Preskočiť na obsah

Andrej Rubľov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
JanoB (diskusia | príspevky)
d →‎Životopis: pravopis
TeslaBot (diskusia | príspevky)
 
(15 medziľahlých úprav od 12 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Angelsatmamre-trinity-rublev-1410.jpg|thumb|Svätá trojica - najslávnejšia Rubľovova [[ikona]].]]
[[Súbor:Angelsatmamre-trinity-rublev-1410.jpg|thumb|[[Ikona Najsvätejšej Trojice (Andrej Rubľov)|Svätá Trojica]] - najslávnejšia Rubľovova [[ikona]]]]
[[Obrázok:Rublev's saviour.jpg|thumb|left|Kristus Pantokrator, fragment. Zvenigorod, okolo 1410.]]
[[Obrázok:Rublev's saviour.jpg|thumb|vpravo|[[Kristus Pantokrator]], fragment. Zvenigorod, okolo 1410.]]
'''Andrej Rubľov''' ({{V jazyku|rus|Андрей Рублёв}}; * 1360? – † [[29. január]] [[1430]]) bol [[Rusko|ruský]] maliar [[ikona|ikon]]. Z jeho diel sa dochovalo veľmi málo, mnohé z nich boli premaľované, zničené, alebo je ich autorstvo sporné (keďže samotný Rubľov sa na svoje diela nepodpisoval). Taktiež sa nezachovala žiadna podobizeň maliara - jediná stopa sú miniatúry z [[16. storočie|16. storočia]], ktoré zobrazujú Rubľova a Danilu pri práci v [[Andronikovský monastier|Andronikovskom monastieri]] ako mnícha s holou hlavou a bradou na rebríku. V roku [[1988]] bol kanonizovaný Ruskou [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnou cirkvou]] za [[svätec|svätého]].
'''Andrej Rubľov''' ({{V jazyku|rus|Андрей Рублёв}}; * 1360? – † [[29. január]] [[1430]]) bol [[Rusko|ruský]] maliar [[ikona|ikon]]. Z jeho diel sa dochovalo veľmi málo, mnohé z nich boli premaľované, zničené, alebo je ich autorstvo sporné (keďže samotný Rubľov sa na svoje diela nepodpisoval). Taktiež sa nezachovala žiadna podobizeň maliara - jediná stopa sú miniatúry z [[16. storočie|16. storočia]], ktoré zobrazujú Rubľova a Danilu pri práci v [[Andronikovský monastier|Andronikovskom monastieri]] ako mnícha s holou hlavou a bradou na rebríku. V roku [[1988]] bol kanonizovaný Ruskou [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnou cirkvou]] za [[svätec|svätého]].


== Životopis ==
== Životopis ==
Presný dátum ani miesto narodenia Rubľova nie sú známe. V mladom veku vstúpil do [[monastier]]a (pravdepodobne do[[Trojicko-sergijevská lavra|Trojicko-sergijevskej lavry]]). Prvýkrát sa jeho meno objavilo v záznamoch kronikárov v roku [[1405]], keď spolu s Feofanom Grekom a Prochorom z Gorodca pracoval na [[Freska|freskách]] chrámu Zvestovania v [[Moskva|moskovskom]] [[Kremeľ|Kremli]]. Tieto maľby boli neskôr zničené, ale rovnaká skupina maliarov vytvorila aj chrámový [[ikonostas]]. Vtedy bol kronikármi uvádzaný až na treťom mieste, čo značí, že v tej dobe mal ešte malé skúsenosti. Je mu tiež pripisované autorstvo (dnes už iba fragmentov) fresiek kostola Zosnutia presv. Bohorodičky v [[Zvenigorod]]e z roku [[1400]].
Presný dátum ani miesto narodenia Rubľova nie sú známe. V mladom veku vstúpil do [[monastier]]a (pravdepodobne do [[Trojicko-sergijevská lavra|Trojicko-sergijevskej lavry]]). Prvýkrát sa jeho meno objavilo v záznamoch kronikárov v roku [[1405]], keď spolu s Feofanom Grekom a Prochorom z Gorodca pracoval na [[Freska|freskách]] chrámu Zvestovania v [[Moskva|moskovskom]] [[Kremeľ|Kremli]]. Tieto maľby boli neskôr zničené, ale rovnaká skupina maliarov vytvorila aj chrámový [[ikonostas]]. Vtedy bol kronikármi uvádzaný až na treťom mieste, čo značí, že v tej dobe mal ešte malé skúsenosti. Je mu tiež pripisované autorstvo (dnes už iba fragmentov) fresiek kostola Zosnutia presv. Bohorodičky v [[Zvenigorod]]e z roku [[1400]].


V roku [[1408]] sa Rubľov opäť objavil v záznamoch - išlo o realizáciu fresiek v chráme Zosnutia presv. Bohorodičky vo [[Vladimír]]e, ktoré vytváral s mníchom [[Danila Čornyj|Danilom Čorným]]. V tomto roku došlo aj k veľkému poškodeniu jeho domovského monastiera po útoku [[Tatári|Tatárov]], obnova výzdoby znovopostaveného chrámu bola zverená Danilovi, Rubľovovi a ich žiakom. Z fresiek sa dochovali iba fragmenty, no ikonostas bol zachránený - je to pravdepodobne najstarší ikonostas zachovaný ako celok.
V roku [[1408]] sa Rubľov opäť objavil v záznamoch - išlo o realizáciu fresiek v chráme Zosnutia presv. Bohorodičky vo [[Vladimír (Rusko)|Vladimíre]], ktoré vytváral s mníchom [[Danila Čornyj|Danilom Čorným]]. V tomto roku došlo aj k veľkému poškodeniu jeho domovského monastiera po útoku [[Tatári|Tatárov]], obnova výzdoby znovopostaveného chrámu bola zverená Danilovi, Rubľovovi a ich žiakom. Z fresiek sa dochovali iba fragmenty, no ikonostas bol zachránený - je to pravdepodobne najstarší ikonostas zachovaný ako celok.


Po dokončení prác v monastieri sa Rubľov presunul do [[Andronikovský monastier|Andronikovského monastiera]] v Moskve, kde namaľoval svoje posledné dielo - fresky v chráme Spasiteľa. Tu [[29. január]]a [[1430]] umrel a je tu aj pochovaný.
Po dokončení prác v monastieri sa Rubľov presunul do [[Andronikovský monastier|Andronikovského monastiera]] v Moskve, kde namaľoval svoje posledné dielo - fresky v chráme Spasiteľa. Tu [[29. január]]a [[1430]] umrel a je tu aj pochovaný.
Riadok 16: Riadok 16:
* ''Kristus Pantokrator'', okolo [[1410]], tempera na dreve
* ''Kristus Pantokrator'', okolo [[1410]], tempera na dreve
* ''Archaniel Michal'', okolo [[1410]], tempera na dreve
* ''Archaniel Michal'', okolo [[1410]], tempera na dreve
* ''Svätá Trojica'', po [[1410]], alebo [[1425]]-[[1427]], tempera na dreve
* ''[[Ikona Najsvätejšej Trojice (Andrej Rubľov)|Svätá Trojica]]'', po [[1410]], alebo [[1425]]-[[1427]], tempera na dreve


== Literatúra ==
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
* LAZAREV, Viktor. ''Svět Andreje Rubleva''. 1. vyd. Praha: Vyšehrad, 1981
| priezvisko = Lazarev
| meno = Viktor
| odkaz na autora =
| prekladatelia = Václav Konzal
| titul = Svět Andreje Rubleva
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]]
| miesto = Praha
| rok = 1981
| počet strán = 173
| strany =
}}


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Andrej Rublëv|štítok=dielo Andreja Rubľova}}.
{{Projekt|commonscat=Andrej Rublëv|štítok=dielo Andreja Rubľova}}.

{{Autoritné údaje}}


{{DEFAULTSORT:Rubľov, Andrej}}
{{DEFAULTSORT:Rubľov, Andrej}}
Riadok 30: Riadok 44:
[[Kategória:Gotickí maliari]]
[[Kategória:Gotickí maliari]]
[[Kategória:Ruskí maliari]]
[[Kategória:Ruskí maliari]]
[[Kategória:Pravoslávni svätci]]
[[Kategória:Ruskí pravoslávni svätci]]

[[be:Андрэй Рублёў]]
[[be-x-old:Андрэй Рублёў]]
[[bg:Андрей Рубльов]]
[[ca:Andrei Rubliov]]
[[cs:Andrej Rublev]]
[[da:Andrej Rubljov]]
[[de:Andrei Rubljow]]
[[el:Αντρέι Ρουμπλιόβ]]
[[en:Andrei Rublev]]
[[eo:Andreo Rublov]]
[[es:Andréi Rubliov]]
[[et:Andrei Rubljov]]
[[fi:Andrei Rubljov]]
[[fr:Andreï Roublev]]
[[fy:Andrej Roebljov]]
[[he:אנדרי רובליוב]]
[[hu:Andrej Rubljov]]
[[it:Andrej Rublëv]]
[[ja:アンドレイ・ルブリョフ]]
[[ka:ანდრია რუბლიოვი]]
[[mk:Андреј Рубљов]]
[[nl:Andrej Roebljov (schilder)]]
[[nn:Andrej Rubljov]]
[[no:Andrej Rubljov]]
[[pl:Andriej Rublow]]
[[pt:Andrei Rublev]]
[[ro:Andrei Rubliov]]
[[ru:Андрей Рублёв]]
[[sh:Andrej Rubljov]]
[[sl:Andrej Rubljov]]
[[sr:Андреј Рубљов]]
[[sv:Andrej Rubljov]]
[[sw:Andrei Rublev]]
[[uk:Рубльов Андрій]]
[[zh:安德烈·魯布烈夫]]

Aktuálna revízia z 23:56, 19. október 2022

Svätá Trojica - najslávnejšia Rubľovova ikona
Kristus Pantokrator, fragment. Zvenigorod, okolo 1410.

Andrej Rubľov (rus. Андрей Рублёв; * 1360? – † 29. január 1430) bol ruský maliar ikon. Z jeho diel sa dochovalo veľmi málo, mnohé z nich boli premaľované, zničené, alebo je ich autorstvo sporné (keďže samotný Rubľov sa na svoje diela nepodpisoval). Taktiež sa nezachovala žiadna podobizeň maliara - jediná stopa sú miniatúry z 16. storočia, ktoré zobrazujú Rubľova a Danilu pri práci v Andronikovskom monastieri ako mnícha s holou hlavou a bradou na rebríku. V roku 1988 bol kanonizovaný Ruskou pravoslávnou cirkvou za svätého.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Presný dátum ani miesto narodenia Rubľova nie sú známe. V mladom veku vstúpil do monastiera (pravdepodobne do Trojicko-sergijevskej lavry). Prvýkrát sa jeho meno objavilo v záznamoch kronikárov v roku 1405, keď spolu s Feofanom Grekom a Prochorom z Gorodca pracoval na freskách chrámu Zvestovania v moskovskom Kremli. Tieto maľby boli neskôr zničené, ale rovnaká skupina maliarov vytvorila aj chrámový ikonostas. Vtedy bol kronikármi uvádzaný až na treťom mieste, čo značí, že v tej dobe mal ešte malé skúsenosti. Je mu tiež pripisované autorstvo (dnes už iba fragmentov) fresiek kostola Zosnutia presv. Bohorodičky v Zvenigorode z roku 1400.

V roku 1408 sa Rubľov opäť objavil v záznamoch - išlo o realizáciu fresiek v chráme Zosnutia presv. Bohorodičky vo Vladimíre, ktoré vytváral s mníchom Danilom Čorným. V tomto roku došlo aj k veľkému poškodeniu jeho domovského monastiera po útoku Tatárov, obnova výzdoby znovopostaveného chrámu bola zverená Danilovi, Rubľovovi a ich žiakom. Z fresiek sa dochovali iba fragmenty, no ikonostas bol zachránený - je to pravdepodobne najstarší ikonostas zachovaný ako celok.

Po dokončení prác v monastieri sa Rubľov presunul do Andronikovského monastiera v Moskve, kde namaľoval svoje posledné dielo - fresky v chráme Spasiteľa. Tu 29. januára 1430 umrel a je tu aj pochovaný.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vladimírska Bohorodička, okolo 1408, tempera na dreve
  • Posledný súd, okolo 1408, freska
  • Apoštol Pavol, okolo 1410, tempera na dreve
  • Kristus Pantokrator, okolo 1410, tempera na dreve
  • Archaniel Michal, okolo 1410, tempera na dreve
  • Svätá Trojica, po 1410, alebo 1425-1427, tempera na dreve

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • LAZAREV, Viktor. Svět Andreje Rubleva. Preklad Václav Konzal. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1981. 173 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]