Benedikt XV.: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.2+) (robot Zmenil: hy:Պապ Բենեդիկտոս XV |
d + Autoritné údaje |
||
| (42 medziľahlých úprav od 22 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox |
{{Infobox Duchovný |
||
|typ = pápež <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |
|||
| Pápežské meno = Benedikt XV. |
|||
|typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |
|||
| obrázok = Benedictus XV.jpg |
|||
|zvolené meno = Benedikt XV. |
|||
| popis obrázku = „In te, Domine, speravi; non confundar in aeternum” |
|||
|zvolené meno originálne = Benedictus XV |
|||
| dátum_začiatku = [[3. september]] [[1914]] |
|||
|meno = Giacomo Giambattista della Chiesa |
|||
| dátum_konca = [[22. január]] [[1922]] |
|||
| |
|meno originálne = |
||
| |
|rodné meno = |
||
|aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |
|||
| dátum_narodenia = [[21. november]] [[1854]] |
|||
|portrét = Papst Benedikt JS.jpg <!-- meno obrázku na commons --> |
|||
| miesto_narodenia = [[Pegli]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Taliansko]] |
|||
| |
|popis portrétu = |
||
|podpis = Benedict PPXV signature.svg <!-- meno obrázku na commons --> |
|||
| miesto_úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]] |
|||
|erb = CoA Benedetto XV.svg <!-- meno obrázku na commons --> |
|||
| miesto pochovania = |
|||
|štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |
|||
| národnosť = |
|||
|dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |
|||
| predchodca = sv. [[Pius X.]] |
|||
|heslo = In te, Domine, speravi; non confundar in aeternum |
|||
| nástupca = [[Pius XI.]] |
|||
| |
|heslo po slovensky = |
||
|štát pôsobenia = |
|||
| Blahorečenie dátum = |
|||
|dátum narodenia = [[21. november]] [[1854]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> |
|||
| Blahorečenie miesto = |
|||
|miesto narodenia = [[Pegli]], [[Sardínske kráľovstvo]] |
|||
| Blahorečl = |
|||
|dátum úmrtia = {{dúv|1922|01|22|1854|11|21}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |
|||
| Kanonizovaný dátum = |
|||
|miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]] |
|||
| Kanonizovaný miesto = |
|||
| |
|dátum pohrebu = |
||
| |
|miesto pohrebu = [[Bazilika svätého Petra]] |
||
| |
|1. funkcia = Pápež |
||
|1. funkcia - obdobie = [[3. september]] [[1914]]{{--}}[[22. január]] [[1922]] |
|||
| Popis erbu = |
|||
| |
|1. funkcia - predchodca = [[Pius X.|sv. Pius X.]] |
||
|1. funkcia - nástupca = [[Pius XI.]] |
|||
|2. funkcia = Arcibiskup bolonský |
|||
|2. funkcia - obdobie = [[22. december]] [[1907]]{{--}}[[3. september]] [[1914]] |
|||
|2. funkcia - predchodca = [[Domenico Svampa]] |
|||
|2. funkcia - nástupca = [[Giorgio Gusmini]] |
|||
|funkcie = |
|||
|cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] |
|||
|rítus = |
|||
|rehoľa = |
|||
|večné sľuby dátum = |
|||
|diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |
|||
|diakonát miesto = |
|||
|diakonát svätiteľ = |
|||
|diakonát svätiteľ funkcia = |
|||
|kňazské svätenie dátum = {{duv|1878|12|21|1854|11|21|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |
|||
|kňazské svätenie miesto = |
|||
|kňazské svätenie svätiteľ = [[Raffaele Monaco La Valletta|Raffaele ''kardinál'' Monaco La Valletta]] |
|||
|kňazský svätiteľ funkcia = pomocný biskup rímsky |
|||
|ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |
|||
|ordinácia miesto = |
|||
|inkardinácia = |
|||
|menovanie dátum = {{duv|1907|12|16|1854|11|21|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |
|||
|menovanie osoba = [[Pius X.|sv. Pius X.]] |
|||
|potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |
|||
|biskupské svätenie dátum = {{duv|1907|12|22|1854|11|21|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |
|||
|biskupské svätenie miesto = |
|||
|biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Pius X.|sv. Pius X.]] |
|||
|biskupský svätiteľ funkcia = 257. rímsky biskup |
|||
|biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Pietro Balestra]] |
|||
|1. spolusvätiteľ funkcia = arcibiskup cagliarský |
|||
|biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Teodoro Valfrè di Bonzo]] |
|||
|2. spolusvätiteľ funkcia = arcibiskup vercellský |
|||
|kardinál dátum = {{duv|1914|05|25|1854|11|21|k=0}} <!-- {{duv|rok menovania|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |
|||
|kardinál menujúci = Pius X. |
|||
|kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz |
|||
|titulárny kostol = Santi Quattro Coronati |
|||
|pontifikát dátum = {{duv|1914|09|03|1854|11|21|k=0}} <!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |
|||
|intornizácia dátum = {{duv|1914|09|06|1854|11|21|k=0}} |
|||
|poradie pápež = 258 |
|||
|blahorečenie dátum = |
|||
|blahorečil = |
|||
|blahorečenie miesto = |
|||
|kanonizovaný dátum = |
|||
|kanonizoval = |
|||
|kanonizovaný miesto = |
|||
|dátum sviatku = |
|||
|patrón = |
|||
|atribúty = |
|||
}} |
}} |
||
'''Benedikt XV.''' ({{V jazyku|lat|''Benedictus Quintus Decimus''}}), vl. menom '''Giacomo della Chiesa''' (* [[21. november]] [[1854]], [[ |
'''Benedikt XV.''' ({{V jazyku|lat|''Benedictus Quintus Decimus''}}), vl. menom '''Giacomo Giambattista della Chiesa'''<ref>http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bdelchi.html</ref> (* [[21. november]] [[1854]], [[Pegli]], [[Sardínske kráľovstvo]] – † [[22. január]] [[1922]], [[Rím]]) bol 258. [[pápež]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] od [[3. september|3. septembra]] [[1914]] do svojej smrti [[22. január]]a [[1922]]. |
||
Polovica jeho pontifikátu spadá do obdobia [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a jemu pripadla veľmi ťažká úloha viesť katolícku cirkev v krajinách, ktoré vojna postavila proti sebe. Neutralita, v mnohých prípadoch váhanie, na stranu ktorého bloku sa pridať, uberali na vážnosti úradu, ktorý zastával. |
Polovica jeho pontifikátu spadá do obdobia [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a jemu pripadla veľmi ťažká úloha viesť katolícku cirkev v krajinách, ktoré vojna postavila proti sebe. Neutralita, v mnohých prípadoch váhanie, na stranu ktorého bloku sa pridať, uberali na vážnosti úradu, ktorý zastával. |
||
== Mladosť == |
== Mladosť == |
||
Pochádzal z aristokratickej rodiny janovského bankára, markíza Giuseppe della Chiesu. Mladý markíz Giacomo sa rozhodol zasvätiť život cirkevnej kariére. No prv, na otcovu žiadosť, získal právnické vzdelanie. Na univerzite v Janove sa della Chiesa pridal na stranu ultraklerikálnej organizácie, ktorej členovia sa nazývali „otroci Pia IX.“ |
Pochádzal z aristokratickej rodiny janovského bankára, markíza Giuseppe della Chiesu. Mladý markíz Giacomo sa rozhodol zasvätiť život cirkevnej kariére. No prv, na otcovu žiadosť, získal právnické vzdelanie. Na univerzite v Janove sa della Chiesa pridal na stranu ultraklerikálnej organizácie, ktorej členovia sa nazývali „otroci Pia IX.“ |
||
Budúci pápež študoval na Gregoriánskej univerzite |
Budúci pápež študoval na Gregoriánskej univerzite – najvyššej teologickej škole katolíckej cirkvi, kde bol aj vysvätený za kňaza. Po jej skončení študoval na Akadémii šľachtických kňazov pripravujúcej diplomatov [[Svätá stolica|Svätej stolice]]. |
||
Ako absolvent akadémie sa dostal na svoj prvý zahraničný post |
Ako absolvent akadémie sa dostal na svoj prvý zahraničný post – bol vymenovaný za tajomníka nového nuncia v [[Madrid]]e. V roku 1901 získal post vedúceho oddelenia štátneho sekretariátu pri Svätej stolici. |
||
V roku 1907 bol vo funkcii arcibiskupa preložený do [[Bologna|Bologne]], kde šesť rokov čakal na kardinálsky klobúk. 3. septembra 1914 bol v šestnástom kole [[konkláve]] zvolený za 257. následníka [[Peter (apoštol)|sv. Petra]]. |
V roku 1907 bol vo funkcii arcibiskupa preložený do [[Bologna|Bologne]], kde šesť rokov čakal na kardinálsky klobúk. 3. septembra 1914 bol v šestnástom kole [[konkláve]] zvolený za 257. následníka [[Peter (apoštol)|sv. Petra]]. |
||
== Lavírujúci rímsky pápež == |
== Lavírujúci rímsky pápež == |
||
Podľa prvých krokov nového pápeža sa usudzovalo, akým smerom sa bude uberať jeho pontifikát. Benedikt XV. po svojom zvolení adresoval list francúzskemu prezidentovi [[Raymond Poincaré|R. Poincarému]], v ktorom mu oznámil, že sa stal pápežom napriek tomu, že diplomatické styky medzi [[Vatikán]]om a [[Francúzsko]]m boli pred desiatimi rokmi prerušené. Podľa tohto kroku bolo zrejmé, že bude viesť politiku naklonenú [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohode]]. V skutočnosti jeho politika lavírovala medzi oboma znepriatelenými stranami. Na začiatku vojny totiž vo Vatikáne prevládal názor, že zvíťazia centrálne mocnosti. Benedikt by sa bol rád dostal do tábora víťazov, preto nadbiehal predstaviteľom rakúsko-nemeckého bloku. Na druhej strane sa snažil získať sympatie aj v kruhoch Dohody. |
Podľa prvých krokov nového pápeža sa usudzovalo, akým smerom sa bude uberať jeho pontifikát. Benedikt XV. po svojom zvolení adresoval list francúzskemu prezidentovi [[Raymond Poincaré|R. Poincarému]], v ktorom mu oznámil, že sa stal pápežom napriek tomu, že diplomatické styky medzi [[Vatikán]]om a [[Francúzsko]]m boli pred desiatimi rokmi prerušené. Podľa tohto kroku bolo zrejmé, že bude viesť politiku naklonenú [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohode]]. V skutočnosti jeho politika lavírovala medzi oboma znepriatelenými stranami. Na začiatku vojny totiž vo Vatikáne prevládal názor, že zvíťazia centrálne mocnosti. Benedikt by sa bol rád dostal do tábora víťazov, preto nadbiehal predstaviteľom rakúsko-nemeckého bloku. Na druhej strane sa snažil získať sympatie aj v kruhoch Dohody. |
||
Stúpenci Dohody tiež mali záujem na pápežovej priazni. Krátko po vypuknutí vojny [[ |
Stúpenci Dohody tiež mali záujem na pápežovej priazni. Krátko po vypuknutí vojny [[Spojené kráľovstvo]] zriadilo svoje vyslanectvo pri Svätej stolici. Britskí a ruskí diplomati vyvíjali na Benedikta XV. nátlak, aby obnovil diplomatické styky s Francúzskom. Pápež sa však s odpoveďou neponáhľal, lebo v tom čase dosahovali úspechy vo vojne nemecké vojská. |
||
[[Obrázok:Benel.jpg|thumb|Benedikt XV. vo svojej pracovni]] |
|||
V ďalšom priebehu vojny situáciu pre Vatikán i Benedikta XV. skomplikoval vstup [[Taliansko|Talianska]] do vojny na strane Dohody. Takmer všetko talianske duchovenstvo podporovalo rozhodnutie vlády čo spôsobilo oslabenie pápežovej autority ako hlavy rímskokatolíckej cirkvi. Pod nátlakom talianskych úradov boli diplomatickí zástupcovia centrálnych mocností nútení opustiť Vatikán. Taliansko obsadilo rezidenciu rakúsko-uhorskej diplomatickej misie vo Vatikáne, čo viedlo k pápežovmu ostrému odsúdeniu postupu talianskej vlády a zákazu účasti katolíkov na politickom živote v Taliansku. [[Nemecko]] a [[Rakúsko]] sa otvorene postavilo za pápeža a prisľúbilo Benediktovi XV., že v prípade ich víťazstva vo vojne obnovia svetskú moc pápežov. Ich podpora zašla ešte ďalej, keď pápežovi navrhli, aby opustil Vatikán a na zostávajúci čas vojny presídlil do [[Španielsko|Španielska]] k pronemecky orientovanému kráľovi [[Alfonz XIII. (Španielsko)|Alfonzovi XIII.]] |
|||
Benedikt XV. dal prednosť politike vyčkávania a váhania. Sám ju nazýval neutrálnou politikou. Takto sa usiloval zabezpečiť si maximálne výhody pri deľbe „vojnovej koristi“ po víťazstve bez ohľadu na to, kto zvíťazí. Všemožnými spôsobmi si snažil nakloniť predstaviteľov jednej i druhej strany (napr. vymenovanie desiatich nových kardinálov, z ktorých traja boli Francúzi, zrušenie exkomunikácie bulharského cára [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinanda I.]] keď [[Bulharsko]] vstúpilo do vojny na strane Nemecka a pod.). |
Benedikt XV. dal prednosť politike vyčkávania a váhania. Sám ju nazýval neutrálnou politikou. Takto sa usiloval zabezpečiť si maximálne výhody pri deľbe „vojnovej koristi“ po víťazstve bez ohľadu na to, kto zvíťazí. Všemožnými spôsobmi si snažil nakloniť predstaviteľov jednej i druhej strany (napr. vymenovanie desiatich nových kardinálov, z ktorých traja boli Francúzi, zrušenie exkomunikácie bulharského cára [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinanda I.]] keď [[Bulharsko]] vstúpilo do vojny na strane Nemecka a pod.). |
||
== Benedikt XV. a Rusko == |
== Benedikt XV. a Rusko == |
||
Benedikt XV. videl v [[Rusko|Rusku]] veľké nebezpečenstvo pre ďalší vývoj v Európe i pre samotnú katolícku cirkev. Víťazstvo [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcie]] a po nej nasledujúca občianska vojna a intervencia, vznik viacerých samostatných štátov ako dôsledok proletárskej revolúcie vyvolali vo Vatikáne rozruch. Súčasne sa však pápež nádejal, že víťazstvo proletariátu v Rusku oslabí pozície [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] vo východnej Európe a snažil sa z toho vyťažiť maximálne výhody pre katolícku cirkev. Benedikt XV. v tichosti sympatizoval s akciami [[Bielogvardejci|bielogvardejcov]] a zahraničných intervencií na území mladého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a privítal boj proti [[Boľševizmus|boľševizmu]], ktorého sa najviac obával. |
|||
Benedikt XV. videl v [[Rusko|Rusku]] veľké nebezpečenstvo pre ďalší vývoj v Európe i pre samotnú katolícku cirkev. Víťazstvo [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcie]] a po nej nasledujúca občianska vojna a intervencia, vznik viacerých samostatných štátov ako dôsledok proletárskej revolúcie vyvolali vo Vatikáne rozruch. Súčasne sa však pápež nádejal, že víťazstvo proletariátu v Rusku oslabí pozície [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] vo východnej Európe a snažil sa z toho vyťažiť maximálne výhody pre katolícku cirkev. Benedikt XV. v tichosti sympatizoval s akciami [[Bielogvardejci|bielogvardejcov]] a zahraničných intervencií na území mladej [[Sovietska republika|Sovietskej republiky]] a privítal boj proti [[Boľševizmus|boľševizmu]], ktorého sa najviac obával. |
|||
== Povojnové ťahy == |
== Povojnové ťahy == |
||
[[Obrázok:Benedyktxv rzezba.JPG|left|thumb|Pamätník Benedikta XV. v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike sv. Petra]] vo [[Vatikán]]e, dielo sochára [[Pietro Canonica|Pietra Canonicu]]]] |
|||
Benedikt XV. sa po skončení vojny snažil zlepšiť vzťahy s víťaznými mocnosťami a získať aspoň čiastkové výhody na medzinárodnom poli a v Taliansku. Prostredníctvom amerického prezidenta [[Woodrow Wilson|W. Wilsona]] sa pokúšal dostať na rokovania o [[Versaillská zmluva (1919)|versaillskej mierovej zmluve]]. Pre zamietavý postoj Talianska sa Vatikán na rokovania nedostal. V snahe zmierniť napäté vzťahy s Talianskom odvolal Benedikt XV. svoj zákaz o neúčasti katolíkov na politickom živote a povolil založenie kresťanskodemokratickej Ľudovej strany. Jej úlohou bolo zabránenie šírenia vplyvu socialistov a komunistov. Pápež uznal právo vedúcich predstaviteľov iných štátov vykonávať oficiálne návštevy u talianskeho kráľa, proti čomu mal Vatikán námietky odvtedy, čo bola zlikvidovaná svetská moc pápežov. |
|||
Celkovo možno povedať, že jeho zahranično-politické a diplomatické úsilie stroskotávalo. Proti nemu hrali najmä jeho pronemecké sympatie počas vojny. Neúspechom skončili i rokovania v roku 1919 s talianskou vládou v tzv. rímskej otázke (otázka vytvorenia samostatného Vatikánskeho štátu). Medzi oboma stranami sa spočiatku dosiahla dohoda, že Svätá stolica dostane malé územie a samostatnosť. Hlavný cieľ tejto dohody bol však z dôvodu rozpustenia vtedajšej vlády a následného častého striedania vlád nasledujúcich naplnený až v [[Lateránske zmluvy|lateránskych zmluvách]] v roku 1929. |
|||
[[Obrázok:Benedyktxv rzezba.JPG|left|250px|thumb|Pamätník Benedikta XV. v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike sv. Petra]] vo [[Vatikán]]e, dielo sochára [[Pietro Canonica|Pietra Canonicu]]]]Benedikt XV. sa po skončení vojny snažil zlepšiť vzťahy s víťaznými mocnosťami a získať aspoň čiastkové výhody na medzinárodnom poli a v Taliansku. Prostredníctvom amerického prezidenta [[Woodrow Wilson|W. Wilsona]] sa pokúšal dostať na rokovania o [[Versaillská mierová zmluva|versaillskej mierovej zmluve]]. Pre zamietavý postoj Talianska sa Vatikán na rokovania nedostal. V snahe zmierniť napäté vzťahy s Talianskom odvolal Benedikt XV. svoj zákaz o neúčasti katolíkov na politickom živote a povolil založenie kresťanskodemokratickej Ľudovej strany. Jej úlohou bolo zabránenie šírenia vplyvu socialistov a komunistov. Pápež uznal právo vedúcich predstaviteľov iných štátov vykonávať oficiálne návštevy u talianskeho kráľa, proti čomu mal Vatikán námietky odvtedy, čo bola zlikvidovaná svetská moc pápežov. |
|||
Celkovo možno povedať, že jeho zahranično-politické a diplomatické úsilie stroskotávalo. Proti nemu hrali najmä jeho pronemecké sympatie počas vojny. Neúspechom skončili i jednania v roku 1919 s talianskou vládou v tzv. rímskej otázke (otázka vytvorenia samostatného Vatikánskeho štátu). Medzi oboma stranami sa spočiatku dosiahla dohoda, že Svätá stolica dostane malé územie a samostatnosť. Hlavný cieľ tejto dohody bol však z dôvodu rozpustenia vtedajšej vlády a následného častého striedania vlád nasledujúcich naplnený až v [[Lateránske zmluvy|lateránskych zmluvách]] v roku 1929. |
|||
== Hodnotenie pontifikátu == |
== Hodnotenie pontifikátu == |
||
Charakteristickou črtou Benedikta XV. bolo lavírovanie a nerozhodnosť v konaní, čo sa prejavilo aj v jeho vnútornej politike. Na jednej strane schválil v roku 1917 kanonický kódex – najvyšší zákon pre duchovenstvo a veriacich, ktorým odsudzoval náboženskú znášanlivosť a slobodu svedomia a vyhrážal sa tým, ktorí porušia pápežské direktívy a cirkevné ustanovenia, na druhej strane pripustil teologické diskusie a zastavil prenasledovanie „modernistov“. |
|||
Súčasne si však Benedikt XV. veľmi aktívne počínal na misijnom poli. Po prvej svetovej vojne [[Kongregácia pre šírenie viery]], usmerňujúca prácu misionárov, začala intenzívne rozširovať svoju činnosť v Ázii, na Blízkom východe a v Afrike. Roku [[1918]] Vatikán nadviazal diplomatické styky s [[Čína|Čínou]]. |
|||
Charakteristickou črtou Benedikta XV. bolo lavírovanie a nerozhodnosť v konaní, čo sa prejavilo aj v jeho vnútornej politike. Na jednej strane schválil v roku 1917 kanonický kódex - najvyšší zákon pre duchovenstvo a veriacich, ktorým odsudzoval náboženskú znášanlivosť a slobodu svedomia a vyhrážal sa tým, ktorí porušia pápežské direktívy a cirkevné ustanovenia, na druhej strane pripustil teologické diskusie a zastavil prenasledovanie „modernistov“. |
|||
Benedikt XV. zomrel [[22. január]]a [[1922]] na následky [[Pneumónia|zápalu pľúc]]. Jeho telesné ostatky odpočívajú v nádhernom mramorovom náhrobku v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]]. |
|||
Súčasne si však Benedikt XV. veľmi aktívne počínal na misijnom poli. Po prvej svetovej vojne [[Kongregácia pre šírenie viery]], usmerňujúca prácu misionárov, začala intenzívne rozširovať svoju činnosť v Ázii, na Blízkom východe a v Afrike. Roku 1918 Vatikán nadviazal diplomatické styky s [[Čína|Čínou]]. |
|||
Benedikt XV. zomrel 22. januára 1922 na následky zápalu pľúc. Jeho telesné ostatky odpočívajú v nádhernom mramorovom náhrobku v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]]. |
|||
== Encykliky == |
== Encykliky == |
||
* ''Ad beatissimi apostolorum'' (1914) |
* ''Ad beatissimi apostolorum'' (1914) |
||
* ''Humani generis redemptionem'' (1917) |
* ''Humani generis redemptionem'' (1917) |
||
| Riadok 84: | Riadok 134: | ||
* ''In praeclara summorum'' (1921) |
* ''In praeclara summorum'' (1921) |
||
* ''Sacra propediem'' (1921) |
* ''Sacra propediem'' (1921) |
||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
* [[Benedikt]] |
|||
[[Benedikt (pápež)|Ďalší pápeži s menom Benedikt]] |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{Projekt|commonscat=Benedictus XV}} |
|||
== Literatúra == |
|||
{{projekt|commons=Category:Benedictus XV}} |
|||
* {{Citácia knihy |
|||
| kapitola zborník = BENEDIKT XI |
|||
== Zdroje == |
|||
| priezvisko = Kelly |
|||
| meno = J. N. D |
|||
* J. N. D. Kelly, ''Pápeži dvoch tisícročí'', Roal, Bratislava, 1994, ISBN 80-88706-00-9 |
|||
| odkaz na autora = |
|||
* G. Knopp, ''Vatikán moc pápežov'', Ikar, Bratislava, 2003, ISBN 80-551-0524-3 |
|||
| prekladatelia = Otto Havrila |
|||
* I. R. Grigulevič, ''Pápeži 20. storočia'', Pravda, Bratislava, 1983 |
|||
| ilustrátori = Monika Čulenová |
|||
| titul = Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II |
|||
| vydanie text = Vyd. 1. |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| vydavateľ = Roal |
|||
| rok = 1994 |
|||
| isbn = 80-88706-00-9 |
|||
| počet strán = 288 |
|||
| strany = 255{{--}}257 |
|||
}} |
|||
*{{Citácia knihy |
|||
| priezvisko = Grigulevič |
|||
| meno = Iosif R. |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Pápeži 20. storočia |
|||
| vydanie = Prvé |
|||
| vydavateľ = Pravda |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| rok = 1983 |
|||
| počet strán = 464 |
|||
| isbn = |
|||
| kapitola = |
|||
| strany = |
|||
| jazyk = |
|||
}} |
|||
*{{Citácia knihy |
|||
| priezvisko = Knopp |
|||
| meno = Guido |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Vatikán moc pápežov |
|||
| vydanie = Prvé |
|||
| vydavateľ = Ikar |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| rok = 2003 |
|||
| počet strán = 328 |
|||
| isbn = 80-551-0524-3 |
|||
| kapitola = |
|||
| strany = |
|||
| jazyk = |
|||
}} |
|||
{{Pápež| |
{{Pápež| |
||
| Riadok 105: | Riadok 198: | ||
{{Pápeži}} |
{{Pápeži}} |
||
{{Autoritné údaje}} |
|||
[[Kategória:Narodenia v 1854]] |
|||
[[Kategória:Úmrtia v 1922]] |
|||
[[Kategória:Pápeži]] |
|||
[[Kategória:Talianski pápeži]] |
[[Kategória:Talianski pápeži]] |
||
[[Kategória:Arcibiskupi Bolonskej arcidiecézy]] |
|||
[[Kategória:Osobnosti z Janova]] |
|||
{{Link FA|fi}} |
|||
[[Kategória:Úmrtia na pneumóniu]] |
|||
{{Link FA|nl}} |
|||
[[af:Pous Benedictus XV]] |
|||
[[an:Benedet XV]] |
|||
[[az:XV Benedikt]] |
|||
[[bar:Benedikt XV.]] |
|||
[[be:Бенедыкт XV, Папа Рымскі]] |
|||
[[bg:Бенедикт XV]] |
|||
[[br:Benead XV]] |
|||
[[ca:Benet XV]] |
|||
[[cs:Benedikt XV.]] |
|||
[[cy:Pab Bened XV]] |
|||
[[da:Pave Benedikt 15.]] |
|||
[[de:Benedikt XV.]] |
|||
[[el:Πάπας Βενέδικτος ΙΕ΄]] |
|||
[[en:Pope Benedict XV]] |
|||
[[eo:Benedikto la 15-a]] |
|||
[[es:Benedicto XV]] |
|||
[[et:Benedictus XV]] |
|||
[[eu:Benedikto XV.a]] |
|||
[[fa:بندیکت پانزدهم]] |
|||
[[fi:Benedictus XV]] |
|||
[[fr:Benoît XV]] |
|||
[[ga:Pápa Beinidict XV]] |
|||
[[gl:Bieito XV, papa]] |
|||
[[he:בנדיקטוס החמישה עשר]] |
|||
[[hr:Benedikt XV.]] |
|||
[[hsb:Benedikt XV.]] |
|||
[[hu:XV. Benedek pápa]] |
|||
[[hy:Պապ Բենեդիկտոս XV]] |
|||
[[id:Paus Benediktus XV]] |
|||
[[io:Benedictus 15ma]] |
|||
[[it:Papa Benedetto XV]] |
|||
[[ja:ベネディクトゥス15世 (ローマ教皇)]] |
|||
[[jv:Paus Benediktus XV]] |
|||
[[ka:ბენედიქტე XV]] |
|||
[[ko:교황 베네딕토 15세]] |
|||
[[la:Benedictus XV]] |
|||
[[lmo:Benedétt XV]] |
|||
[[ln:Pápa Benwa XV]] |
|||
[[lt:Benediktas XV]] |
|||
[[lv:Benedikts XV]] |
|||
[[mk:Папа Бенедикт XV]] |
|||
[[mr:पोप बेनेडिक्ट पंधरावा]] |
|||
[[nl:Paus Benedictus XV]] |
|||
[[nn:Pave Benedikt XV]] |
|||
[[no:Benedikt XV]] |
|||
[[oc:Beneset XV]] |
|||
[[pam:Papa Benedict XV]] |
|||
[[pl:Benedykt XV]] |
|||
[[pt:Papa Bento XV]] |
|||
[[qu:Binidiktu XV]] |
|||
[[ro:Papa Benedict al XV-lea]] |
|||
[[ru:Бенедикт XV]] |
|||
[[simple:Pope Benedict XV]] |
|||
[[sl:Papež Benedikt XV.]] |
|||
[[sr:Папа Бенедикт XV]] |
|||
[[sv:Benedictus XV]] |
|||
[[sw:Papa Benedikto XV]] |
|||
[[th:สมเด็จพระสันตะปาปาเบเนดิกต์ที่ 15]] |
|||
[[tl:Benedicto XV]] |
|||
[[uk:Бенедикт XV]] |
|||
[[vi:Giáo hoàng Biển Đức XV]] |
|||
[[war:Papa Benedicto XV]] |
|||
[[yo:Pope Benedict XV]] |
|||
[[zh:本篤十五世]] |
|||
Verzia z 22:14, 18. október 2022
| Benedikt XV. Benedictus XV | ||||||||
| 258. rímsky biskup | ||||||||
 | ||||||||
| ||||||||
 | ||||||||
| Funkcie a tituly | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Pontifikát | ||||||||
| 3. september 1914 – 22. január 1922 | ||||||||
| ||||||||
| Arcibiskup bolonský | ||||||||
| 22. december 1907 – 3. september 1914 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Občianske meno | Giacomo Giambattista della Chiesa | |||||||
| Narodenie | 21. november 1854 Pegli, Sardínske kráľovstvo | |||||||
| Úmrtie | 22. január 1922 (67 rokov) Rím, Taliansko | |||||||
| Pochovaný | Bazilika svätého Petra | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Kňaz | ||||||||
| Kňazská vysviacka | 21. december 1878 (24 rokov) Raffaele kardinál Monaco La Valletta pomocný biskup rímsky | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Menovanie | 16. december 1907 (53 rokov) sv. Pius X. | |||||||
| Konsekrácia | 22. december 1907 (53 rokov) | |||||||
| Svätiteľ | sv. Pius X. 257. rímsky biskup | |||||||
| Spolusvätitelia | Pietro Balestra arcibiskup cagliarský Teodoro Valfrè di Bonzo arcibiskup vercellský | |||||||
| Kardinál | ||||||||
| Menovanie | 25. máj 1914 (59 rokov) Pius X. | |||||||
| Stupeň | kardinál-kňaz | |||||||
| Titulárny kostol | Santi Quattro Coronati | |||||||
| Pápež | ||||||||
| Voľba | 3. september 1914 (59 rokov) | |||||||
| Intronizácia | 6. september 1914 (59 rokov) | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Benedikt XV. na vatican.va | ||||||||
 Benedikt XV. | ||||||||
 Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Benedikt XV. (lat. Benedictus Quintus Decimus), vl. menom Giacomo Giambattista della Chiesa[1] (* 21. november 1854, Pegli, Sardínske kráľovstvo – † 22. január 1922, Rím) bol 258. pápež katolíckej cirkvi od 3. septembra 1914 do svojej smrti 22. januára 1922.
Polovica jeho pontifikátu spadá do obdobia prvej svetovej vojny a jemu pripadla veľmi ťažká úloha viesť katolícku cirkev v krajinách, ktoré vojna postavila proti sebe. Neutralita, v mnohých prípadoch váhanie, na stranu ktorého bloku sa pridať, uberali na vážnosti úradu, ktorý zastával.
Mladosť
Pochádzal z aristokratickej rodiny janovského bankára, markíza Giuseppe della Chiesu. Mladý markíz Giacomo sa rozhodol zasvätiť život cirkevnej kariére. No prv, na otcovu žiadosť, získal právnické vzdelanie. Na univerzite v Janove sa della Chiesa pridal na stranu ultraklerikálnej organizácie, ktorej členovia sa nazývali „otroci Pia IX.“
Budúci pápež študoval na Gregoriánskej univerzite – najvyššej teologickej škole katolíckej cirkvi, kde bol aj vysvätený za kňaza. Po jej skončení študoval na Akadémii šľachtických kňazov pripravujúcej diplomatov Svätej stolice.
Ako absolvent akadémie sa dostal na svoj prvý zahraničný post – bol vymenovaný za tajomníka nového nuncia v Madride. V roku 1901 získal post vedúceho oddelenia štátneho sekretariátu pri Svätej stolici.
V roku 1907 bol vo funkcii arcibiskupa preložený do Bologne, kde šesť rokov čakal na kardinálsky klobúk. 3. septembra 1914 bol v šestnástom kole konkláve zvolený za 257. následníka sv. Petra.
Lavírujúci rímsky pápež
Podľa prvých krokov nového pápeža sa usudzovalo, akým smerom sa bude uberať jeho pontifikát. Benedikt XV. po svojom zvolení adresoval list francúzskemu prezidentovi R. Poincarému, v ktorom mu oznámil, že sa stal pápežom napriek tomu, že diplomatické styky medzi Vatikánom a Francúzskom boli pred desiatimi rokmi prerušené. Podľa tohto kroku bolo zrejmé, že bude viesť politiku naklonenú Dohode. V skutočnosti jeho politika lavírovala medzi oboma znepriatelenými stranami. Na začiatku vojny totiž vo Vatikáne prevládal názor, že zvíťazia centrálne mocnosti. Benedikt by sa bol rád dostal do tábora víťazov, preto nadbiehal predstaviteľom rakúsko-nemeckého bloku. Na druhej strane sa snažil získať sympatie aj v kruhoch Dohody.
Stúpenci Dohody tiež mali záujem na pápežovej priazni. Krátko po vypuknutí vojny Spojené kráľovstvo zriadilo svoje vyslanectvo pri Svätej stolici. Britskí a ruskí diplomati vyvíjali na Benedikta XV. nátlak, aby obnovil diplomatické styky s Francúzskom. Pápež sa však s odpoveďou neponáhľal, lebo v tom čase dosahovali úspechy vo vojne nemecké vojská.
V ďalšom priebehu vojny situáciu pre Vatikán i Benedikta XV. skomplikoval vstup Talianska do vojny na strane Dohody. Takmer všetko talianske duchovenstvo podporovalo rozhodnutie vlády čo spôsobilo oslabenie pápežovej autority ako hlavy rímskokatolíckej cirkvi. Pod nátlakom talianskych úradov boli diplomatickí zástupcovia centrálnych mocností nútení opustiť Vatikán. Taliansko obsadilo rezidenciu rakúsko-uhorskej diplomatickej misie vo Vatikáne, čo viedlo k pápežovmu ostrému odsúdeniu postupu talianskej vlády a zákazu účasti katolíkov na politickom živote v Taliansku. Nemecko a Rakúsko sa otvorene postavilo za pápeža a prisľúbilo Benediktovi XV., že v prípade ich víťazstva vo vojne obnovia svetskú moc pápežov. Ich podpora zašla ešte ďalej, keď pápežovi navrhli, aby opustil Vatikán a na zostávajúci čas vojny presídlil do Španielska k pronemecky orientovanému kráľovi Alfonzovi XIII.
Benedikt XV. dal prednosť politike vyčkávania a váhania. Sám ju nazýval neutrálnou politikou. Takto sa usiloval zabezpečiť si maximálne výhody pri deľbe „vojnovej koristi“ po víťazstve bez ohľadu na to, kto zvíťazí. Všemožnými spôsobmi si snažil nakloniť predstaviteľov jednej i druhej strany (napr. vymenovanie desiatich nových kardinálov, z ktorých traja boli Francúzi, zrušenie exkomunikácie bulharského cára Ferdinanda I. keď Bulharsko vstúpilo do vojny na strane Nemecka a pod.).
Benedikt XV. a Rusko
Benedikt XV. videl v Rusku veľké nebezpečenstvo pre ďalší vývoj v Európe i pre samotnú katolícku cirkev. Víťazstvo Októbrovej revolúcie a po nej nasledujúca občianska vojna a intervencia, vznik viacerých samostatných štátov ako dôsledok proletárskej revolúcie vyvolali vo Vatikáne rozruch. Súčasne sa však pápež nádejal, že víťazstvo proletariátu v Rusku oslabí pozície pravoslávnej cirkvi vo východnej Európe a snažil sa z toho vyťažiť maximálne výhody pre katolícku cirkev. Benedikt XV. v tichosti sympatizoval s akciami bielogvardejcov a zahraničných intervencií na území mladého Sovietskeho zväzu a privítal boj proti boľševizmu, ktorého sa najviac obával.
Povojnové ťahy
Benedikt XV. sa po skončení vojny snažil zlepšiť vzťahy s víťaznými mocnosťami a získať aspoň čiastkové výhody na medzinárodnom poli a v Taliansku. Prostredníctvom amerického prezidenta W. Wilsona sa pokúšal dostať na rokovania o versaillskej mierovej zmluve. Pre zamietavý postoj Talianska sa Vatikán na rokovania nedostal. V snahe zmierniť napäté vzťahy s Talianskom odvolal Benedikt XV. svoj zákaz o neúčasti katolíkov na politickom živote a povolil založenie kresťanskodemokratickej Ľudovej strany. Jej úlohou bolo zabránenie šírenia vplyvu socialistov a komunistov. Pápež uznal právo vedúcich predstaviteľov iných štátov vykonávať oficiálne návštevy u talianskeho kráľa, proti čomu mal Vatikán námietky odvtedy, čo bola zlikvidovaná svetská moc pápežov.
Celkovo možno povedať, že jeho zahranično-politické a diplomatické úsilie stroskotávalo. Proti nemu hrali najmä jeho pronemecké sympatie počas vojny. Neúspechom skončili i rokovania v roku 1919 s talianskou vládou v tzv. rímskej otázke (otázka vytvorenia samostatného Vatikánskeho štátu). Medzi oboma stranami sa spočiatku dosiahla dohoda, že Svätá stolica dostane malé územie a samostatnosť. Hlavný cieľ tejto dohody bol však z dôvodu rozpustenia vtedajšej vlády a následného častého striedania vlád nasledujúcich naplnený až v lateránskych zmluvách v roku 1929.
Hodnotenie pontifikátu
Charakteristickou črtou Benedikta XV. bolo lavírovanie a nerozhodnosť v konaní, čo sa prejavilo aj v jeho vnútornej politike. Na jednej strane schválil v roku 1917 kanonický kódex – najvyšší zákon pre duchovenstvo a veriacich, ktorým odsudzoval náboženskú znášanlivosť a slobodu svedomia a vyhrážal sa tým, ktorí porušia pápežské direktívy a cirkevné ustanovenia, na druhej strane pripustil teologické diskusie a zastavil prenasledovanie „modernistov“.
Súčasne si však Benedikt XV. veľmi aktívne počínal na misijnom poli. Po prvej svetovej vojne Kongregácia pre šírenie viery, usmerňujúca prácu misionárov, začala intenzívne rozširovať svoju činnosť v Ázii, na Blízkom východe a v Afrike. Roku 1918 Vatikán nadviazal diplomatické styky s Čínou.
Benedikt XV. zomrel 22. januára 1922 na následky zápalu pľúc. Jeho telesné ostatky odpočívajú v nádhernom mramorovom náhrobku v Bazilike svätého Petra.
Encykliky
- Ad beatissimi apostolorum (1914)
- Humani generis redemptionem (1917)
- Quod iam Diu (1918)
- In hac tanta (1919)
- Paterno iam Diu (1919)
- Maximum illid (1919)
- Annus iam plenus (1920)
- Pacem, Dei munus pulcherrimum (1920)
- Principi apostolorum Petro (1920)
- Spiritus paraclitus (1920)
- Fausto appetente Die (1921)
- In praeclara summorum (1921)
- Sacra propediem (1921)
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Benedikt XV.
Literatúra
- BENEDIKT XI. In: KELLY, J. N. D. Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila; ilustrácie Monika Čulenová. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9. S. 255 – 257.
- GRIGULEVIČ, Iosif R.. Pápeži 20. storočia. Prvé. vyd. Bratislava : Pravda, 1983. 464 s.
- KNOPP, Guido. Vatikán moc pápežov. Prvé. vyd. Bratislava : Ikar, 2003. 328 s. ISBN 80-551-0524-3.
