon).

Externé odkazy

FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+{{Judaizmus|Žid. myslenie, filozofia a etika}}
 '''Židovská filozofia''' bola od začiatku a doposiaľ je [[náboženská filozofia|náboženskou filozofiou]]. Je súčasťou [[judaizmus|judaizmu]].
-Podobne ako [[Arabi]] rozvíjali filozofiu cez [[prizma|prizmu]] [[koránu]], aj Židia pristupovali k filozofii cez posvätnú [[biblickú]] problematiku. Židia však vo svojom racionalizme zašli oveľa ďalej, hlásali prvenstvo rozumu a založili
+Podobne ako [[Arabi]] rozvíjali filozofiu cez [[názor|prizmu]] [[korán]]u, aj Židia pristupovali k filozofii cez posvätnú [[biblia|biblickú]] problematiku. Židia však vo svojom racionalizme zašli oveľa ďalej, hlásali prvenstvo rozumu a založili
 racionalistickejšie chápanú a pestovanú filozofiu náboženstva.
-Obsadením [[Jeruzalem]]a [[chalífa|chalífom]] Omarom v roku 636 sa [[Židia]] dostali pod nadvládu [[Arabi|Arabov]], čím prešli aj do novej duchovnej oblasti. Žijúc v [[moslim]]skej krajine, rýchle si osvojovali [[arabský jazyk]] a už okolo roku 683 židovský lekár [[Messer-Džavaih z Basry]] preložil sýrske lekárske dielo do arabčiny.
+Obsadením [[Jeruzalem]]a [[kalif|chalífom]] Omarom v roku [[636]] sa [[Židia]] dostali pod nadvládu Arabov, čím prešli aj do novej duchovnej oblasti. Žijúc v [[moslim (vyznávač islamu)|moslimskej]] krajine si rýchle osvojovali [[arabský jazyk]] a už okolo roku 683 židovský lekár [[Messer-Džavaih z Basry]] preložil sýrske lekárske dielo do arabčiny.
 Koncom [[7. storočie|7. storočia]] sa Židia stali pre [[Arabi|Arabov]] sprostredkovateľmi v osvojovaní si vedeckých i filozofických diel. Na druhej strane sa u Židov pod vplyvom Arabov vypestoval väčší liberalizmus v chápaní a poslúchaní [[Talmud]]u, s čím súvisel vzrast racionalistických záujmov a opätovné zmierenie sa s filozofiou. V karaitských kruhoch sa začali učenci zaujímať o gramatiku ([[Masora]]) a vo východnom [[chalífát]]e ([[Bagdad]], Kairuan, [[Merv]]) zasa o také špeciálne vedy ako astronómia (Mašallach, ibn Atarí), medicína a matematika (Sahal al-Tabari, prekladateľ Almagestu a jeho syn Abú Sahal Alí (835 – 853)).
@@ Riadok 10: / Riadok 11: @@
 Začiatkom 9. stor. sa karaita Benjamin ben Mose z Nahavendu zaoberal všeobecne filozofickou problematikou v aplikácii na náboženstvo. Koncom 8. stor. sa intelektuálne oživenie prenieslo aj k Židom v západnej Európe so strediskom v Narbonne a neskôr v Mohuči a v iných mestách. K osobitnému rozkvetu židovského myslenia dochádza v Španielsku, kde boli preň obzvlášť priaznivé podmienky. Tvorcami židovsko-španielskej kultúry boli talmudista Mojžiš-Ben Chanoch, gramatik Menahem Ben-Saruk a hebrejský básnik Dunaš Ibn-Labrot. Odtiaľ židovské myslenie prúdilo takmer do všetkých krajín Európy, rozširujúc v nich vlastné, ako aj arabské vedecko-filozofické názory.
+V [[stredovek]]u, tak v [[Španielsko|Španielsku]], ako aj na [[Blízky východ|Blízkom východe]] žili [[Židia]] v úzkom kontakte s Arabmi – moslimami. Veľký vplyv na židovskú filozofiu mal [[Averroes]], veď najvýznamnejší židovskí filozofi vtedy písali v [[arabčina|arabskom jazyku]].
-Podobne ako Arabi rozvíjali filozofiu cez prizmu [[Korán]]u, aj Židia pristupovali k filozofii cez posvätnú [[Biblia|biblickú]] problematiku. Židia však vo svojom racionalizme zašli oveľa ďalej, hlásali prvenstvo rozumu a založili racionalistickejšie chápanú a pestovanú filozofiu náboženstva.
-V [[stredovek]]u, tak v [[Španielsko|Španielsku]], ako aj na [[Blízky východ|Blízkom východe]], žili [[Židia]] v úzkom kontakte s [[Arabi|Arabmi]] – [[moslim]]ami. Veľký vplyv na židovskú filozofiu mal [[Averroes]], veď najvýznamnejší židovskí filozofi vtedy písali v [[arabčina|arabskom jazyku]].
 Aj židovskí myslitelia stáli pred problémom, ako racionálne zdôvodniť vieru v jediného, nadprirodzeného [[Boh]]a a ako ju intelektuálne obhájiť pred tými, ktorí zmýšľajú inak. [[Aristotelizmus]] preniká do židovského myslenia takmer o jedno storočie neskôr ako do arabského, takže ho väčšinou prijímajú v arabskej verzii.
@@ Riadok 22: / Riadok 22: @@
 [[Kategória:Židovská filozofia| ]]
 [[Kategória:Židia]]
-[[sv:Judisk filosofi]]