Židovská filozofia: Rozdiel medzi revíziami
d →Externé linky: +en: |
→Úvodná sekcia: owl |
||
(44 medziľahlých úprav od 29 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Judaizmus|Žid. myslenie, filozofia a etika}} |
|||
'''Židovská filozofia''' bola od začiatku a doposiaľ je [[náboženská filozofia|náboženskou filozofiou]]. Je súčasťou [[judaizmus|judaizmu]]. |
'''Židovská filozofia''' bola od začiatku a doposiaľ je [[náboženská filozofia|náboženskou filozofiou]]. Je súčasťou [[judaizmus|judaizmu]]. |
||
⚫ | |||
Obsadením [[Jeruzalem]]a [[chalífa|chalífom]] Omarom v roku 636 sa [[Židia]] dostali pod nadvládu [[Arabi|Arabov]], čím prešli aj do novej duchovnej oblasti. Žijúc v [[muslim]]skej krajine rýchle si osvojovali [[arabský jazyk]] a už okolo roku 683 židovský lekár [[Messer-Džavaih z Basry]] preložil sýrske lekárske dielo do arabčiny. |
|||
racionalistickejšie chápanú a pestovanú filozofiu náboženstva. |
|||
Koncom [[7. storočie|7. storočia]] sa Židia stali pre [[Arabi|Arabov]] sprostredkovateľmi v osvojovaní si vedeckých i filozofických diel. Na druhej strane sa u Židov pod vplyvom Arabov vypestoval väčší liberalizmus v chápaní a poslúchaní [[Talmud]]u, s čím súvisel vzrast |
Obsadením [[Jeruzalem]]a [[kalif|chalífom]] Omarom v roku [[636]] sa [[Židia]] dostali pod nadvládu Arabov, čím prešli aj do novej duchovnej oblasti. Žijúc v [[moslim (vyznávač islamu)|moslimskej]] krajine si rýchle osvojovali [[arabský jazyk]] a už okolo roku 683 židovský lekár [[Messer-Džavaih z Basry]] preložil sýrske lekárske dielo do arabčiny. |
||
Koncom [[7. storočie|7. storočia]] sa Židia stali pre [[Arabi|Arabov]] sprostredkovateľmi v osvojovaní si vedeckých i filozofických diel. Na druhej strane sa u Židov pod vplyvom Arabov vypestoval väčší liberalizmus v chápaní a poslúchaní [[Talmud]]u, s čím súvisel vzrast racionalistických záujmov a opätovné zmierenie sa s filozofiou. V karaitských kruhoch sa začali učenci zaujímať o gramatiku ([[Masora]]) a vo východnom [[chalífát]]e ([[Bagdad]], Kairuan, [[Merv]]) zasa o také špeciálne vedy ako astronómia (Mašallach, ibn Atarí), medicína a matematika (Sahal al-Tabari, prekladateľ Almagestu a jeho syn Abú Sahal Alí (835 – 853)). |
|||
Začiatkom 9. stor. sa karaita Benjamin ben Mose z Nahavendu zaoberal všeobecne filozofickou problematikou v aplikácii na náboženstvo. Koncom 8. stor. sa intelektuálne oživenie prenieslo aj k Židom v západnej Európe so strediskom v Narbonne a neskôr v Mohuči a v iných mestách. K osobitnému rozkvetu židovského myslenia dochádza v Španielsku, kde boli preň obzvlášť priaznivé podmienky. Tvorcami židovsko-španielskej kultúry boli talmudista Mojžiš-Ben Chanoch, gramatik Menahem Ben-Saruk a hebrejský básnik Dunaš Ibn-Labrot. Odtiaľ židovské myslenie prúdilo takmer do všetkých krajín Európy, rozširujúc v nich vlastné, ako aj arabské vedecko-filozofické názory. |
Začiatkom 9. stor. sa karaita Benjamin ben Mose z Nahavendu zaoberal všeobecne filozofickou problematikou v aplikácii na náboženstvo. Koncom 8. stor. sa intelektuálne oživenie prenieslo aj k Židom v západnej Európe so strediskom v Narbonne a neskôr v Mohuči a v iných mestách. K osobitnému rozkvetu židovského myslenia dochádza v Španielsku, kde boli preň obzvlášť priaznivé podmienky. Tvorcami židovsko-španielskej kultúry boli talmudista Mojžiš-Ben Chanoch, gramatik Menahem Ben-Saruk a hebrejský básnik Dunaš Ibn-Labrot. Odtiaľ židovské myslenie prúdilo takmer do všetkých krajín Európy, rozširujúc v nich vlastné, ako aj arabské vedecko-filozofické názory. |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | Aj židovskí myslitelia stáli pred problémom, ako racionálne zdôvodniť vieru v jediného, nadprirodzeného [[Boh]]a a ako ju intelektuálne obhájiť pred tými, ktorí |
||
⚫ | |||
⚫ | Aj židovskí myslitelia stáli pred problémom, ako racionálne zdôvodniť vieru v jediného, nadprirodzeného [[Boh]]a a ako ju intelektuálne obhájiť pred tými, ktorí zmýšľajú inak. [[Aristotelizmus]] preniká do židovského myslenia takmer o jedno storočie neskôr ako do arabského, takže ho väčšinou prijímajú v arabskej verzii. |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
[[Category:Filozofia]] |
|||
⚫ | |||
[[Kategória:Židovská filozofia| ]] |
|||
[[en:Jewish philosophy]] |
|||
[[Kategória:Židia]] |
Aktuálna revízia z 03:36, 25. november 2022
Židia a judaizmus |
Židia · Judaizmus · Kto je žid
Prúdy a skupiny
Etnické skupiny a jazyky
Filozofia a etika
Náboženské texty
Tradície a zvyky
Významné postavy
Náboženské inštitúcie
Blízke témy
|
Židovská filozofia bola od začiatku a doposiaľ je náboženskou filozofiou. Je súčasťou judaizmu.
Podobne ako Arabi rozvíjali filozofiu cez prizmu koránu, aj Židia pristupovali k filozofii cez posvätnú biblickú problematiku. Židia však vo svojom racionalizme zašli oveľa ďalej, hlásali prvenstvo rozumu a založili racionalistickejšie chápanú a pestovanú filozofiu náboženstva.
Obsadením Jeruzalema chalífom Omarom v roku 636 sa Židia dostali pod nadvládu Arabov, čím prešli aj do novej duchovnej oblasti. Žijúc v moslimskej krajine si rýchle osvojovali arabský jazyk a už okolo roku 683 židovský lekár Messer-Džavaih z Basry preložil sýrske lekárske dielo do arabčiny.
Koncom 7. storočia sa Židia stali pre Arabov sprostredkovateľmi v osvojovaní si vedeckých i filozofických diel. Na druhej strane sa u Židov pod vplyvom Arabov vypestoval väčší liberalizmus v chápaní a poslúchaní Talmudu, s čím súvisel vzrast racionalistických záujmov a opätovné zmierenie sa s filozofiou. V karaitských kruhoch sa začali učenci zaujímať o gramatiku (Masora) a vo východnom chalífáte (Bagdad, Kairuan, Merv) zasa o také špeciálne vedy ako astronómia (Mašallach, ibn Atarí), medicína a matematika (Sahal al-Tabari, prekladateľ Almagestu a jeho syn Abú Sahal Alí (835 – 853)).
Začiatkom 9. stor. sa karaita Benjamin ben Mose z Nahavendu zaoberal všeobecne filozofickou problematikou v aplikácii na náboženstvo. Koncom 8. stor. sa intelektuálne oživenie prenieslo aj k Židom v západnej Európe so strediskom v Narbonne a neskôr v Mohuči a v iných mestách. K osobitnému rozkvetu židovského myslenia dochádza v Španielsku, kde boli preň obzvlášť priaznivé podmienky. Tvorcami židovsko-španielskej kultúry boli talmudista Mojžiš-Ben Chanoch, gramatik Menahem Ben-Saruk a hebrejský básnik Dunaš Ibn-Labrot. Odtiaľ židovské myslenie prúdilo takmer do všetkých krajín Európy, rozširujúc v nich vlastné, ako aj arabské vedecko-filozofické názory.
V stredoveku, tak v Španielsku, ako aj na Blízkom východe žili Židia v úzkom kontakte s Arabmi – moslimami. Veľký vplyv na židovskú filozofiu mal Averroes, veď najvýznamnejší židovskí filozofi vtedy písali v arabskom jazyku.
Aj židovskí myslitelia stáli pred problémom, ako racionálne zdôvodniť vieru v jediného, nadprirodzeného Boha a ako ju intelektuálne obhájiť pred tými, ktorí zmýšľajú inak. Aristotelizmus preniká do židovského myslenia takmer o jedno storočie neskôr ako do arabského, takže ho väčšinou prijímajú v arabskej verzii.
Vrchol stredovekej židovskej filozofie predstavuje Maimonides (hebr. Moše Ben Maimon).
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok