Gnosticizmus: Rozdiel medzi revíziami
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 |
|||
| (46 medziľahlých úprav od 19 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Gnosticizmus''' (z gréc. gnósis, γνώσις, poznanie) alebo '''gnóza''' je [[náboženstvo|nábožensko]]-[[filozofia|filozofický]] smer neskorej [[Starovek|antiky]], ktorý zažil svoj najväčší rozmach v [[1. storočie|1.]] – [[3. storočie|3. storočí po Kr.]] Je preň charakteristické odmietanie hmotného sveta, spásna rola poznania a vyznačuje sa [[Viera (náboženstvo)|vierou]] v božskú iskru v [[Človek (filozofia)|človeku]]. Tento článok nepojednáva o novognosticizme či iných prúdoch západného [[Ezoterizmus|ezoterizmu]]. |
|||
{{WPŠŠPW |
|||
|meno=[[Redaktor:MichalPuchovsky|MichalPuchovsky]] |
|||
|termín= |
|||
|projekt=Wikipédia:WikiProjekt Wiki pre študentov, študenti pre Wiki/Kresťanstvo (2013/2014) |
|||
}} |
|||
'''Gnosticizmus''' je [[náboženstvo|nábožensko]] – [[filozofia|filozofický]] smer neskorej [[antika|antiky]], ktorý zažil svoj najväčší rozmach v 1. – 3. storočí nášho letopočtu. Je charakteristický odmietaním hmotného sveta a vierou v božskú časticu v človeku. |
|||
==Termíny gnóza a gnosticizmus== |
== Termíny gnóza a gnosticizmus == |
||
Gnosticizmus je [[neologizmus]], ktorý začali používať pre rozvinutejšie kresťansko-gnostické systémy [[Francúzsko|francúzski]] učenci v [[18. storočie|18. storočí]].<ref>{{harvbz|Pokorný|1986|St=14}}</ref> Vymedzuje sa ako nábožensko-filozoficko-sociálny prúd neskorej antiky, ktorý existoval v [[2. storočie|2.]] – [[4. storočie|4. storočí]]. |
|||
Gnosticizmus je [[neologizmus]], ktorý začali používať pre rozvinutejšie kresťansko – gnostické systémy francúzskymi učencami v 18. storočí<ref>Pokorný 1986, str. 14.</ref>. Vymedzuje sa ako nábožensky – filozofický – sociálny prúd neskorej antiky, ktorý existoval v 2. – 4.storočí. |
|||
Gnóza, termín pochádzajúci z gréckeho slova ''gnosis'' („poznanie“), je podstatou učenia gnostických systémov. Poznanie má podľa gnostických systémov spásonosný charakter. Pomáha uvedomiť si skutočnú podstatu [[Hmota (filozofia)|hmotného]] [[Svet (všetko)|sveta]], vymaniť sa z neho a navrátiť sa do pôvodného stavu jednoty s univerzom. |
|||
Časom sa pojem gnóza stal všeobecným označeným pre filozoficko-náboženské prúdy neskorej [[Starovek|antiky]], ktoré spájala myšlienka zvestovaného poznania – gnózy s cieľom vymaniť sa z [[Hmota (filozofia)|hmotného]] [[Svet (všetko)|sveta]] a zjednotenia s univerzom. |
|||
[[Ľudia]], ktorí sa venovali praktizovaniu a hľadaniu |
[[Človek (filozofia)|Ľudia]], ktorí sa venovali praktizovaniu a hľadaniu gnózy, sa zvyknú označovať ako gnostici. Takto gnostikov nazývali predovšetkým ich oponenti – [[kresťanskí hereziologóvia]], v skutočnosti nie je dochované v prameňoch, že sa tak sami označovali. Veriaci z kresťansko-gnostických smerov gnózy sa napríklad označovali ako [[kresťan]]ia.<ref>{{harvbz|Rudolph|2010|St=298}}</ref> |
||
V súčasnom vedeckom diskurze sa v anglicky píšucej komunite používa termín gnosticizmus |
V súčasnom vedeckom diskurze sa v anglicky píšucej komunite používa termín gnosticizmus, kým v nemecky písanej literatúre sa pojmy gnóza a gnosticizmus môžu zamieňať.<ref>{{harvbz|Chalupa|2013|St=6}}</ref> |
||
==Pramene== |
== Pramene == |
||
[[ |
[[Historický prameň|Pramene]], pomocou ktorých vedci skúmajú fenomén gnosticizmu sa dajú rozčleniť na dve skupiny. |
||
===Hereziologická literatúra=== |
=== Hereziologická literatúra === |
||
Prvou skupinou sú texty kresťanských hereziológov, ktoré informujú o jednotlivých gnostických spoločenstvách z uhla kresťanskej polemiky. Ich pohľad na gnózu formuje potreba vymedzenia sa voči nej a z toho vyplývajúca tendenčnosť.<ref name=ch7>{{harvbz|Chalupa|2013|St=7}}</ref> Napriek všetkému sú cenným zdrojom informácií. Niektorí autori aspoň v zlomkoch zachovali niektoré gnostické texty. Do objavov prvých priamych prameňov a predovšetkým nálezov [[rukopisy z Nag Hammádí|rukopisov z Nag Hammadí]] boli jediným zdrojom informácii o gnosticizme.<ref name=ch7 /> |
|||
Prvou skupinou sú texty [[kresťanskí hereziolóvia|kresťanských hereziológov]], ktoré informujú o jednotlivých gnostických spoločenstvách z uhlu kresťanskej polemiky. Ich pohľad na gnózu formuje potreba vymedzenia sa voči nej a z toho vyplývajúca tendenčnosť pri skúmaní<ref>Chalupa 2013, str.7.</ref>. Napriek všetkému sú mimoriadne cenným zdrojom informácii. Niektorí autori aspoň v zlomkoch zachovali niektoré gnostické texty. Do objavov prvých priamych prameňov a predovšetkým nálezu [[rukopisy z Nag Hammádí|rukopisov z Nag Hammadí]] boli jediným zdrojom informácii o gnosticizme<ref>Chalupa 2013, str.7.</ref>. |
|||
Najznámejší a najvýznamnejší hereziologický spis venujúci sa gnosticizmu pochádza od [[Irenej z Lyonu|Eirénaia z Lyonu]]. Nazýva sa „Odhalenie a vyvrátenie falošného poznania“, známy už od staroveku pod názvom „Proti herézam“. Na svojom diele pracoval pravdepodobne po mnoho rokov, ako vidieť z častých opráv a dodatkov.<ref>{{harvbz|Pokorný|1986|St=32}}</ref> Pri písaní spisu čerpal priamo z gnostických spisov, ktoré kolovali v jeho dobe, a z protignostických polemík starších hereziológov (napr. [[Justinus|Justín Mučeník]], dielo ''Syntagma''), ktoré sa do dnešnej doby nezachovali.<ref>{{harvbz|Pokorný|1986|St=33}}</ref> Jazykom textu bola gréčtina. Jej grécka pôvodná podoba sa zachovala iba v zlomkoch, do dnešnej doby prežila v latinskom preklade.<ref>{{harvbz|Chalupa|2013|St=8}}</ref> |
|||
Ďalšími kresťanskými autormi, ktorí sa venovali vo svojom diele polemike s gnosticizmom, boli [[Hippolytos Rímsky]]. Napísal spis „Odhalenie všetkých bludov“, ktorý je významný zachovaním kompletného gnostického spisu „[[Naasejský traktát]]“. [[Klement Alexandrijský]] je významný výpiskami z diela valentinovca [[Theodotos|Theodota]]. [[Órigenes]] zachoval v 48 citáciách časť komentára gnostika [[Herákleón]]a k [[Evanjelium podľa Jána|Jánovmu evanjeliu]]. Všetci títo autori písali v gréčtine. |
|||
Najznámejší a najvýznamnejší [[kresťanskí hereziolóvia|hereziologický]] spis venujúci sa gnosticizme pochádza od [[Irenej z Lyonu|Eirénaia z Lyonu]]. Nazýva sa „Odhalenie a vyvrátenie falošného poznania“, známy už od staroveku ako „Proti herézam“. Na svojom diele pracoval pravdepodobne po mnoho rokov, ako vidieť z častých opráv a dodatkov<ref>Pokorný 1986, str. 32.</ref>. Pri písaní spisu čerpal priamo z gnostických spisov, ktoré kolovali v jeho dobe a z protignostikých polemík starších hereziológov (napr. [[Justinus|Justín Mučedník]], dielo Syntagma), ktoré sa do dnešnej doby nezachovali<ref>Pokorný 1986, str. 33.</ref>. Jazykom textu bola gréčtina. Jej grécka pôvodná podoba sa zachovala iba v zlomkoch, do dnešnej doby prežila v latinskom preklade<ref>Chalupa 2013, str.8.</ref>. |
|||
=== Priame pramene === |
|||
Ďalšími kresťanskými autormi, ktorí sa venovali vo svojom diele polemike s gnosticizmom boli [[Hyppolytos Rímsky]], spis „Odhalenie všetkých bludov“, ktorý je významný zachovaním kompletného gnostického spisu „[[Naasejský traktát]]“, [[Klement Alexandrijský]], významný výpiskami z diela valentinovca [[Theodotos|Theodota]] a [[Órigenes]], ktorí v 48 citáciách zachoval časť komentára gnostika [[Herákleón]]a k [[Evanjelium podľa Jána|Jánovmu evanjeliu]]. Všetci títo autori písali v gréčtine. |
|||
Druhú skupiny tvoria texty napísané priamo gnostikmi, ktoré sa začali vynárať z hlbín púští od 1. polovice 19. storočia až do súčasnosti. |
|||
===Priame pramene=== |
|||
V polovici 19. storočia vyšiel preložený do angličtiny [[Kopti|koptský]] gnostický [[traktát]], ktorý bol podľa hlavnej osoby nazvaný [[Pistis Sofia]]. [[Kódex]] je známy ako [[Askewov kódex]]. |
|||
Druhú skupiny tvoria gnostické texty napísané priamo gnostikmi, ktoré sa začali vynárať z hlbín púští od 1.polovice 19.storočia až do súčasnosti. |
|||
Ďalší súbor textov, ktorý vošiel do histórie bádania pod menom [[Bruceho kódex]], obsahuje Dve knihy Jeú, tri fragmenty gnostických textov a spis, ktorý dostal meno Neznáme gnostické dielo. |
|||
V polovici 19. storočia vyšiel preložený do angličtiny [[Kopti|koptský]] gnostický [[traktát]], ktorý bol podľa hlavnej osoby nazvaný [[Pistis Sofia]]. [[Kódex]] je známy ako [[Askewov kódex]]. |
|||
Ďalší súbor textov, ktorý vošiel do histórie bádania pod menom [[Bruceho kódex]], obsahuje Dve knihy Jeú, tri fragmenty gnostických textov a spis, ktorý dostal meno Neznáme gnostické dielo. |
|||
Najvýznamnejšou zbierkou originálnych gnostických textov pred objavom [[Rukopisy z Nag Hammádí|rukopisov z Nag Hammadí]] je [[Berlínsky kódex]]. Obsahuje [[tajná kniha Jánova|Tajný knihu Jánovu]], [[Múdrosť Ježiša Krista]], [[Máriino evanjelium]] a zlomky negnosticky ladených [[Skutky Petrove|Skutkov Petrových]]. |
|||
Najvýznamnejšou zbierkou originálnych gnostických textov pred objavom [[Rukopisy z Nag Hammádí|rukopisov z Nag Hammadí]] je [[Berlínsky kódex]]. Obsahuje [[tajná kniha Jánova|Tajnú knihu Jánovu]], [[Múdrosť Ježiša Krista]], [[Máriino evanjelium]] a zlomky negnosticky ladených [[Skutky Petrove|Skutkov Petrových]]. |
|||
====Texty z Nag Hammádí==== |
|||
''Bližšie informácie: [[Rukopisy z Nag Hammádí]]'' |
|||
==== Texty z Nag Hammádí ==== |
|||
Texty z Nag Hammádí sú v súčasnosti najvýznamnejším prameňom pre skúmanie gnosticizmu. Začali sa objavovať od roku 1946, keď bol do egyptského národného múzea prinesený dnešný Kódex III<ref>Pokorný 1986, str. 75.</ref>. Postupne sa za pomerne dramatických okolností podarilo zhromaždiť všetky dochované kódexy z nálezu. Začal sa preklad a spracovanie textov, ktorý skončil až v roku 1977<ref>Pokorný 1986, str. 80.</ref>. |
|||
{{hlavný článok|Rukopisy z Nag Hammádí}} |
|||
Celkovo sa jedná o 13 zväzkov – kódexov, tvorených 51 textami rôzneho obsahu o 1153 stranách z pôvodných približne 1257 strán, čo znamená zachovaných približne 90% textu<ref>Chalupa 2013, str. 11.</ref>. Tridsaťdeväť textov nebolo predtým vôbec známych, šesť sú texty, ktoré sa objavujú v zbierke dvakrát a šesť bolo známych zo starších objavov. |
|||
Medzi najvýznamnejšie objavené texty patrí napr. [[Tomášovo evanjelium]], [[Filipovo evanjelium]] a [[Tajná kniha Jánova]]. |
|||
==Hlavné rysy gnosticizmu== |
|||
Aj keď sa jednotlivé gnostické texty a správy o gnosticizme môžu od seba v mnohom líšiť, dajú sa vystopovať niektoré spoločné rysy, ktoré prestupujú celým gnosticizmom. |
|||
Texty z Nag Hammádí sú v súčasnosti najvýznamnejším prameňom pre skúmanie gnosticizmu. Začali sa objavovať od roku 1946, keď bol do egyptského národného múzea prinesený dnešný Kódex III.<ref>{{harvbz|Pokorný|1986|St=75}}</ref> Postupne sa za pomerne dramatických okolností podarilo zhromaždiť všetky dochované kódexy z nálezu. Začal sa preklad a spracovanie textov, ktorý skončil až v roku 1977.<ref>{{harvbz|Pokorný|1986|St=80}}</ref> |
|||
Jedným zo základných rysov je predstava o božskej častici uväznenej v ľudskom tele. Vplyvom historických okolností padla na zem do sveta osudu, zrodenia a smrti a musí byť z neho prinavrátená späť do jednoty s univerzom, resp. bohom, označovaným niekedy ako Pleróma (gr. plnosť)<ref>Rudolph 2010, str. 63.</ref>. |
|||
Celkovo ide o 13 zväzkov – kódexov, tvorených 51 textami rôzneho obsahu o 1153 stranách z pôvodných približne 1257 strán, čo znamená zachovaných približne 90 % textu.<ref>{{harvbz|Chalupa|2013|St=11}}</ref> Tridsaťdeväť textov nebolo predtým vôbec známych, šesť sú texty, ktoré sa objavujú v zbierke dvakrát a šesť bolo známych zo starších objavov. |
|||
Z tohto vyplýva ďalší charakteristický rys prestupujúci gnosticizmom, a tým je [[dualizmus]]. Hmotný svet je vnímaný negatívne, stvorený nižšou božskou bytosťou, označovanou ako [[Démiurg]]. [[Zlo]] a [[hmota]] sú stotožňované<ref name=r201067>Rudolph 2010, str. 67.</ref>. Gnostici sa preto usilovali vymaniť z tohto sveta a opätovne zjednotiť svoju božskú podstatu s bohom. Ten je opisovaný ako neznámy, mimosvetský a Pán všetkého stvorenia, ktorý sídli v „nadzmyslovom“ svete<ref name=r201067></ref>. |
|||
Medzi najvýznamnejšie objavené texty patrí napr. [[Tomášovo evanjelium]], [[Filipovo evanjelium]] a [[Tajná kniha Jánova]]. |
|||
Ďalším výrazným prvkom objavujúcim sa v gnosticizme je predstava o „vykúpenom Vykupiteľovi “. Gnostici verili, už za svojho života prežívali svoje spasenie a svet okolo seba relativizovali<ref name=p86>Pokorný 1986, str. 26.</ref>. Cítili sa byť „pokolením bez kráľa“<ref name=p86></ref>. Sami sebe boli kráľmi vďaka vedomiu o svojej božskej podstate.<ref name=p86></ref>. Podľa gnostikov ale ešte neboli vyzbierané a navrátené všetky božské čiastočky. Preto sa vraví o gnostikoch, že sú totožný s vykupiteľom, ktorý „má byť vykúpený“<ref name=p86></ref>. |
|||
== Hlavné rysy gnosticizmu == |
|||
Vykúpenie a spásu získavali gnostici prostredníctvom duchovného poznania – gnózy, ktorá im bola zvestovaná od niektorej z duchovných bytostí, ako je napríklad Sofia – Múdrosť, resp. prostredníkmi, ktorí pravdu o božskej podstate človeka zvestujú<ref>Pokorný 1986, str. 27. </ref>. Takýmito osobami bol napríklad Set, mytologický otec skupiny gnostikov označovaných ako [[setovci]] alebo neskôr [[Ježiš Kristus]]. |
|||
Aj keď sa jednotlivé gnostické texty a správy o gnosticizme môžu od seba v mnohom líšiť, dajú sa vystopovať niektoré spoločné rysy, ktoré prestupujú celým gnosticizmom. |
|||
Jedným zo základných rysov je predstava o božskej častici uväznenej v ľudskom tele. Vplyvom okolností opísaných v kozmogonických [[mýtus|mýtoch]] padla na zem do sveta osudu, zrodenia a smrti a musí byť z neho prinavrátená späť do jednoty s univerzom, resp. bohom, označovaným niekedy ako Pleróma ({{vjz|gre|plnosť}}).<ref>{{harvbz|Rudolph|2010|St=63}}</ref> |
|||
==Pôvod gnosticizmu== |
|||
Pôvod gnosticizmu je v súčasnosti predmetom intenzívnej vedeckej diskusie. |
|||
Z tohto vyplýva ďalší charakteristický rys prestupujúci gnosticizmom, a tým je [[dualizmus]]. Hmotný svet je vnímaný negatívne, stvorený nižšou božskou bytosťou, označovanou ako [[Demiurg (filozofia)|Demiurg]]. [[Zlo]] a [[hmota]] sú stotožňované.<ref name=r201067>{{harvbz|Rudolph|2010|St=67}}</ref> Gnostici sa preto usilovali vymaniť z tohto sveta a opätovne zjednotiť svoju božskú podstatu s bohom. Ten je opisovaný ako neznámy, mimosvetský a Pán všetkého stvorenia, ktorý sídli v „nadzmyslovom“ svete.<ref name=r201067 /> |
|||
Na začiatku vedeckého skúmania gnosticizmu v 18.storočí sa predpokladalo na základe materiálov od [[kresťanskí hereziológovia|hereziológov]], že gnóza je kresťanská heréza, ktorá sa vyvinula z kresťanstva jeho helenizáciou<ref name=r2010>Rudolph 2010, str. 38.</ref>. Ďalej sa objavila teória o indo-iránskom pôvode gnózy, ktorá bola podporovaná podobnosťou niektorých gnostických myšlienok ([[dualizmus]]) so [[zoroastrizmus|zoroastrizmom]]<ref name=r2010></ref>. |
|||
Ďalším výrazným prvkom objavujúcim sa v gnosticizme je predstava o „vykúpenom Vykupiteľovi “. Gnostici verili, už za svojho života prežívali svoje spasenie a svet okolo seba relativizovali.<ref name=p86>{{harvbz|Pokorný|1986|St=26}}</ref> Cítili sa byť „pokolením bez kráľa“.<ref name=p86 /> Sami sebe boli kráľmi vďaka vedomiu o svojej božskej podstate.<ref name=p86 /> Podľa gnostikov ale ešte neboli vyzbierané a navrátené všetky božské čiastočky. Preto sa vraví o gnostikoch, že sú totožní s vykupiteľom, ktorý „má byť vykúpený“.<ref name=p86 /> |
|||
Vykúpenie a spásu získavali gnostici prostredníctvom duchovného poznania – gnózy, ktorá im bola zvestovaná od niektorej z duchovných bytostí, ako je napríklad Sofia – Múdrosť, resp. prostredníkmi, ktorí pravdu o božskej podstate človeka zvestujú.<ref>{{harvbz|Pokorný|1986|St=27}}</ref> Takýmito osobami bol napríklad Set, mytologický otec skupiny gnostikov označovaných ako [[setovci]], alebo neskôr [[Ježiš Kristus]]. |
|||
== Pôvod gnosticizmu == |
|||
Pôvod gnosticizmu je v súčasnosti predmetom intenzívnej vedeckej diskusie. |
|||
Na začiatku vedeckého skúmania gnosticizmu v 18. storočí sa predpokladalo na základe materiálov od hereziológov, že gnóza je kresťanská heréza, ktorá sa vyvinula z kresťanstva jeho helenizáciou.<ref name=r2010>{{harvbz|Rudolph|2010|St=38}}</ref> Ďalej sa objavila teória o indo-iránskom pôvode gnózy, ktorá bola podporovaná podobnosťou niektorých gnostických myšlienok ([[dualizmus]]) so [[zoroastrizmus|zoroastrizmom]].<ref name=r2010 /> |
|||
Po objave [[rukopisy z Nag |
Po objave [[rukopisy z Nag Hammádí|rukopisov z Nag Hammadí]] sa tieto závery museli prehodnotiť a dnes je jasné, že gnóza má predkresťanský pôvod.<ref>{{harvbz|Rudolph|2010|St=57}}</ref> Jej vznik je kladený do obdobia medzi [[1. storočie pred Kr.|1. storočím pred Kr.]] a [[1. storočie|1. storočím po Kr.]] |
||
Korene gnosticizmu sa nachádzajú v polemike okrajových skupín diasporného [[Judaizmus|judaizmu]] s jeho hlavným prúdom, ktorú môžeme vidieť v gnostických textoch ako napr. [[Podstata Archontov]] (NHC II, 4), ktoré sa zaoberajú alternatívnym výkladom knihy [[Genezis]]. Gnóza sa voči [[Judaizmus|judaizmu]] ostro vymedzuje. Židovského |
Korene gnosticizmu sa nachádzajú v polemike okrajových skupín diasporného [[Judaizmus|judaizmu]] s jeho hlavným prúdom, ktorú môžeme vidieť v gnostických textoch ako napr. [[Podstata Archontov]] (NHC II, 4), ktoré sa zaoberajú alternatívnym výkladom knihy [[Genezis]]. Gnóza sa voči [[Judaizmus|judaizmu]] ostro vymedzuje. Židovského Boha [[Jahve]]ho označuje menom [[Demiurg (filozofia)|Demiurg]], ktorý podľa gnostikov len stvoril hmotný svet a v skutočnosti nad ním existuje vyšší neznámy boh, ktorého [[židia]] nevidia.<ref>{{harvbz|Pokorný|1986|St=50}}</ref> Gnostická predstava o bohu je paradoxne v mnohom podobná judaistickej, gnostický boh tiež nesie výrazné [[monoteizmus|monoteistické]] rysy. |
||
Na predstavy gnostikov vplývala aj |
Na predstavy gnostikov vplývala aj židovská [[apokalyptika]], ktorá predpokladá skorý koniec sveta, a preto netreba hmotnému svetu prikladať veľký význam. Spásy sa dočkajú iba jedinci – apokalyptici, ktorým sa zjavil Boh a odhalil tajomstvo blížiaceho sa konca sveta.<ref>{{harvbz|Rudolph|2010|St=276}}</ref> Poznanie je teda rovnako ako v gnóze zjavené. Všetko zlo pochádza zo sveta, resp. z dejín.<ref>{{harvbz|Rudolph|2010|St=277}}</ref> |
||
Jedným z predpokladov vzniku gnosticizmu bol myšlienkový kvas, ktorý vznikol na [[Blízky |
Jedným z predpokladov vzniku gnosticizmu bol myšlienkový kvas, ktorý vznikol na [[Blízky východ|Blízkom východe]] po páde [[Alexander Veľký|Alexandrovej]] ríše. Po Blízkom východe sa šírili myšlienky [[helenizmus|helenizmu]] a [[grécka filozofia|gréckej filozofie]]. Jedným z významných intelektuálnych centier prelomu letopočtov sa stala egyptská [[Alexandria]], ktorá bola zároveň jedným z významných gnostických centier. V gnóze môžeme pozorovať vplyv [[Platón]]ovej filozofie, predovšetkým v myšlienke vzostupu duše.<ref name=r282>{{harvbz|Rudolph|2010|St=282}}</ref> Podobní sú si aj dualizmom hmoty a ducha. Gnostici často používali prevzatú grécku terminológiu, termíny ako aión, ennoia, sofia, bythos.<ref name=r282 /> |
||
Gnosticizmus ďalej ovplyvnilo priamo alebo nepriamo egyptské náboženstvo, grécke mystéria |
Gnosticizmus ďalej ovplyvnilo priamo alebo nepriamo egyptské náboženstvo, grécke mystéria ([[orfizmus]]), [[zoroastrizmus]] a židovská [[Múdroslovie|mudroslovecká]] literatúra. |
||
==Gnosticizmus a kresťanstvo== |
== Gnosticizmus a kresťanstvo == |
||
Špecifický je vzťah gnosticizmus a [[kresťanstvo|kresťanstva]]. Obidva smery sa začali navzájom ovplyvňovať na prelome 1. a 2.storočia, čoho výslednom je napríklad vznik gnosticko |
Špecifický je vzťah gnosticizmus a [[kresťanstvo|kresťanstva]]. Obidva smery sa začali navzájom ovplyvňovať na prelome 1. a 2. storočia, čoho výslednom je napríklad vznik gnosticko-kresťanských skupín ako [[valentinovci]], ktorý fungovali vnútri cirkvi pravdepodobne až do 4. storočia a sami sa označovali ako jej elita.<ref>{{harvbz|Pokorný|1986|St=143}}</ref> Gnostici do svojich textov ľahko vložili postavu [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] a stotožnili ho so svojou predstavou o [[Vykupiteľ]]ovi. |
||
V kresťanstve môžeme vybadať gnostické vplyvy v predstavách o |
V kresťanstve môžeme vybadať gnostické vplyvy v predstavách o Vykupiteľovi v Pavlovom liste Filipanom a predovšetkým v [[Evanjelium podľa Jána|Jánovom evanjeliu]] {{chýba zdroj}}. Ďalej sa gnosticizmus nepriamo podieľala na rozvoji kresťanskej ortodoxie a filozofie, keďže práve v polemikách s gnózou sa formovala, vymedzovala a naberala na hĺbke. Niektorí ranokresťanskí autori, predovšetkým [[Órigenes]], boli gnostickými myšlienkami priamo ovplyvnení.<ref>{{harvbz|Rudolph|2010|St=24}}</ref> |
||
==Gnostické hnutia a skupiny== |
|||
Gnostické učenie z hľadiska apoštolskej tradície odsúdil sv. [[Irenej z Lyonu]]. Jeho komplexný výklad je obsiahnutý v diele ''Proti bludom''.<ref name="dostupné online – česky">Ireneus z Lyonu, Patero kněh proti kacířstvím. Praha 1876 [http://kramerius.nkp.cz/kramerius/MShowMonograph.do?id=18078 dostupné online - česky]</ref> V ňom dokazuje, že gnostici nemajú apoštolskú postupnosť, všetky svoje vývody získali zmiešaním učenia pohanských náboženstiev, [[Platón]]ovej filozofie a samotného Nového zákona. Za základ gnosticizmu je považovaný Šimon kúzelník, od ktorého vyšli všetci kacíri gnosticizmu.<ref name="dostupné online – česky"/> Celkový výklad tohto diela obsahuje päť kníh, z ktorých každá premáha gnosticizmus z iného hľadiska. Prvá kniha učenie gnosticizmu vysvetľuje, druhá kniha popiera učenie o aiónoch na základe dôkazov o existencii jediného Boha. Tretia kniha vyvracia gnosticizmus na základe Písma a cirkevných podaní. Štvrtá kniha vyvracia gnosticizmus na základe výrokov Pána [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Posledná kniha dokladá skutočnú prítomnosť Tela a Krvi Pánovej v [[Eucharistia|Eucharistii]] a dokladá vzkriesenie tela, v ktoré gnostici neverili. |
|||
===Ranné gnostické hnutia a skupiny=== |
|||
[[Šimon Mág]] je mytologický zakladateľ gnózy, súčasník [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Objavuje sa už v [[Nový Zákon|Novom zákone]] v [[Skutky Apoštolov|Skutkoch Apoštolov]], v ktorých chce kúpiť od [[Peter(apoštol)|Petra]] moc na konanie zázrakov<ref>Sk. 8:9-25</ref>. Pochádzal zo [[Samária|Samárie]]. Podľa [[Justinus|Justína Mučedníka]] existovala komunita [[ŠImon Mág|Šimona Mága]], ktorá ho uctievala ako boha<ref>Rudolph 2010, str. 292.</ref>. Podľa legendy v apokryfných [[Skutky Petrove|Skutkoch Petrových]] bojoval svätý Peter a Šimon Mág, obidvaja predvádzali čarodejné kúsky<ref name=r294>Rudolph 2010, str. 294.</ref>. [[Hyppolitus Rímsky]] píše, že Šimon Mág sa nechal zahrabať do zeme s tým, že vstane z mŕtvych, ale nepodarilo sa mu to<ref name=r294></ref>. Jeho družkou mala byť Helena, bývalá neviestka, ktorá sa prehlásila za Ennoiu (gr. myšlienka) a spolu so Šimonom kázali po [[Palestína|Palestíne]]<ref>Pokorný 1986, str. 118.</ref>. |
|||
V postoji voči [[Biblia|Biblii]] sa rôznili. [[Starý zákon]] úplne neodmietali (ako sa niekedy predpokladá), význačné bolo zaujatie pre [[exegéza|exegézu]] hebrejských mien ako [[Elohim]]. Extrémnejší a dôslednejší postoj mal [[Markión]] ([[markionizmus]]). Z [[Nový zákon|Nového zákona]] sa vyjadrovali k [[Evanjelium podľa Jána|Jánovmu evanjeliu]] a odvolávali sa na skrytú tradíciu učenia od [[Peter (apoštol)|Petra]] ([[Basileidés]]) a [[Pavol (apoštol)|Pavla]] ([[Valentinos Egyptský]]).<ref>{{harvbz|Pelikan|1971|St=92-94}}</ref> |
|||
Šimonovým žiakom má byť [[Menandros]], ktorý sa prehlásil za Vykupiteľa<ref name=p123>Pokorný 1986, str. 123.</ref>. Jeho krst mal zaručovať nesmrteľnosť duše<ref name=p123></ref>. |
|||
Ďalším Šimonovým žiakom bol údajne [[Satornilos]], lat. Saturninus, ktorý pôsobil v 2.storočí v [[Antiochia|Antiochii]]<ref name=r296>Rudolph 2010, str. 296.</ref>. Svet bol podľa neho stvorený 7 [[anjel]]mi, z ktorých bol jeden židovským Bohom<ref name=r296></ref>. Delil ľudí na dve skupiny - dobrí ľudia s božskou iskrou a zlí ľudia, ktorí božskú iskru nemajú a budú zatratení<ref name=p123></ref>. |
|||
Kresťanská gnóza „bolo náboženstvo vykúpenia a zmierenia ľudského ducha s nevýslovnou veľkosťou Boha. Predstavovala zásadné skreslenie kresťanskej náuky v každom z týchto bodov a cirkev ju musela odmietnuť.“<ref>{{harvbz|Pelikan|1971|St=97}}</ref> |
|||
Významným gnostickým učiteľom bol [[Basileidés]], ktorý pôsobil v 1.polovici 2.storočia v [[Alexandria|Alexandrii]]. Plodný autor, mnoho sa toho ale od neho nezachovalo. [[Démiurg]]a nazýval Abraxasom, čo je jedno z mien židovského Boha<ref>Pokorný 1986, str. 133.</ref>. Vyznával [[doketizmus|doketickú]] kristológiu<ref>Rudolph 2010, str. 310.</ref>. |
|||
Odmietavo sa ku gnosticizmu postavil aj pápež [[František (pápež)|František]], napríklad pred [[konkláve]], na kongregácii kardinálov, ako aj v iných vyjadreniach.<ref>Gnosticismus jako největší nebezpečí, časopis Revue Trivium [http://www.revuetrivium.cz/clanek/2013_3/gnosticismus_jako_nejvetsi_nebezpeci dostupné online - česky]</ref><ref>Kardinál Bergoglio o Cirkvi a kampani médií proti Vatikánu [http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120301026 dostupné online]</ref> |
|||
===Veľké gnostické systémy 2. a 3.storočia=== |
|||
== Gnostické hnutia a skupiny == |
|||
====Setovci==== |
|||
=== Rané gnostické hnutia a skupiny === |
|||
[[Setovci]] by mali byť gnostická skupina, ktorá odvodzuje svoj pôvod od [[Šét|Séta]], [[Adam]]ovho syna, ktorý je zvestovateľom múdrosti a vykupiteľom<ref>Chalupa 2013, str. 39.</ref>. |
|||
[[Šimon Mág]] je mytologický zakladateľ gnózy, súčasník [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Objavuje sa už v [[Nový zákon|Novom zákone]] v [[Skutky apoštolov|Skutkoch apoštolov]], v ktorých chce kúpiť od [[Peter (apoštol)|apoštola Petra]] moc na konanie [[zázrak]]ov.<ref>Sk. 8:9 – 25</ref> Pochádzal zo [[Samária|Samárie]]. Podľa [[Justinus|Justína Mučeníka]] existovala komunita Šimona Mága, ktorá ho uctievala ako boha.<ref>{{harvbz|Rudolph|2010|St=292}}</ref> Podľa legendy v apokryfných [[Skutky Petrove|Skutkoch Petrových]] bojoval svätý Peter a Šimon Mág, obidvaja predvádzali čarodejné kúsky.<ref name=r294>{{harvbz|Rudolph|2010|St=294}}</ref> [[Hippolytos Rímsky]] píše, že Šimon Mág sa nechal zahrabať do zeme s tým, že vstane z mŕtvych, ale nepodarilo sa mu to.<ref name=r294 /> Jeho družkou mala byť Helena, bývalá neviestka, ktorá sa prehlásila za Ennoiu ({{vjz|gre|myšlienka}}) a spolu so Šimonom kázali po [[Palestína|Palestíne]].<ref>{{harvbz|Pokorný|1986|St=118}}</ref> |
|||
Šimonovým žiakom má byť [[Menandros]], ktorý sa prehlásil za Vykupiteľa.<ref name=p123>{{harvbz|Pokorný|1986|St=123}}</ref> Jeho [[krst]] mal zaručiť nesmrteľnosť duše.<ref name=p123 /> |
|||
Jedná sa skôr o bádateľský konštrukt, ktorý pospájal do jednej skupiny viaceré texty z Nag Hammadí, ktoré spájala predovšetkým myšlienka Seta ako Vykupiteľa a otca gnostikov<ref>Chalupa 2013, str. 39.</ref>. Problémom je, že neexistujú spoľahlivé dôkazy o existencii setovcov<ref>Chalupa 2013, str. 46.</ref>. Nie sú žiadne správy od hereziológov alebo samotnej skupiny, o tom, že naozaj existovali ako spoločnosť a tak sa nazývali<ref>Chalupa 2013, str. 46.</ref>. |
|||
Ďalším Šimonovým žiakom bol údajne [[Satornilos]], {{vjz|lat|Saturninus}}, ktorý pôsobil v 2. storočí v [[Antiochia|Antiochii]].<ref name=r296>{{harvbz|Rudolph|2010|St=296}}</ref> Svet bol podľa neho stvorený sedmi [[anjel]]mi, z ktorých bol jeden židovským Bohom.<ref name=r296 /> Delil ľudí na dve skupiny – dobrí ľudia s božskou iskrou a zlí ľudia, ktorí božskú iskru nemajú a budú zatratení.<ref name=p123 /> |
|||
Významným gnostickým učiteľom bol [[Basileidés]], ktorý pôsobil v 1. polovici 2. storočia v [[Alexandria|Alexandrii]]; bol plodný autor, mnoho sa toho ale od neho nezachovalo. [[Demiurg (filozofia)|Demiurg]]a nazýval Abraxasom, čo je jedno z mien židovského Boha.<ref>{{harvbz|Pokorný|1986|St=133}}</ref> Vyznával [[doketizmus|doketickú]] kristológiu.<ref>{{harvbz|Rudolph|2010|St=310}}</ref> |
|||
Najvýznamnejším dielom pripisovaným setovcom je [[Tajná kniha Jánova]], ktorá je zachovaná v 4 verziách, ktoré sa ďalej delia na dlhú a krátku verziu<ref>Chalupa 2013. str. 40.</ref>. Obsahuje zhrnutie základného gnostického mýtu. Pravdepodobne sa jedná o kompiláciu viacerých textov s mnohými redakčnými úpravami, bola dodatočne christianizovaná<ref>Chalupa 2013, str. 41.</ref>. |
|||
=== Veľké gnostické systémy 2. a 3. storočia === |
|||
==== Setovci ==== |
|||
[[Setovci]] mali byť gnostická skupina, ktorá odvodzuje svoj pôvod od [[Šét]]a (Séta), [[Adam]]ovho syna, ktorý je zvestovateľom múdrosti a vykupiteľom.<ref name=ch2013>{{harvbz|Chalupa|2013|St=39}}</ref> |
|||
Ide skôr o bádateľský konštrukt, ktorý pospájal do jednej skupiny viaceré texty z Nag Hammadí, ktoré spájala predovšetkým myšlienka Seta ako Vykupiteľa a otca gnostikov.<ref name=ch2013 /> Problémom je, že neexistujú spoľahlivé dôkazy o existencii setovcov.<ref name=ch46>{{harvbz|Chalupa|2013|St=46}}</ref> Nie sú žiadne správy od hereziológov alebo samotnej skupiny, o tom, že naozaj existovali ako spoločnosť a tak sa nazývali.<ref name=ch46 /> |
|||
Najvýznamnejším dielom pripisovaným setovcom je [[Tajná kniha Jánova]], ktorá je zachovaná v 4 verziách, ktoré sa ďalej delia na dlhú a krátku verziu.<ref>{{harvbz|Chalupa|2013|St=40}}</ref> Obsahuje zhrnutie základného gnostického mýtu. Pravdepodobne ide o kompiláciu viacerých textov s mnohými redakčnými úpravami, bola dodatočne christianizovaná.<ref>{{harvbz|Chalupa|2013|St=41}}</ref> |
|||
====Valentinovci==== |
==== Valentinovci ==== |
||
{{hlavný článok|valentinovci}} |
|||
''Bližšie informácie: [[Valentinovci]]'' |
|||
[[Valentinovci]] sú považovaní za najprepracovanejší a najúspešnejší gnostický systém. Fungovali predovšetkým v 2. |
[[Valentinovci]] sú považovaní za najprepracovanejší a najúspešnejší gnostický systém. Fungovali predovšetkým v 2. – 3. storočí a boli silným konkurentom rodiacej sa katolíckej cirkvi. Za zakladateľa valentinovcov je označovaný [[Valentínos]], gnosticko-kresťanský učiteľ a [[filozof]], ktorý pôsobil približne v rokoch 140 – 160 v [[Rím]]e.<ref>{{harvbz|Rudolph|2010|St=316}}</ref> Bol považovaný za plodného autora, bohužiaľ až na zlomky sa z jeho diela nič nezachovalo. |
||
[[Valentinovci]] boli rozšírení po celom [[Stredomorie|Stredomorí]], čo viedlo po smrti Valentína k rozdeleniu na západných a východných valentinovcov. |
[[Valentinovci]] boli rozšírení po celom [[Stredomorie|Stredomorí]], čo viedlo po smrti Valentína k rozdeleniu na západných a východných valentinovcov. |
||
Problematická je rekonštrukcia učenia valentinovcov, keďže sa zachovalo veľa prameňov od žiakov [[Valentínos|Valentína]], ale žiaden gnostický spis priamo od jeho zakladateľa. Predpokladá sa, že Valentínovo učenie malo dve roviny – exoternú, ktorá bola v súlade s kresťanským učením a ezoterickú, ktorá bola tajná, obsahujúca gnostické myšlienky. Valentinovci mali zo všetkých gnostických skupín najprepracovanejšiu kozmogóniu, dochovalo sa dokonca 5 rôznych verzií od [[kresťanskí hereziológovia|hereziológov]]<ref>Rudolph 2010, str. 317.</ref>. |
|||
Problematická je rekonštrukcia učenia valentinovcov, keďže sa zachovalo veľa prameňov od žiakov [[Valentínos|Valentína]], ale žiaden gnostický spis priamo od jeho zakladateľa. Predpokladá sa, že Valentínovo učenie malo dve roviny – exoternú, ktorá bola v súlade s kresťanským učením, a ezoterickú, ktorá bola tajná, obsahujúca gnostické myšlienky. Valentinovci mali zo všetkých gnostických skupín najprepracovanejšiu kozmogóniu, dochovalo sa dokonca päť rôznych verzií od [[kresťanskí hereziológovia|hereziológov]].<ref>{{harvbz|Rudolph|2010|St=317}}</ref> |
|||
== Referencie == |
|||
{{Referencie|4}} |
|||
== Literatúra == |
== Literatúra == |
||
=== Sekundárna literatúra === |
=== Sekundárna literatúra === |
||
* {{Citácia Harvard |
|||
*Kurt Rudolph, ''Gnóze: podstata a dějiny náboženského směru pozdní antiky,'' Praha: Vyšehrad, 2010. |
|||
| Priezvisko1 = Rudolph |
|||
*Ismo Dunderberg, „The School of Valentinus“, in: Antti Marjanen – Petri Luomanen (eds.), ''A Companion to Second-Century Christian “Heretics”,'' Leiden: E.J.Brill 2005, 64-99. |
|||
| Meno1 = Kurt |
|||
*Michael A. Williams, "Sethianism", in: Antti Marjanen – Petri Luomanen (eds.), ''A Companion to Second-Century Christian “Heretics”,'' Leiden: E.J.Brill 2005, str. 32 -63. |
|||
| OdkazNaAutora1 = |
|||
*Petr Pokorný, ''Píseň o perle. Tajné knihy starověkých gnostiků,'' Praha: Vyšehrad 1998 (druhé a rozšířené vydání; 1. vydání Vyšehrad 1986). |
|||
| Titul = Gnóze : podstata a dějiny náboženského směru pozdní antiky |
|||
*Wouter J. Hanegraaff et al. (eds.), ''Dictionary of Gnosis & Western Esotericism,'' Leiden: E.J. Brill 2006. |
|||
| Vydavateľ = Vyšehrad |
|||
*Aleš Chalupa ''Gnosticizmus'' Brno: Masarykova Univerzita, 2013. |
|||
| Miesto = Praha |
|||
| Vydanie = 1. |
|||
== Referencie == |
|||
| Rok = 2010 |
|||
{{Referencie|3}} |
|||
| Edícia = Světová náboženství |
|||
| ISBN = 978-80-7021-947-8 |
|||
}} |
|||
* Ismo Dunderberg, „The School of Valentinus“, in: Antti Marjanen – Petri Luomanen (eds.), ''A Companion to Second-Century Christian “Heretics”,'' Leiden: E. J. Brill 2005, 64 – 99. |
|||
* Michael A. Williams, "Sethianism", in: Antti Marjanen – Petri Luomanen (eds.), ''A Companion to Second-Century Christian “Heretics”,'' Leiden: E. J. Brill 2005, str. 32 – 63. |
|||
* {{Citácia Harvard |
|||
| Priezvisko1 = Pokorný |
|||
| Meno1 = Petr |
|||
| OdkazNaAutora1 = |
|||
| Titul = Píseň o perle : tajné knihy starověkých gnostiků |
|||
| Vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] |
|||
| Miesto = Praha |
|||
| Vydanie = 1. |
|||
| Rok = 1986 |
|||
}} |
|||
* Wouter J. Hanegraaff et al. (eds.), ''Dictionary of Gnosis & Western Esotericism,'' Leiden: E. J. Brill 2006. |
|||
* {{Citácia Harvard |
|||
| Priezvisko1 = Chalupa |
|||
| Meno1 = Aleš |
|||
| Titul = Gnosticismus |
|||
| Vydavateľ = Masarykova univerzita |
|||
| Miesto = Brno |
|||
| Vydanie = 1. |
|||
| Rok = 2013 |
|||
| ISBN = 978-80-210-6507-9 |
|||
}} |
|||
* {{Citácia Harvard |
|||
| Priezvisko1 = Pelikan |
|||
| Meno1 = Jaroslav |
|||
| OdkazNaAutora1 = Jaroslav Pelikan |
|||
| Titul = The Christian Tradition : A History of the Development of Doctrine |
|||
| Diel = Vol. 1 : The Emergence of the Catholic Tradition (100{{--}}600) |
|||
| Vydavateľ = [[University of Chicago Press]] |
|||
| Miesto = Chicago; London |
|||
| Rok = 1971 |
|||
| ISBN = 0-226-65370-6 |
|||
}} |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
| Riadok 123: | Riadok 165: | ||
* [[Valentínos]] |
* [[Valentínos]] |
||
* [[Rukopisy z Nag Hammádí]] |
* [[Rukopisy z Nag Hammádí]] |
||
*[http://bibqua.webzdarma.cz/t_sofia.htm Pistis Sofia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210614155210/http://bibqua.webzdarma.cz/t_sofia.htm |date=2021-06-14 }} |
|||
== Iné projekty == |
|||
{{projekt}} |
|||
== Externé odkazy == |
|||
* [http://www.sekty.sk/sk/articles/theme/68 O gnosticizme v časopise Rozmer] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140222020058/http://www.sekty.sk/sk/articles/theme/68 |date=2014-02-22 }} |
|||
* [http://etika-filozofia.studentske.eu/2008/09/16-gnosticizmus-manicheizmus.html Gnosticizmus a manicheizmus] |
|||
[[Kategória:Gnosticizmus| ]] |
|||
[[Kategória:Náboženstvo]] |
[[Kategória:Náboženstvo]] |
||
[[Kategória:Herézy]] |
[[Kategória:Herézy]] |
||
[[Kategória:Gnosticizmus]] |
|||
[[Kategória:Kresťanstvo]] |
[[Kategória:Kresťanstvo]] |
||
{{Link GA|eo}} |
|||
Aktuálna revízia z 05:45, 15. október 2023
Gnosticizmus (z gréc. gnósis, γνώσις, poznanie) alebo gnóza je nábožensko-filozofický smer neskorej antiky, ktorý zažil svoj najväčší rozmach v 1. – 3. storočí po Kr. Je preň charakteristické odmietanie hmotného sveta, spásna rola poznania a vyznačuje sa vierou v božskú iskru v človeku. Tento článok nepojednáva o novognosticizme či iných prúdoch západného ezoterizmu.
Termíny gnóza a gnosticizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Gnosticizmus je neologizmus, ktorý začali používať pre rozvinutejšie kresťansko-gnostické systémy francúzski učenci v 18. storočí.[1] Vymedzuje sa ako nábožensko-filozoficko-sociálny prúd neskorej antiky, ktorý existoval v 2. – 4. storočí.
Gnóza, termín pochádzajúci z gréckeho slova gnosis („poznanie“), je podstatou učenia gnostických systémov. Poznanie má podľa gnostických systémov spásonosný charakter. Pomáha uvedomiť si skutočnú podstatu hmotného sveta, vymaniť sa z neho a navrátiť sa do pôvodného stavu jednoty s univerzom.
Časom sa pojem gnóza stal všeobecným označeným pre filozoficko-náboženské prúdy neskorej antiky, ktoré spájala myšlienka zvestovaného poznania – gnózy s cieľom vymaniť sa z hmotného sveta a zjednotenia s univerzom.
Ľudia, ktorí sa venovali praktizovaniu a hľadaniu gnózy, sa zvyknú označovať ako gnostici. Takto gnostikov nazývali predovšetkým ich oponenti – kresťanskí hereziologóvia, v skutočnosti nie je dochované v prameňoch, že sa tak sami označovali. Veriaci z kresťansko-gnostických smerov gnózy sa napríklad označovali ako kresťania.[2]
V súčasnom vedeckom diskurze sa v anglicky píšucej komunite používa termín gnosticizmus, kým v nemecky písanej literatúre sa pojmy gnóza a gnosticizmus môžu zamieňať.[3]
Pramene
[upraviť | upraviť zdroj]Pramene, pomocou ktorých vedci skúmajú fenomén gnosticizmu sa dajú rozčleniť na dve skupiny.
Hereziologická literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Prvou skupinou sú texty kresťanských hereziológov, ktoré informujú o jednotlivých gnostických spoločenstvách z uhla kresťanskej polemiky. Ich pohľad na gnózu formuje potreba vymedzenia sa voči nej a z toho vyplývajúca tendenčnosť.[4] Napriek všetkému sú cenným zdrojom informácií. Niektorí autori aspoň v zlomkoch zachovali niektoré gnostické texty. Do objavov prvých priamych prameňov a predovšetkým nálezov rukopisov z Nag Hammadí boli jediným zdrojom informácii o gnosticizme.[4]
Najznámejší a najvýznamnejší hereziologický spis venujúci sa gnosticizmu pochádza od Eirénaia z Lyonu. Nazýva sa „Odhalenie a vyvrátenie falošného poznania“, známy už od staroveku pod názvom „Proti herézam“. Na svojom diele pracoval pravdepodobne po mnoho rokov, ako vidieť z častých opráv a dodatkov.[5] Pri písaní spisu čerpal priamo z gnostických spisov, ktoré kolovali v jeho dobe, a z protignostických polemík starších hereziológov (napr. Justín Mučeník, dielo Syntagma), ktoré sa do dnešnej doby nezachovali.[6] Jazykom textu bola gréčtina. Jej grécka pôvodná podoba sa zachovala iba v zlomkoch, do dnešnej doby prežila v latinskom preklade.[7]
Ďalšími kresťanskými autormi, ktorí sa venovali vo svojom diele polemike s gnosticizmom, boli Hippolytos Rímsky. Napísal spis „Odhalenie všetkých bludov“, ktorý je významný zachovaním kompletného gnostického spisu „Naasejský traktát“. Klement Alexandrijský je významný výpiskami z diela valentinovca Theodota. Órigenes zachoval v 48 citáciách časť komentára gnostika Herákleóna k Jánovmu evanjeliu. Všetci títo autori písali v gréčtine.
Priame pramene
[upraviť | upraviť zdroj]Druhú skupiny tvoria texty napísané priamo gnostikmi, ktoré sa začali vynárať z hlbín púští od 1. polovice 19. storočia až do súčasnosti.
V polovici 19. storočia vyšiel preložený do angličtiny koptský gnostický traktát, ktorý bol podľa hlavnej osoby nazvaný Pistis Sofia. Kódex je známy ako Askewov kódex.
Ďalší súbor textov, ktorý vošiel do histórie bádania pod menom Bruceho kódex, obsahuje Dve knihy Jeú, tri fragmenty gnostických textov a spis, ktorý dostal meno Neznáme gnostické dielo.
Najvýznamnejšou zbierkou originálnych gnostických textov pred objavom rukopisov z Nag Hammadí je Berlínsky kódex. Obsahuje Tajnú knihu Jánovu, Múdrosť Ježiša Krista, Máriino evanjelium a zlomky negnosticky ladených Skutkov Petrových.
Texty z Nag Hammádí
[upraviť | upraviť zdroj]Texty z Nag Hammádí sú v súčasnosti najvýznamnejším prameňom pre skúmanie gnosticizmu. Začali sa objavovať od roku 1946, keď bol do egyptského národného múzea prinesený dnešný Kódex III.[8] Postupne sa za pomerne dramatických okolností podarilo zhromaždiť všetky dochované kódexy z nálezu. Začal sa preklad a spracovanie textov, ktorý skončil až v roku 1977.[9]
Celkovo ide o 13 zväzkov – kódexov, tvorených 51 textami rôzneho obsahu o 1153 stranách z pôvodných približne 1257 strán, čo znamená zachovaných približne 90 % textu.[10] Tridsaťdeväť textov nebolo predtým vôbec známych, šesť sú texty, ktoré sa objavujú v zbierke dvakrát a šesť bolo známych zo starších objavov.
Medzi najvýznamnejšie objavené texty patrí napr. Tomášovo evanjelium, Filipovo evanjelium a Tajná kniha Jánova.
Hlavné rysy gnosticizmu
[upraviť | upraviť zdroj]Aj keď sa jednotlivé gnostické texty a správy o gnosticizme môžu od seba v mnohom líšiť, dajú sa vystopovať niektoré spoločné rysy, ktoré prestupujú celým gnosticizmom.
Jedným zo základných rysov je predstava o božskej častici uväznenej v ľudskom tele. Vplyvom okolností opísaných v kozmogonických mýtoch padla na zem do sveta osudu, zrodenia a smrti a musí byť z neho prinavrátená späť do jednoty s univerzom, resp. bohom, označovaným niekedy ako Pleróma (gr. plnosť).[11]
Z tohto vyplýva ďalší charakteristický rys prestupujúci gnosticizmom, a tým je dualizmus. Hmotný svet je vnímaný negatívne, stvorený nižšou božskou bytosťou, označovanou ako Demiurg. Zlo a hmota sú stotožňované.[12] Gnostici sa preto usilovali vymaniť z tohto sveta a opätovne zjednotiť svoju božskú podstatu s bohom. Ten je opisovaný ako neznámy, mimosvetský a Pán všetkého stvorenia, ktorý sídli v „nadzmyslovom“ svete.[12]
Ďalším výrazným prvkom objavujúcim sa v gnosticizme je predstava o „vykúpenom Vykupiteľovi “. Gnostici verili, už za svojho života prežívali svoje spasenie a svet okolo seba relativizovali.[13] Cítili sa byť „pokolením bez kráľa“.[13] Sami sebe boli kráľmi vďaka vedomiu o svojej božskej podstate.[13] Podľa gnostikov ale ešte neboli vyzbierané a navrátené všetky božské čiastočky. Preto sa vraví o gnostikoch, že sú totožní s vykupiteľom, ktorý „má byť vykúpený“.[13]
Vykúpenie a spásu získavali gnostici prostredníctvom duchovného poznania – gnózy, ktorá im bola zvestovaná od niektorej z duchovných bytostí, ako je napríklad Sofia – Múdrosť, resp. prostredníkmi, ktorí pravdu o božskej podstate človeka zvestujú.[14] Takýmito osobami bol napríklad Set, mytologický otec skupiny gnostikov označovaných ako setovci, alebo neskôr Ježiš Kristus.
Pôvod gnosticizmu
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvod gnosticizmu je v súčasnosti predmetom intenzívnej vedeckej diskusie.
Na začiatku vedeckého skúmania gnosticizmu v 18. storočí sa predpokladalo na základe materiálov od hereziológov, že gnóza je kresťanská heréza, ktorá sa vyvinula z kresťanstva jeho helenizáciou.[15] Ďalej sa objavila teória o indo-iránskom pôvode gnózy, ktorá bola podporovaná podobnosťou niektorých gnostických myšlienok (dualizmus) so zoroastrizmom.[15]
Po objave rukopisov z Nag Hammadí sa tieto závery museli prehodnotiť a dnes je jasné, že gnóza má predkresťanský pôvod.[16] Jej vznik je kladený do obdobia medzi 1. storočím pred Kr. a 1. storočím po Kr.
Korene gnosticizmu sa nachádzajú v polemike okrajových skupín diasporného judaizmu s jeho hlavným prúdom, ktorú môžeme vidieť v gnostických textoch ako napr. Podstata Archontov (NHC II, 4), ktoré sa zaoberajú alternatívnym výkladom knihy Genezis. Gnóza sa voči judaizmu ostro vymedzuje. Židovského Boha Jahveho označuje menom Demiurg, ktorý podľa gnostikov len stvoril hmotný svet a v skutočnosti nad ním existuje vyšší neznámy boh, ktorého židia nevidia.[17] Gnostická predstava o bohu je paradoxne v mnohom podobná judaistickej, gnostický boh tiež nesie výrazné monoteistické rysy.
Na predstavy gnostikov vplývala aj židovská apokalyptika, ktorá predpokladá skorý koniec sveta, a preto netreba hmotnému svetu prikladať veľký význam. Spásy sa dočkajú iba jedinci – apokalyptici, ktorým sa zjavil Boh a odhalil tajomstvo blížiaceho sa konca sveta.[18] Poznanie je teda rovnako ako v gnóze zjavené. Všetko zlo pochádza zo sveta, resp. z dejín.[19]
Jedným z predpokladov vzniku gnosticizmu bol myšlienkový kvas, ktorý vznikol na Blízkom východe po páde Alexandrovej ríše. Po Blízkom východe sa šírili myšlienky helenizmu a gréckej filozofie. Jedným z významných intelektuálnych centier prelomu letopočtov sa stala egyptská Alexandria, ktorá bola zároveň jedným z významných gnostických centier. V gnóze môžeme pozorovať vplyv Platónovej filozofie, predovšetkým v myšlienke vzostupu duše.[20] Podobní sú si aj dualizmom hmoty a ducha. Gnostici často používali prevzatú grécku terminológiu, termíny ako aión, ennoia, sofia, bythos.[20]
Gnosticizmus ďalej ovplyvnilo priamo alebo nepriamo egyptské náboženstvo, grécke mystéria (orfizmus), zoroastrizmus a židovská mudroslovecká literatúra.
Gnosticizmus a kresťanstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Špecifický je vzťah gnosticizmus a kresťanstva. Obidva smery sa začali navzájom ovplyvňovať na prelome 1. a 2. storočia, čoho výslednom je napríklad vznik gnosticko-kresťanských skupín ako valentinovci, ktorý fungovali vnútri cirkvi pravdepodobne až do 4. storočia a sami sa označovali ako jej elita.[21] Gnostici do svojich textov ľahko vložili postavu Ježiša Krista a stotožnili ho so svojou predstavou o Vykupiteľovi.
V kresťanstve môžeme vybadať gnostické vplyvy v predstavách o Vykupiteľovi v Pavlovom liste Filipanom a predovšetkým v Jánovom evanjeliu [chýba zdroj]. Ďalej sa gnosticizmus nepriamo podieľala na rozvoji kresťanskej ortodoxie a filozofie, keďže práve v polemikách s gnózou sa formovala, vymedzovala a naberala na hĺbke. Niektorí ranokresťanskí autori, predovšetkým Órigenes, boli gnostickými myšlienkami priamo ovplyvnení.[22]
Gnostické učenie z hľadiska apoštolskej tradície odsúdil sv. Irenej z Lyonu. Jeho komplexný výklad je obsiahnutý v diele Proti bludom.[23] V ňom dokazuje, že gnostici nemajú apoštolskú postupnosť, všetky svoje vývody získali zmiešaním učenia pohanských náboženstiev, Platónovej filozofie a samotného Nového zákona. Za základ gnosticizmu je považovaný Šimon kúzelník, od ktorého vyšli všetci kacíri gnosticizmu.[23] Celkový výklad tohto diela obsahuje päť kníh, z ktorých každá premáha gnosticizmus z iného hľadiska. Prvá kniha učenie gnosticizmu vysvetľuje, druhá kniha popiera učenie o aiónoch na základe dôkazov o existencii jediného Boha. Tretia kniha vyvracia gnosticizmus na základe Písma a cirkevných podaní. Štvrtá kniha vyvracia gnosticizmus na základe výrokov Pána Ježiša Krista. Posledná kniha dokladá skutočnú prítomnosť Tela a Krvi Pánovej v Eucharistii a dokladá vzkriesenie tela, v ktoré gnostici neverili.
V postoji voči Biblii sa rôznili. Starý zákon úplne neodmietali (ako sa niekedy predpokladá), význačné bolo zaujatie pre exegézu hebrejských mien ako Elohim. Extrémnejší a dôslednejší postoj mal Markión (markionizmus). Z Nového zákona sa vyjadrovali k Jánovmu evanjeliu a odvolávali sa na skrytú tradíciu učenia od Petra (Basileidés) a Pavla (Valentinos Egyptský).[24]
Kresťanská gnóza „bolo náboženstvo vykúpenia a zmierenia ľudského ducha s nevýslovnou veľkosťou Boha. Predstavovala zásadné skreslenie kresťanskej náuky v každom z týchto bodov a cirkev ju musela odmietnuť.“[25]
Odmietavo sa ku gnosticizmu postavil aj pápež František, napríklad pred konkláve, na kongregácii kardinálov, ako aj v iných vyjadreniach.[26][27]
Gnostické hnutia a skupiny
[upraviť | upraviť zdroj]Rané gnostické hnutia a skupiny
[upraviť | upraviť zdroj]Šimon Mág je mytologický zakladateľ gnózy, súčasník Ježiša Krista. Objavuje sa už v Novom zákone v Skutkoch apoštolov, v ktorých chce kúpiť od apoštola Petra moc na konanie zázrakov.[28] Pochádzal zo Samárie. Podľa Justína Mučeníka existovala komunita Šimona Mága, ktorá ho uctievala ako boha.[29] Podľa legendy v apokryfných Skutkoch Petrových bojoval svätý Peter a Šimon Mág, obidvaja predvádzali čarodejné kúsky.[30] Hippolytos Rímsky píše, že Šimon Mág sa nechal zahrabať do zeme s tým, že vstane z mŕtvych, ale nepodarilo sa mu to.[30] Jeho družkou mala byť Helena, bývalá neviestka, ktorá sa prehlásila za Ennoiu (gr. myšlienka) a spolu so Šimonom kázali po Palestíne.[31]
Šimonovým žiakom má byť Menandros, ktorý sa prehlásil za Vykupiteľa.[32] Jeho krst mal zaručiť nesmrteľnosť duše.[32]
Ďalším Šimonovým žiakom bol údajne Satornilos, lat. Saturninus, ktorý pôsobil v 2. storočí v Antiochii.[33] Svet bol podľa neho stvorený sedmi anjelmi, z ktorých bol jeden židovským Bohom.[33] Delil ľudí na dve skupiny – dobrí ľudia s božskou iskrou a zlí ľudia, ktorí božskú iskru nemajú a budú zatratení.[32]
Významným gnostickým učiteľom bol Basileidés, ktorý pôsobil v 1. polovici 2. storočia v Alexandrii; bol plodný autor, mnoho sa toho ale od neho nezachovalo. Demiurga nazýval Abraxasom, čo je jedno z mien židovského Boha.[34] Vyznával doketickú kristológiu.[35]
Veľké gnostické systémy 2. a 3. storočia
[upraviť | upraviť zdroj]Setovci
[upraviť | upraviť zdroj]Setovci mali byť gnostická skupina, ktorá odvodzuje svoj pôvod od Šéta (Séta), Adamovho syna, ktorý je zvestovateľom múdrosti a vykupiteľom.[36]
Ide skôr o bádateľský konštrukt, ktorý pospájal do jednej skupiny viaceré texty z Nag Hammadí, ktoré spájala predovšetkým myšlienka Seta ako Vykupiteľa a otca gnostikov.[36] Problémom je, že neexistujú spoľahlivé dôkazy o existencii setovcov.[37] Nie sú žiadne správy od hereziológov alebo samotnej skupiny, o tom, že naozaj existovali ako spoločnosť a tak sa nazývali.[37]
Najvýznamnejším dielom pripisovaným setovcom je Tajná kniha Jánova, ktorá je zachovaná v 4 verziách, ktoré sa ďalej delia na dlhú a krátku verziu.[38] Obsahuje zhrnutie základného gnostického mýtu. Pravdepodobne ide o kompiláciu viacerých textov s mnohými redakčnými úpravami, bola dodatočne christianizovaná.[39]
Valentinovci
[upraviť | upraviť zdroj]Valentinovci sú považovaní za najprepracovanejší a najúspešnejší gnostický systém. Fungovali predovšetkým v 2. – 3. storočí a boli silným konkurentom rodiacej sa katolíckej cirkvi. Za zakladateľa valentinovcov je označovaný Valentínos, gnosticko-kresťanský učiteľ a filozof, ktorý pôsobil približne v rokoch 140 – 160 v Ríme.[40] Bol považovaný za plodného autora, bohužiaľ až na zlomky sa z jeho diela nič nezachovalo.
Valentinovci boli rozšírení po celom Stredomorí, čo viedlo po smrti Valentína k rozdeleniu na západných a východných valentinovcov.
Problematická je rekonštrukcia učenia valentinovcov, keďže sa zachovalo veľa prameňov od žiakov Valentína, ale žiaden gnostický spis priamo od jeho zakladateľa. Predpokladá sa, že Valentínovo učenie malo dve roviny – exoternú, ktorá bola v súlade s kresťanským učením, a ezoterickú, ktorá bola tajná, obsahujúca gnostické myšlienky. Valentinovci mali zo všetkých gnostických skupín najprepracovanejšiu kozmogóniu, dochovalo sa dokonca päť rôznych verzií od hereziológov.[41]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pokorný 1986, s. 14
- ↑ Rudolph 2010, s. 298
- ↑ Chalupa 2013, s. 6
- ↑ a b Chalupa 2013, s. 7
- ↑ Pokorný 1986, s. 32
- ↑ Pokorný 1986, s. 33
- ↑ Chalupa 2013, s. 8
- ↑ Pokorný 1986, s. 75
- ↑ Pokorný 1986, s. 80
- ↑ Chalupa 2013, s. 11
- ↑ Rudolph 2010, s. 63
- ↑ a b Rudolph 2010, s. 67
- ↑ a b c d Pokorný 1986, s. 26
- ↑ Pokorný 1986, s. 27
- ↑ a b Rudolph 2010, s. 38
- ↑ Rudolph 2010, s. 57
- ↑ Pokorný 1986, s. 50
- ↑ Rudolph 2010, s. 276
- ↑ Rudolph 2010, s. 277
- ↑ a b Rudolph 2010, s. 282
- ↑ Pokorný 1986, s. 143
- ↑ Rudolph 2010, s. 24
- ↑ a b Ireneus z Lyonu, Patero kněh proti kacířstvím. Praha 1876 dostupné online - česky
- ↑ Pelikan 1971, s. 92-94
- ↑ Pelikan 1971, s. 97
- ↑ Gnosticismus jako největší nebezpečí, časopis Revue Trivium dostupné online - česky
- ↑ Kardinál Bergoglio o Cirkvi a kampani médií proti Vatikánu dostupné online
- ↑ Sk. 8:9 – 25
- ↑ Rudolph 2010, s. 292
- ↑ a b Rudolph 2010, s. 294
- ↑ Pokorný 1986, s. 118
- ↑ a b c Pokorný 1986, s. 123
- ↑ a b Rudolph 2010, s. 296
- ↑ Pokorný 1986, s. 133
- ↑ Rudolph 2010, s. 310
- ↑ a b Chalupa 2013, s. 39
- ↑ a b Chalupa 2013, s. 46
- ↑ Chalupa 2013, s. 40
- ↑ Chalupa 2013, s. 41
- ↑ Rudolph 2010, s. 316
- ↑ Rudolph 2010, s. 317
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Sekundárna literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Rudolph, Kurt (2010), Gnóze : podstata a dějiny náboženského směru pozdní antiky, Světová náboženství (1. vyd.), Praha: Vyšehrad, ISBN 978-80-7021-947-8
- Ismo Dunderberg, „The School of Valentinus“, in: Antti Marjanen – Petri Luomanen (eds.), A Companion to Second-Century Christian “Heretics”, Leiden: E. J. Brill 2005, 64 – 99.
- Michael A. Williams, "Sethianism", in: Antti Marjanen – Petri Luomanen (eds.), A Companion to Second-Century Christian “Heretics”, Leiden: E. J. Brill 2005, str. 32 – 63.
- Pokorný, Petr (1986), Píseň o perle : tajné knihy starověkých gnostiků (1. vyd.), Praha: Vyšehrad
- Wouter J. Hanegraaff et al. (eds.), Dictionary of Gnosis & Western Esotericism, Leiden: E. J. Brill 2006.
- Chalupa, Aleš (2013), Gnosticismus (1. vyd.), Brno: Masarykova univerzita, ISBN 978-80-210-6507-9
- Pelikan, Jaroslav (1971), The Christian Tradition : A History of the Development of Doctrine, Vol. 1 : The Emergence of the Catholic Tradition (100 – 600), Chicago; London: University of Chicago Press, ISBN 0-226-65370-6
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Irenej z Lyonu
- Pieseň o perle
- Tomášovo evanjelium
- Valentinovci
- Valentínos
- Rukopisy z Nag Hammádí
- Pistis Sofia Archivované 2021-06-14 na Wayback Machine
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gnosticizmus
