Kečkovce: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 11 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q623484) |
d →Názov |
||
(27 medziľahlých úprav od 13 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
| Obrázok = Keckovce.jpg |
| Obrázok = Keckovce.jpg |
||
| Popis obrázku = |
| Popis obrázku = |
||
| Znak = |
| Znak = Keckovce erb.jpg |
||
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> |
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> |
||
| Kraj = Prešovský |
| Kraj = Prešovský |
||
| Okres = Svidník |
| Okres = Svidník |
||
| Región = |
| Región = Šariš |
||
| Časti = |
| Časti = |
||
| Rieka = |
| Rieka = [[Mostovka (potok)|Mostovka]] |
||
| Rieka 1 = |
| Rieka 1 = |
||
| Zemepisná šírka = 49.382694 |
| Zemepisná šírka = 49.382694 |
||
Riadok 17: | Riadok 17: | ||
| Nadmorská výška = 402 |
| Nadmorská výška = 402 |
||
| Prvá zmienka = 1582 |
| Prvá zmienka = 1582 |
||
| Starosta = Edita Oreničová<ref>{{Zoznam starostov a primátorov |
| Starosta = Edita Oreničová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> |
||
| Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER]], [[ |
| Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[SME RODINA]] |
||
| PSČ = 090 11 (pošta [[Vyšný Orlík]]) |
| PSČ = 090 11 (pošta [[Vyšný Orlík]]) |
||
| Kód = 527378 |
| Kód = 527378 |
||
Riadok 29: | Riadok 29: | ||
| Mapa = |
| Mapa = |
||
| Popis mapy = |
| Popis mapy = |
||
| Web = |
| Web = keckovce.sk |
||
| Commons = Kečkovce |
| Commons = Kečkovce |
||
| Pôvod názvu = |
| Pôvod názvu = |
||
| Poznámky = |
| Poznámky = |
||
}} |
}} |
||
'''Kečkovce''' sú [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Svidník|Svidník]]. |
|||
'''Kečkovce''' je obec v [[Svidník (okres)|okrese Svidník]] v [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovskom kraji]] v severnej časti [[Ondavská vrchovina|Ondavskej vrchoviny]] pri hraniciach s [[Poľsko]]m. |
|||
Kečkovce ležia v pohraničnom pásme v severnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]], v doline potoka Mistivka. [[Nadmorská výška]] v strede obce je 400 m a v chotári 350{{--}}705 m. |
|||
Povrch chotára v strednej časti mierne zvlnený, v severnej časti členitý, s hlbokými dolinami, tvorí [[Treťohory (rozlišovacia stránka)|treťohorný]] [[flyš]]. Súvislý [[lesný porast]] je s prevahou buka je v severnej a južnej časti chotára. [[Pahorkatina|Pahorkatinné]] až [[hornatina|hornatinné]] územie je prevažne odlesnené a spravidla je využívané na [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodársku]] činnosť. |
|||
== Symboly obce == |
|||
=== Erb === |
|||
V modrom štíte zo stredného vrchu nízkeho zeleného trojvršia vyrastajúci štíhly zlatý strom, na bočných vrchoch dve strieborne skáčuce privrátené [[Koza domáca|kozy]] v zlatej zbroji. |
|||
Terajší [[erb]] bol prijatý uznesením obecného úradu 22. augusta 2006, č. OZ – 1/2006 a je zapísaný v [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|heraldickom registri]] Slovenskej republiky pod signatúrou K – 264/2006. |
|||
Súčasná heraldická kompozícia erbu symbolizuje chov dobytka je zároveň hovoriacim erbom, pretože ide o kozy (maď. kecske), podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák. |
|||
=== Vlajka === |
|||
[[Vlajka]] obce pozostáva z šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/8), žltej (1/8), zelenej (2/8), bielej (1/8), žltej (1/8) a modrej (2/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.<ref>Heraldický register Slovenskej republiky VIII., [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]], [[Matica slovenská]] 2009, str. 20{{--}}21</ref> |
|||
== Dejiny == |
|||
V roku 1787 bolo v obci 56 domov a 341 obyvateľov, v roku 1828 bolo 63 domov a 491 obyvateľov. V roku 2011 v obci trvalý pobyt malo 224 obyvateľov, z ktorých sa hlásilo k slovenskej 67,9 %, k rusínskej 23,2 % a k ukrajinskej národnosti 1,8 %. |
|||
=== Názov === |
|||
Prvá písomná zmienka pochádza z roku |
|||
* [[1572]] ako ''Mysztonka'' alias ''Keczko'' |
|||
* [[1582]] ''Misztonka'' alias ''Kecske'' |
|||
* [[1588]] ''Keczkouicze'' alias ''Miztoka'' |
|||
* [[1600]] ''Kechkowecz'' |
|||
* [[1618]] ''Keczkocz'' |
|||
* [[1683]] ''Kcsukhócz'' |
|||
* [[1685]] ''Keczkócz'' |
|||
* [[1773]] ''Kecskocz'', ''Keczkowcze'' |
|||
* [[1786]] ''Kecschkócz'', ''Kecschkowce'' |
|||
* [[1808]] ''Kecskócz'', ''Keczkowce'', ''Kečkowce'' |
|||
* [[1863]]{{--}}[[1902]] ''Kecskóc'' |
|||
* [[1907]]{{--}}[[1913]] ''Kecskőc'' |
|||
* [[1920]] ''Kečkovce'' |
|||
;Vývoj obyvateľstva v obci Kečkovce<sup>3)</sup> |
|||
{| class="wikitable" |
|||
|Rok |
|||
|Obyvateľstvo spolu<sup>1)</sup> |
|||
|Trvale obývané domy |
|||
|Neobývané domy |
|||
|Prameň |
|||
|- |
|||
|1572 |
|||
| |
|||
|daň z 0,5 [[Porta (daňová jednotka)|porty]] |
|||
| |
|||
|<sup>16)</sup> |
|||
|- |
|||
|1588 |
|||
| |
|||
|daň z 3,5 porty |
|||
| |
|||
|<sup>16)</sup> |
|||
|- |
|||
|1600 |
|||
| |
|||
|13 + šoltys (š) |
|||
| |
|||
|<sup>16)</sup> |
|||
|- |
|||
|1618 |
|||
| |
|||
|39 + 3 š + fara a mlyn |
|||
| |
|||
|<sup>16)</sup> |
|||
|- |
|||
|1787 |
|||
|341 |
|||
|56 |
|||
| |
|||
|<sup>13)</sup> |
|||
|- |
|||
|1828 |
|||
|491 |
|||
|63 |
|||
| |
|||
|<sup>18)</sup> |
|||
|- |
|||
|1833 |
|||
|491 |
|||
|63 |
|||
| |
|||
|<sup>1)</sup> |
|||
|- |
|||
|1839 |
|||
|538 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>2)</sup> |
|||
|- |
|||
|1843 |
|||
|544 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>2)</sup> |
|||
|- |
|||
|1851 |
|||
|499 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>3)</sup> |
|||
|- |
|||
|1869 |
|||
|330 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>13)</sup> |
|||
|- |
|||
|1881 |
|||
|370 |
|||
|52 |
|||
| |
|||
|<sup>6)</sup> |
|||
|- |
|||
|1890 |
|||
|422 |
|||
|57 |
|||
| |
|||
|<sup>14)</sup> |
|||
|- |
|||
|1900 |
|||
|449 |
|||
|61 |
|||
| |
|||
|<sup>8)</sup> |
|||
|- |
|||
|1910 |
|||
|441 |
|||
|66 |
|||
| |
|||
|<sup>13)</sup> |
|||
|- |
|||
|1921 |
|||
|414 |
|||
|66 |
|||
| |
|||
|<sup>18)</sup> |
|||
|- |
|||
|1930 |
|||
|470 |
|||
|65 |
|||
|1 |
|||
|<sup>12)</sup> |
|||
|- |
|||
|1940 |
|||
|505 |
|||
|74 |
|||
| |
|||
|<sup>14)</sup> |
|||
|- |
|||
|1948 |
|||
|347 |
|||
|65 |
|||
|1 |
|||
|<sup>?)</sup> |
|||
|- |
|||
|1950 |
|||
|334 |
|||
|65 |
|||
| |
|||
|<sup>14)</sup> |
|||
|- |
|||
|1961 |
|||
|378 |
|||
|74 |
|||
| |
|||
|<sup>14)</sup> |
|||
|- |
|||
|1970 |
|||
|373 |
|||
|76 |
|||
| |
|||
|<sup>14)</sup> |
|||
|- |
|||
|1980 |
|||
|293 |
|||
|73 |
|||
| |
|||
|<sup>?)</sup> |
|||
|- |
|||
|1991 |
|||
|223 |
|||
|61 |
|||
|20 |
|||
|<sup>17)</sup> |
|||
|- |
|||
|2001 |
|||
|230 |
|||
|62 |
|||
|20 |
|||
|<sup>19)</sup> |
|||
|} |
|||
<sup>1)</sup>včítane osady Kuchtovce |
|||
<sup>2)</sup> Bača, J., Bača, I.: Кечківці – 430 – Kečkovce 1572 – 2002, Svidník 2002 |
|||
;Vierovyznanie obyvateľstva v obci Kečkovce <sup>3)</sup> |
|||
{| class="wikitable" |
|||
|Rok |
|||
|Obyvateľstvo spolu |
|||
|Rímsko- katolícke |
|||
|Grécko- katolícke |
|||
|Pravo- |
|||
slávne |
|||
|Židovské |
|||
|Vyznanie nezistené |
|||
|Bez Vyznania |
|||
|Prameň |
|||
|- |
|||
|1833 |
|||
|491 |
|||
| |
|||
|491 |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>1)</sup> |
|||
|- |
|||
|1839 |
|||
|538 |
|||
|2 |
|||
|539 |
|||
| |
|||
|7 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>2)</sup> |
|||
|- |
|||
|1843 |
|||
|544 |
|||
|4 |
|||
|530 |
|||
| |
|||
|10 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>2)</sup> |
|||
|- |
|||
|1851 |
|||
|499 |
|||
|5 |
|||
|486 |
|||
| |
|||
|8 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>3)</sup> |
|||
|- |
|||
|1857 |
|||
|200 |
|||
|2 |
|||
|191 |
|||
| |
|||
|7 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>2)</sup> |
|||
|- |
|||
|1871 |
|||
|184 |
|||
|3 |
|||
|173 |
|||
| |
|||
|8 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>2)</sup> |
|||
|- |
|||
|1874 |
|||
|330 |
|||
| |
|||
|323 |
|||
| |
|||
|7 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>2)</sup> |
|||
|- |
|||
|1881 |
|||
|370 |
|||
| |
|||
|352 |
|||
| |
|||
|14 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>6)</sup> |
|||
|- |
|||
|1891 |
|||
|166 |
|||
| |
|||
|158 |
|||
| |
|||
|8 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>2)</sup> |
|||
|- |
|||
|1893 |
|||
|422 |
|||
| |
|||
|411 |
|||
| |
|||
|11 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>2)</sup> |
|||
|- |
|||
|1900 |
|||
|449 |
|||
| |
|||
|421 |
|||
| |
|||
|27 |
|||
|1<sup>1)</sup> |
|||
|. |
|||
|<sup>9)</sup> |
|||
|- |
|||
|1910 |
|||
|441 |
|||
| |
|||
|423 |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
|- |
|||
|1919 |
|||
|441 |
|||
| |
|||
|427 |
|||
| |
|||
|14 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>21)</sup> |
|||
|- |
|||
|1921 |
|||
|414 |
|||
|1 |
|||
|402 |
|||
| |
|||
|11 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>18)</sup> |
|||
|- |
|||
|1930 |
|||
|470 |
|||
| |
|||
|461 |
|||
| |
|||
|9 |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>12)</sup> |
|||
|- |
|||
|1991 |
|||
|223 |
|||
|5 |
|||
|107 |
|||
|84 |
|||
| |
|||
|18 |
|||
|7 |
|||
|<sup>17)</sup> |
|||
|- |
|||
|2001 |
|||
|230 |
|||
|9 |
|||
|101 |
|||
|104 |
|||
| |
|||
|8<sup>2)</sup> |
|||
|3 |
|||
|<sup>19)</sup> |
|||
|} |
|||
<sup>1)</sup> evanjelik ref. |
|||
<sup>2)</sup> 6 - Svedkovia Jehovovi |
|||
<sup>3)</sup> Bača, J., Bača, I.: Кечківці – 430 – Kečkovce 1572 – 2002, Svidník 2002 |
|||
;Národnostné zloženie obyvateľstva v obci Kečkovce<sup>3)</sup> |
|||
{| class="wikitable" |
|||
|rok |
|||
|obyvateľstvo spolu |
|||
|česká |
|||
|sloven-ská |
|||
|ukra-jinská |
|||
|rusín- |
|||
ska |
|||
|ruská |
|||
|židov- |
|||
ská |
|||
|róm- |
|||
ska |
|||
|neme- |
|||
cká |
|||
|iná |
|||
|Prameň |
|||
|- |
|||
|1881 |
|||
|370 |
|||
| |
|||
|6 |
|||
| |
|||
|33? |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>6)</sup> |
|||
|- |
|||
|1900 |
|||
|449 |
|||
| |
|||
|1 |
|||
| |
|||
|403 |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
|27 |
|||
|18 |
|||
|<sup>9)</sup> |
|||
|- |
|||
|1910 |
|||
|441 |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
|398 |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>?)</sup> |
|||
|- |
|||
|1919 |
|||
|441 |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
|431 |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
|10 |
|||
|<sup>21)</sup> |
|||
|- |
|||
|1921 |
|||
|414 |
|||
|414<sup>1)</sup> |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>18)</sup> |
|||
|- |
|||
|1930 |
|||
|470 |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
|428<sup>2)</sup> |
|||
|9 |
|||
|27 |
|||
| |
|||
|6 |
|||
|<sup>12)</sup> |
|||
|- |
|||
|1980 |
|||
|293 |
|||
| |
|||
|126 |
|||
|165 |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
|<sup>?)</sup> |
|||
|- |
|||
|1991 |
|||
|223 |
|||
|4 |
|||
|136 |
|||
|13 |
|||
|68 |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
| |
|||
|2 |
|||
|<sup>17)</sup> |
|||
|- |
|||
|2001 |
|||
|230 |
|||
|5 |
|||
|150 |
|||
|5 |
|||
|56 |
|||
|2 |
|||
| |
|||
|11 |
|||
| |
|||
|1 |
|||
|<sup>19)</sup> |
|||
|} |
|||
<sup>1)</sup> všetci Čechoslováci |
|||
<sup>2)</sup> ruská (rusínska, maloruská, ukrajinská) |
|||
<sup>3)</sup> Bača, J., Bača, I.: Кечківці – 430 – Kečkovce 1572 – 2002, Svidník 2002 |
|||
=== Začlenenie obce === |
|||
[[File:20180601 Makowica Zborowska 3627 DxO.jpg|náhľad|Zborovský hrad]] |
|||
[[Obec]] patrila [[Šľachta|šľachticovi]] [[Žigmund Rákoci (knieža)|Žigmundovi Rakocimu]] a jeho rodu, panstvu [[Makovica]] sídliacom na [[Zborovský hrad|Zborovskom hrade]]. Obyvatelia [[rusíni|rusínskeho pôvodu]] sa spravidla živili chovom [[Hovädzí dobytok|hovädzieho dobytka]], ovčiarstva a kôz. Z nadojeného [[Mlieko|mlieka]] vyrábali [[maslo]], [[syr]]y. Syry na zimné obdobie nakladali a [[Konzervácia|konzervovali soľou]]. Z náboženského hľadiska obyvatelia boli vyznávačmi [[Pravoslávna cirkev|byzantského cirkevného obradu]]. Pre neznesiteľné podmienky [[Feudalizmus|feudálneho]] ekonomického systému, sa roku 1711 obec vyľudnila, [[Poddanstvo|poddaní]] z nej utiekli. V 18. storočí existovala v jej [[Kataster|katastri]] aj osada Kuchtovce (písomnými prameňmi doložená 1720). |
|||
=== 19. storočie === |
|||
V tridsiatich rokoch 19. storočia postihol obec hlad, kvôli neúrode a nevhodným klimatickým podmienkam na pestovanie poľnohospodárskych [[produkt]]ov a chov dobytka. Pre trvalé sucho a nedostatok vlahy bol malý prírastok trávnatých porastov pre [[Pastva|pašu]] dobytka. Toto obdobie malo za následok [[vysťahovalectvo]]. Kečkovania za prácou odchádzali na [[Dolná zem|Dolnú zem]] a spravidla vo väčšine prípadov aj do zámoria. Tak isto bolo rozšírené v letných mesiacoch vycestovanie na [[Žatva|žatevné práce]] (žniva) na [[Zemplín]], na [[Michalovce|michalovské]] a na [[trebišov]]ské [[majer]]y. [[Kosec|Kosci]] zo žatevných kampaní si ako odmenu doviezli [[obilie]], ktoré využívali na pekárenské produkty. Z mnohodetných rodín emigrácia dlhodobo pokračovala aj za prvej [[Česko-Slovensko|Československej republiky]] v 20. storočí. V dvadsiatich rokoch päť kečkovských rodín sa zapojili do družstva Interhelpo a vycestovali za prácou do sovietskeho Ruska. Mnohí Kečkovania sú trvalé usadení v [[Česko|Česku]]. |
|||
=== Pracovné aktivíty === |
|||
V [[Zima|zimnom]] období mnohí chlapi pracovali, v [[buk]]ových lesoch s obojručnými [[Píla|pílami]] (bruchatkami). Pílili buky a sekerami odsekávali ich kmene od bočného obrastu a [[konár]]ov. Z haluziny [[želiar]]i spracovali [[drevné uhlie]]. V obci boli tiež [[furman]]i, ktorí z [[les]]ov zvážali drevo na okolité píly, [[Vyšný Orlík|Vyšného Orlíka]] na výrobu drevených podvalov na výstavbu [[Železničná trať|železničnej dráhy]]. [[Povozník|Furmani]] na zvážanie bukových [[Kmeň (stonka)|klátov]] používali konské alebo volské povozy. Výhodou pomalého volského záprahu bolo menej pracovných a smrteľných úrazov. Práca v lese pri pílení [[strom]]ov bola nebezpečná a preto boli časté život ohrozujúce pracovné [[úraz]]y. |
|||
V obci bolo [[žena]]mi a dorastajúcimi dievčatami v zimných mesiacoch rozšírené aj skrášľujúce [[Vyšívanie (ozdobovanie)|vyšívanie vrchných odevov]] na ktorých boli vyšívané rôzne [[motív]]y z prírodného [[Prostredie|prostredia]], ktoré mali prepracované typické [[Rusíni|rusínske]] vzory. Ženy na [[krosná]]ch tkali aj [[Podlaha|pokrovce]], ktoré si získali obľubu v širokom okolí. |
|||
Pred Veľkonočnými sviatkami v obci ručne pripravovali včelím [[vosk]]om batikované vajíčka, ktoré a farbili aj cibuľovými [[Šupy|šupami]] a ďalšími prírodnými látkami. [[Kraslica|Kraslice (písanky)]] sa predávali na okolitých [[trh]]och (jarmokoch). Kečkovianky v obci vo veľkom chovali [[hus]]i z ktorých okrem mäsa mali aj perie, ktoré párali na páračkách. Na nich sa vždy zišlo veľa mladých ľudí: dievčat, chlapcov a žien ktorí si rozprávali rôzne ľudové [[Povesť|povesti]] a [[Povera|povery]] z okolia. Z napáraného [[Perie|peria]] sa zhotovovali [[perina|periny]] a [[vankúš]]e pre nevesty. |
|||
===Svetové vojny=== |
|||
V čase [[1. svetová vojna|1.]] a [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] sa v chotári Kečkoviec uskutočnili ťažké konfrontačné vojenské boje. V [[1. svetová vojna|prvej svetovej vojne]] medzi [[Pechota|pechotou]] a jazdou ([[Kavaléria|kavalériou]]) [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej]] armády a na druhej strane [[Ruská ríša|cárskou]] 8. ruskou armádou pod vedením generála [[Alexej Alexejevič Brusilov|Brusilova]]. Obec v roku 1944 v čase [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] bola 3 mesiace vo [[front]]ovom pásme a utrpela značné materiálne škody. Vojnové operácie druhej svetovej vojny boli medzi [[Fašisti|fašistickou]] nemeckou armádou a [[Červená armáda|Červenou armádou]] ZSSR. |
|||
V Kečkovciach z prvej svetovej vojny (rok 1914 až máj 1915) v blízkosti [[cintorín]]a je vojenské [[pohrebisko]] s 11 masovými hrobmi kde je pochovaných 59 vojakov, 8. cárskej ruskej armády [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Hrobové miesta nie sú udržovane. Nie sú ani poškodené. Jestvuje možnosť ich pietne upraviť a dôstojne si pripomenúť ľudský život, ktorý bol pozbavený života pre imperiálne záujmy panujúcich [[kráľ]]ovských a [[cár]]skych rodov. Je na nich postavený centrálny kríž. |
|||
===Mierové obdobie=== |
|||
V mierových časoch sa obyvatelia obce zaoberali chovom dobytka, oviec, kôz a pestovali [[obilniny]], [[Zemiak|zemiaky]] a ostatné produkty potrebné pre živobytie. Rozvinuté bolo pestovanie [[ľan]]u a [[Konopa siata|konope]]. Konope sa po vyrastení viazali do snopov, otepkov, močilo sa vo vyhĺbených jamách, kde bol neustály kolobeh vody. Po tomto procese sa sušilo. Po usušení sa lámalo v špeciálne upravených stojanoch, lámačkách (trliciach) s jedným žliabkom. Tu sa [[vlákno]] zbavovalo vrchnej šupy stonky, ďalej a česalo a zostávalo len vlákno (kločča, rusínsky). Ženy svoje [[produkt]]y cez zimné obdobie spracovali na [[Kúdeľ|kúdeliach]] (v slov. jazyku [[praslica|prasliciach]]) a poniektoré aj na kolovrátkoch do [[Niť|nití]] a tkali sa po domácky vyrobených [[Krosná|krosnách]] ľanové a konopné látky. Obyvatelia vyrábali a šili odev a vrecia pre sedliacke potreby z natkaných [[Textil|látok]]. U ľudových vrstiev vrchné a spodné [[Odev|ošatenie]] malo rukopis po domácky vyrobeného ošatenia. V zimnom období obyvatelia nosili kožuchy, [[Šubica|šuby]] vyrobené z ovčej kože a ako obuv im slúžili [[Filc|valanky]], vyrábané zo [[Súkno|súkna]]. Podošva bola kožená, [[Impregnácia|impregnovaná]] bravčovou masťou alebo ľanovým olejom. V letnom období ako obuv používali bačkory ([[krpce]]) spravidla však chodili na boso. |
|||
V obci boli ženy, ktoré sa vyznali v [[Bylinkárstvo|bylinkárstve]] a usušené byliny v čase [[choroba|choroby]] používali na kurírovanie. Lekárov v okolí nebolo. V niektorých [[Rodina|rodinách]] bolo rozvnuté aj [[včelárstvo]]. Na úschovu [[Včela medonosná|včiel]] sa využívali duté kláty [[ihličnan]]ov, v ktorých boli vlietacie otvory pre včely. Úle sa vypletali zo stoniek (stebiel) zväzkov raže a zavinuli sa do [[Kužeľ|kužeľovitého]] valca s vstupným otvorom, v ktorých žili včely produkujúce [[med]]. Med sa používal namiesto [[cukor|cukru]], ktorého bolo nedostatok na sladenie čajov. Niektorí [[včelár]]i vyrábali [[Medovina|medovinu]] používanú pri sviatočných príležitostiach veľkých sviatkov. Medovinu tiež predávali aj na jarmokoch. Skoro pri každom dome boli ovocné [[sad]]y. Dopestované [[ovocie]] sušili v udiarni na špeciálnych prútených lieskach (z prútia upletený rošt na sušenie ovocia). V [[Zima|zimnom období]] zo sušeného ovocia varili rôzne polievky a jedli ich za studena. Pri pečení [[koláč]]ov [[ovocie]] dávali ako prísadu do cesta. V ťažkých časoch prežili len tí jedinci, ktorí mali dobrý [[Genetika|genetický]] fond a boli odolní voči chorobám. |
|||
===Tradície=== |
|||
V dedine boli dobre rozvinuté a udržiavané [[zvyk]]y, ktoré sa používali pri [[Turíce|turičných]], [[Vianoce|vianočných]] a [[Veľká noc|veľkonočných]] sviatkoch, tiež pri [[Svadba|svadobných obradoch]], [[krst]]inách a [[Pohreb|pohreboch]]. |
|||
===Vývoj po roku 1945=== |
|||
V 20. storočí z Vyšného Orlíka do Kečkoviec po svahu, nad potokom, údolím Mistivky (slovakizované Mostovka) vybudovali novú cestu pre [[Nákladný automobil|nákladné autá]] a [[autobus]]y, ktorá skrátila cestu do okresného mesta. V údolí riečky asi po dvoch kilometroch z Vyšného Orlíka je [[kameňolom]], v ktorom okrem iného ťažia ploské kamenné bloky rôznej hrúbky s odolnou štruktúrou. Po oslobodení v roku 1945 časť obyvateľstva pracovala v novo vznikajúcich priemyselných podnikoch ako v Okresanom stavebnom podniku a Odevných závodoch kpt. Jana Nálepku vo Svidníku. |
|||
== Kultúra a zaujímavosti == |
|||
=== Pamiatky === |
|||
* [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol [[Archanjel Michal|sv. Michala archanjela]], jednoloďová [[historizmus|historizujúca]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1911]]. V interiéri sa nachádza zariadenie s [[ikonostas]]om z doby vzniku chrámu s prvkami [[secesia|secesie]]. Fasády sú členené opornými piliermi, lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Kečkovce - Chrám sv. Michala archanjela |
|||
| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/keckovce-chram-sv-michala-archanjela |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = |
|||
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Riadok 40: | Riadok 619: | ||
== Iné projekty== |
== Iné projekty== |
||
{{Projekt}} |
|||
{{projekt|commons=Category:Kečkovce}} |
|||
{{Slovenský výhonok}} |
|||
{{Obce okresu Svidník}} |
{{Obce okresu Svidník}} |
||
{{Autoritné údaje}} |
|||
[[Kategória:Kečkovce| ]] |
[[Kategória:Kečkovce| ]] |
||
[[Kategória:Obce okresu Svidník]] |
[[Kategória:Obce okresu Svidník]] |
||
[[Kategória:Rusínske obce okresu Svidník]] |
[[Kategória:Rusínske obce okresu Svidník]] |
||
[[ms:Kečkovce]] |
Aktuálna revízia z 08:38, 25. január 2024
Kečkovce | ||
obec | ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Prešovský kraj | |
Okres | Svidník | |
Región | Šariš | |
Vodný tok | Mostovka | |
Nadmorská výška | 402 m n. m. | |
Súradnice | 49°22′58″S 21°30′40″V / 49,382694°S 21,511217°V | |
Rozloha | 12,77 km² (1 277 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 258 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 20,2 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1582 | |
Starosta | Edita Oreničová[3] (SMER-SD, SME RODINA) | |
PSČ | 090 11 (pošta Vyšný Orlík) | |
ŠÚJ | 527378 | |
EČV (do r. 2022) | SK | |
Tel. predvoľba | +421-54 | |
Poloha obce na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa obce
| ||
Wikimedia Commons: Kečkovce | ||
Webová stránka: keckovce.sk | ||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Kečkovce je obec v okrese Svidník v Prešovskom kraji v severnej časti Ondavskej vrchoviny pri hraniciach s Poľskom.
Kečkovce ležia v pohraničnom pásme v severnej časti Nízkych Beskýd, v doline potoka Mistivka. Nadmorská výška v strede obce je 400 m a v chotári 350 – 705 m.
Povrch chotára v strednej časti mierne zvlnený, v severnej časti členitý, s hlbokými dolinami, tvorí treťohorný flyš. Súvislý lesný porast je s prevahou buka je v severnej a južnej časti chotára. Pahorkatinné až hornatinné územie je prevažne odlesnené a spravidla je využívané na poľnohospodársku činnosť.
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Erb
[upraviť | upraviť zdroj]V modrom štíte zo stredného vrchu nízkeho zeleného trojvršia vyrastajúci štíhly zlatý strom, na bočných vrchoch dve strieborne skáčuce privrátené kozy v zlatej zbroji.
Terajší erb bol prijatý uznesením obecného úradu 22. augusta 2006, č. OZ – 1/2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou K – 264/2006.
Súčasná heraldická kompozícia erbu symbolizuje chov dobytka je zároveň hovoriacim erbom, pretože ide o kozy (maď. kecske), podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.
Vlajka
[upraviť | upraviť zdroj]Vlajka obce pozostáva z šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/8), žltej (1/8), zelenej (2/8), bielej (1/8), žltej (1/8) a modrej (2/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1787 bolo v obci 56 domov a 341 obyvateľov, v roku 1828 bolo 63 domov a 491 obyvateľov. V roku 2011 v obci trvalý pobyt malo 224 obyvateľov, z ktorých sa hlásilo k slovenskej 67,9 %, k rusínskej 23,2 % a k ukrajinskej národnosti 1,8 %.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka pochádza z roku
- 1572 ako Mysztonka alias Keczko
- 1582 Misztonka alias Kecske
- 1588 Keczkouicze alias Miztoka
- 1600 Kechkowecz
- 1618 Keczkocz
- 1683 Kcsukhócz
- 1685 Keczkócz
- 1773 Kecskocz, Keczkowcze
- 1786 Kecschkócz, Kecschkowce
- 1808 Kecskócz, Keczkowce, Kečkowce
- 1863 – 1902 Kecskóc
- 1907 – 1913 Kecskőc
- 1920 Kečkovce
- Vývoj obyvateľstva v obci Kečkovce3)
Rok | Obyvateľstvo spolu1) | Trvale obývané domy | Neobývané domy | Prameň |
1572 | daň z 0,5 porty | 16) | ||
1588 | daň z 3,5 porty | 16) | ||
1600 | 13 + šoltys (š) | 16) | ||
1618 | 39 + 3 š + fara a mlyn | 16) | ||
1787 | 341 | 56 | 13) | |
1828 | 491 | 63 | 18) | |
1833 | 491 | 63 | 1) | |
1839 | 538 | 2) | ||
1843 | 544 | 2) | ||
1851 | 499 | 3) | ||
1869 | 330 | 13) | ||
1881 | 370 | 52 | 6) | |
1890 | 422 | 57 | 14) | |
1900 | 449 | 61 | 8) | |
1910 | 441 | 66 | 13) | |
1921 | 414 | 66 | 18) | |
1930 | 470 | 65 | 1 | 12) |
1940 | 505 | 74 | 14) | |
1948 | 347 | 65 | 1 | ?) |
1950 | 334 | 65 | 14) | |
1961 | 378 | 74 | 14) | |
1970 | 373 | 76 | 14) | |
1980 | 293 | 73 | ?) | |
1991 | 223 | 61 | 20 | 17) |
2001 | 230 | 62 | 20 | 19) |
1)včítane osady Kuchtovce
2) Bača, J., Bača, I.: Кечківці – 430 – Kečkovce 1572 – 2002, Svidník 2002
- Vierovyznanie obyvateľstva v obci Kečkovce 3)
Rok | Obyvateľstvo spolu | Rímsko- katolícke | Grécko- katolícke | Pravo-
slávne |
Židovské | Vyznanie nezistené | Bez Vyznania | Prameň |
1833 | 491 | 491 | 1) | |||||
1839 | 538 | 2 | 539 | 7 | 2) | |||
1843 | 544 | 4 | 530 | 10 | 2) | |||
1851 | 499 | 5 | 486 | 8 | 3) | |||
1857 | 200 | 2 | 191 | 7 | 2) | |||
1871 | 184 | 3 | 173 | 8 | 2) | |||
1874 | 330 | 323 | 7 | 2) | ||||
1881 | 370 | 352 | 14 | 6) | ||||
1891 | 166 | 158 | 8 | 2) | ||||
1893 | 422 | 411 | 11 | 2) | ||||
1900 | 449 | 421 | 27 | 11) | . | 9) | ||
1910 | 441 | 423 | ||||||
1919 | 441 | 427 | 14 | 21) | ||||
1921 | 414 | 1 | 402 | 11 | 18) | |||
1930 | 470 | 461 | 9 | 12) | ||||
1991 | 223 | 5 | 107 | 84 | 18 | 7 | 17) | |
2001 | 230 | 9 | 101 | 104 | 82) | 3 | 19) |
1) evanjelik ref.
2) 6 - Svedkovia Jehovovi
3) Bača, J., Bača, I.: Кечківці – 430 – Kečkovce 1572 – 2002, Svidník 2002
- Národnostné zloženie obyvateľstva v obci Kečkovce3)
rok | obyvateľstvo spolu | česká | sloven-ská | ukra-jinská | rusín-
ska |
ruská | židov-
ská |
róm-
ska |
neme-
cká |
iná | Prameň |
1881 | 370 | 6 | 33? | 6) | |||||||
1900 | 449 | 1 | 403 | 27 | 18 | 9) | |||||
1910 | 441 | 398 | ?) | ||||||||
1919 | 441 | 431 | 10 | 21) | |||||||
1921 | 414 | 4141) | 18) | ||||||||
1930 | 470 | 4282) | 9 | 27 | 6 | 12) | |||||
1980 | 293 | 126 | 165 | ?) | |||||||
1991 | 223 | 4 | 136 | 13 | 68 | 2 | 17) | ||||
2001 | 230 | 5 | 150 | 5 | 56 | 2 | 11 | 1 | 19) |
1) všetci Čechoslováci
2) ruská (rusínska, maloruská, ukrajinská)
3) Bača, J., Bača, I.: Кечківці – 430 – Kečkovce 1572 – 2002, Svidník 2002
Začlenenie obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obec patrila šľachticovi Žigmundovi Rakocimu a jeho rodu, panstvu Makovica sídliacom na Zborovskom hrade. Obyvatelia rusínskeho pôvodu sa spravidla živili chovom hovädzieho dobytka, ovčiarstva a kôz. Z nadojeného mlieka vyrábali maslo, syry. Syry na zimné obdobie nakladali a konzervovali soľou. Z náboženského hľadiska obyvatelia boli vyznávačmi byzantského cirkevného obradu. Pre neznesiteľné podmienky feudálneho ekonomického systému, sa roku 1711 obec vyľudnila, poddaní z nej utiekli. V 18. storočí existovala v jej katastri aj osada Kuchtovce (písomnými prameňmi doložená 1720).
19. storočie
[upraviť | upraviť zdroj]V tridsiatich rokoch 19. storočia postihol obec hlad, kvôli neúrode a nevhodným klimatickým podmienkam na pestovanie poľnohospodárskych produktov a chov dobytka. Pre trvalé sucho a nedostatok vlahy bol malý prírastok trávnatých porastov pre pašu dobytka. Toto obdobie malo za následok vysťahovalectvo. Kečkovania za prácou odchádzali na Dolnú zem a spravidla vo väčšine prípadov aj do zámoria. Tak isto bolo rozšírené v letných mesiacoch vycestovanie na žatevné práce (žniva) na Zemplín, na michalovské a na trebišovské majery. Kosci zo žatevných kampaní si ako odmenu doviezli obilie, ktoré využívali na pekárenské produkty. Z mnohodetných rodín emigrácia dlhodobo pokračovala aj za prvej Československej republiky v 20. storočí. V dvadsiatich rokoch päť kečkovských rodín sa zapojili do družstva Interhelpo a vycestovali za prácou do sovietskeho Ruska. Mnohí Kečkovania sú trvalé usadení v Česku.
Pracovné aktivíty
[upraviť | upraviť zdroj]V zimnom období mnohí chlapi pracovali, v bukových lesoch s obojručnými pílami (bruchatkami). Pílili buky a sekerami odsekávali ich kmene od bočného obrastu a konárov. Z haluziny želiari spracovali drevné uhlie. V obci boli tiež furmani, ktorí z lesov zvážali drevo na okolité píly, Vyšného Orlíka na výrobu drevených podvalov na výstavbu železničnej dráhy. Furmani na zvážanie bukových klátov používali konské alebo volské povozy. Výhodou pomalého volského záprahu bolo menej pracovných a smrteľných úrazov. Práca v lese pri pílení stromov bola nebezpečná a preto boli časté život ohrozujúce pracovné úrazy.
V obci bolo ženami a dorastajúcimi dievčatami v zimných mesiacoch rozšírené aj skrášľujúce vyšívanie vrchných odevov na ktorých boli vyšívané rôzne motívy z prírodného prostredia, ktoré mali prepracované typické rusínske vzory. Ženy na krosnách tkali aj pokrovce, ktoré si získali obľubu v širokom okolí.
Pred Veľkonočnými sviatkami v obci ručne pripravovali včelím voskom batikované vajíčka, ktoré a farbili aj cibuľovými šupami a ďalšími prírodnými látkami. Kraslice (písanky) sa predávali na okolitých trhoch (jarmokoch). Kečkovianky v obci vo veľkom chovali husi z ktorých okrem mäsa mali aj perie, ktoré párali na páračkách. Na nich sa vždy zišlo veľa mladých ľudí: dievčat, chlapcov a žien ktorí si rozprávali rôzne ľudové povesti a povery z okolia. Z napáraného peria sa zhotovovali periny a vankúše pre nevesty.
Svetové vojny
[upraviť | upraviť zdroj]V čase 1. a 2. svetovej vojny sa v chotári Kečkoviec uskutočnili ťažké konfrontačné vojenské boje. V prvej svetovej vojne medzi pechotou a jazdou (kavalériou) rakúsko-uhorskej armády a na druhej strane cárskou 8. ruskou armádou pod vedením generála Brusilova. Obec v roku 1944 v čase Karpatsko-duklianskej operácie bola 3 mesiace vo frontovom pásme a utrpela značné materiálne škody. Vojnové operácie druhej svetovej vojny boli medzi fašistickou nemeckou armádou a Červenou armádou ZSSR.
V Kečkovciach z prvej svetovej vojny (rok 1914 až máj 1915) v blízkosti cintorína je vojenské pohrebisko s 11 masovými hrobmi kde je pochovaných 59 vojakov, 8. cárskej ruskej armády Ruskej ríše. Hrobové miesta nie sú udržovane. Nie sú ani poškodené. Jestvuje možnosť ich pietne upraviť a dôstojne si pripomenúť ľudský život, ktorý bol pozbavený života pre imperiálne záujmy panujúcich kráľovských a cárskych rodov. Je na nich postavený centrálny kríž.
Mierové obdobie
[upraviť | upraviť zdroj]V mierových časoch sa obyvatelia obce zaoberali chovom dobytka, oviec, kôz a pestovali obilniny, zemiaky a ostatné produkty potrebné pre živobytie. Rozvinuté bolo pestovanie ľanu a konope. Konope sa po vyrastení viazali do snopov, otepkov, močilo sa vo vyhĺbených jamách, kde bol neustály kolobeh vody. Po tomto procese sa sušilo. Po usušení sa lámalo v špeciálne upravených stojanoch, lámačkách (trliciach) s jedným žliabkom. Tu sa vlákno zbavovalo vrchnej šupy stonky, ďalej a česalo a zostávalo len vlákno (kločča, rusínsky). Ženy svoje produkty cez zimné obdobie spracovali na kúdeliach (v slov. jazyku prasliciach) a poniektoré aj na kolovrátkoch do nití a tkali sa po domácky vyrobených krosnách ľanové a konopné látky. Obyvatelia vyrábali a šili odev a vrecia pre sedliacke potreby z natkaných látok. U ľudových vrstiev vrchné a spodné ošatenie malo rukopis po domácky vyrobeného ošatenia. V zimnom období obyvatelia nosili kožuchy, šuby vyrobené z ovčej kože a ako obuv im slúžili valanky, vyrábané zo súkna. Podošva bola kožená, impregnovaná bravčovou masťou alebo ľanovým olejom. V letnom období ako obuv používali bačkory (krpce) spravidla však chodili na boso.
V obci boli ženy, ktoré sa vyznali v bylinkárstve a usušené byliny v čase choroby používali na kurírovanie. Lekárov v okolí nebolo. V niektorých rodinách bolo rozvnuté aj včelárstvo. Na úschovu včiel sa využívali duté kláty ihličnanov, v ktorých boli vlietacie otvory pre včely. Úle sa vypletali zo stoniek (stebiel) zväzkov raže a zavinuli sa do kužeľovitého valca s vstupným otvorom, v ktorých žili včely produkujúce med. Med sa používal namiesto cukru, ktorého bolo nedostatok na sladenie čajov. Niektorí včelári vyrábali medovinu používanú pri sviatočných príležitostiach veľkých sviatkov. Medovinu tiež predávali aj na jarmokoch. Skoro pri každom dome boli ovocné sady. Dopestované ovocie sušili v udiarni na špeciálnych prútených lieskach (z prútia upletený rošt na sušenie ovocia). V zimnom období zo sušeného ovocia varili rôzne polievky a jedli ich za studena. Pri pečení koláčov ovocie dávali ako prísadu do cesta. V ťažkých časoch prežili len tí jedinci, ktorí mali dobrý genetický fond a boli odolní voči chorobám.
Tradície
[upraviť | upraviť zdroj]V dedine boli dobre rozvinuté a udržiavané zvyky, ktoré sa používali pri turičných, vianočných a veľkonočných sviatkoch, tiež pri svadobných obradoch, krstinách a pohreboch.
Vývoj po roku 1945
[upraviť | upraviť zdroj]V 20. storočí z Vyšného Orlíka do Kečkoviec po svahu, nad potokom, údolím Mistivky (slovakizované Mostovka) vybudovali novú cestu pre nákladné autá a autobusy, ktorá skrátila cestu do okresného mesta. V údolí riečky asi po dvoch kilometroch z Vyšného Orlíka je kameňolom, v ktorom okrem iného ťažia ploské kamenné bloky rôznej hrúbky s odolnou štruktúrou. Po oslobodení v roku 1945 časť obyvateľstva pracovala v novo vznikajúcich priemyselných podnikoch ako v Okresanom stavebnom podniku a Odevných závodoch kpt. Jana Nálepku vo Svidníku.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová historizujúca stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1911. V interiéri sa nachádza zariadenie s ikonostasom z doby vzniku chrámu s prvkami secesie. Fasády sú členené opornými piliermi, lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Heraldický register Slovenskej republiky VIII., Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Matica slovenská 2009, str. 20 – 21
- ↑ Kečkovce - Chrám sv. Michala archanjela [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kečkovce