Obdobie jari a jesene: Rozdiel medzi revíziami
d robot Zmenil: ru:Период Чуньцю |
Transkripcia? Mekčene? |
||
(23 medziľahlých úprav od 10 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Image:China 2b.jpg|right|thumb|Rozšírenie mestského osídlenia v Číne období jari a jesene.]] |
[[Image:China 2b.jpg|right|thumb|Rozšírenie mestského osídlenia v Číne období jari a jesene.]] |
||
'''Obdobie jari a jesene''' ([[Čínština|čín]]. {{zh|春秋時代}}, {{py|Chūnqiū Shídài}}, v slov. prepise ''Čchun- |
'''Obdobie jari a jesene''' alebo '''obdobie jarí a jesení''' alebo '''Od jari do jesene''' ([[Čínština|čín]]. {{zh|春秋時代}}, {{py|Chūnqiū Shídài}}, v slov. prepise ''Čchun-čchiou š'-taj'') je časový úsek histórie [[Čína|Číny]] v období medzi [[722 pred Kr.|722]] a [[481 pred Kr.]]. Názov obdobia je odvodený z názvu diela ''[[Anály jari a jesene]]'', kroniky tohto obdobia, ktorej autorstvo sa tradične pripisuje [[Konfucius|Konfuciovi]]. Obdobie sa sčasti prekrýva s vymedzením [[Východná dynastia Čou|východnej dynastie Čou]] ([[770 pred Kr.|770]]{{--}}[[256 pred Kr.]]). |
||
==Pozadie== |
|||
Počas Obdobia jari a jesene došlo k decentralizácii moci. Bolo plné bitiek, vojen a vzájomného obsadzovania medzi 170 štátikmi v oblasti. Nastal rozvoj literatúry, filozofie a techniky. Táto éra prešla do [[Obdobie Bojujúcich štátov|Obdobia bojujúcich štátov]]. |
|||
Obdobie dynastie východných Čou sa delí na dve obdobia: obdobie jari a jesene (722-453 pred Kr.) a [[Obdobie bojujúcich štátov|obdobia bojujúcich štátov]] (453-221 pred Kr.). Po tom, ako bolo hlavné mesto [[dynastia Čou|dynastie Čou]] obsadené barbarmi, utiekol korunný princ Ťi I-ťiou na východ, kde sa mu s pomocou panovníkov z [[Ťin]], Čeng a Čchi podarilo vybudovať nové hlavné mesto pri dnešnom [[Luo-jang]]u v údolí [[Chuang-che]]. Čouská šľachta nemala na východe silnú pozíciu a jej moc sa obmedzovala na malé územie okolo hlavného mesta. Čouovia už nikdy nezískali pôvodnú autoritu, a hoci aj naďalej ostávali formálnymi vládcami, reálnu moc nemali. |
|||
==Sociálna transformácia== |
|||
[[Image:Pu with openwork interlaced dragons design.jpg|right|thumb|Bronzová nádoba s dračím motívom z obdobia jari a jesene.]] |
|||
V tomto období sa započali procesy, ktoré vyvrcholili v období bojujúcich štátov a priniesli zásadnú zmenu vo výrobných a vlastníckych vzťahoch. Rozšírenie použitia železných nástrojov v poľnohospodárstve a remeslách umožnilo zintenzívnenie obrábania pôdy. Zaviedlo sa používanie pluhu ťahaného dobytkom a začali sa staviať zavlažovacie zariadenia. Zavedenie týchto noviniek viedlo k nárastu produkcie, špecializácii vo výrobe a nárastu bohatstva v spoločnosti. Vytvorila sa taktiež vrstva obchodníkov, ktorá nebola závislá na aristokracii a vrstva špecializovaných remeselníkov. Nastal taktiež rozvoj literatúry, filozofie a techniky. |
|||
==Charakter vojen== |
|||
Počas Obdobia jari a jesene teda došlo k decentralizácii moci. Bolo plné bitiek, vojen a vzájomného obsadzovania medzi 170 štátikmi v oblasti. Vojna bola hybným momentom – vojny sa viedli krátke a krvavé, útoky mali podobu vpádu na územie iného štátu. Šľachta bojovala na vozoch a pešiaci sa rekrutovali spomedzi obyčajného obyvateľstva. Boj bol vedený gentlemansky – aristokrati sa navzájom poznali z audiencií, bolo neslušné zajať niekoho s vyšším postavením, vozy boli nízkej kvality, často zapadli a s ich vyťahovaním pomáhali aj nepriateľskí vojaci. |
|||
==Doba hegemónov== |
|||
Čínske štátiky začali byť ohrozované barbarskými kmeňmi. Najskôr na nich začali útočiť zo severu barbari Ti 狄, ktorí boli najprv roľníkmi, ale pre zhoršujúce sa podmienky prešli na roľnícko-pastiersky spôsob života a od 70tych rokov šiesteho storočia pred Kr.. Roku 662 pred Kr. zničili štát [[Wej]]. Z juhu zase útočil polobarbarský štát [[Čchu]], u ktorého neexistoval konflikt medzi šľachtou a panovníkom (bol to prvý despotický štát v čínskych dejinách), a preto konsolidoval moc a získal prevahu nad roztrieštenými štátmi. V ôsmom storočí pred Kr. sa prebojovali až do centrálnej planiny. |
|||
Čínske štáty sa tomuto nebezpečenstvu bránili tak, že vytvárali aliancie. Aliancie viedli tzv. [[hegemón]]i Pa 霸, a podľa nich sa toto obdobie niekedy označuje aj ako doba hegemónov. Aliancie vytvárali slabšie štáty na obranu proti silnejším a tento systém pretrval až do obdobia bojujúcich štátov. Hegemónom sa podarilo odraziť nápor štátu Čchu a poraziť barbarov Ti. |
|||
Medzi tradičných päť hegemónov sa radia: |
|||
* [[Čchi Chuan Kung]] 齐桓公 (685 – 643 pred Kr.) |
|||
* [[Sung Siang Kung]] 宋襄公 (650 – 637 pred Kr.) |
|||
* [[Čchin Mu Kung]] 秦穆公 (659 – 621 pred Kr.) |
|||
* [[Čchu Čuan Wang]] 楚庄王 (613 – 591 pred Kr.) |
|||
* [[Ťin Wen Kung]] 晋文公 (636 – 628 pred Kr.) |
|||
Aliancie vedené hegemónmi sa vytvárali okolo dvoch najsilnejších štátov – štátov Ťin a Čchu. V roku 632 pred Kr. porazila aliancia vedená hegemónom Wen-kungom z Ťinu štát Čchu v [[bitka pri Čcheng-pchu|bitke pri Čcheng-pchu]], zastavila jeho expanziu a do konca šiesteho storočia pred Kr. bola nastavená rovnováha. V roku 546 pred Kr. sa konala mierová konferencia pri hlavnom meste štátu Sung, ktorá nastolila mier medzi dvoma hlavnými blokmi a po tejto konferencii až do konca obdobia jari a jesene neboli takmer žiadne konflikty. Roku 453 pred Kr. sa štát Ťin z dôvodu občianskej vojny rozpadol na tri nástupnícke štáty Čao 赵, Chan 韩 a Wej 魏 a táto udalosť znamenala nástup obdobia bojujúcich štátov. |
|||
==Pozri aj== |
==Pozri aj== |
||
Riadok 8: | Riadok 34: | ||
* [[Bitka pri Pi]] |
* [[Bitka pri Pi]] |
||
* [[Bitka pri Jen-lingu]] |
* [[Bitka pri Jen-lingu]] |
||
* [[Anály jari a jesene]] |
|||
* [[Cuo Čuan]] |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Riadok 13: | Riadok 41: | ||
{{Dejepisný výhonok}} |
{{Dejepisný výhonok}} |
||
[[Kategória:Dejiny Číny]] |
[[Kategória:Dejiny Číny]] |
||
[[ca:Primaveres i Tardors]] |
|||
[[cs:Období Jara a Podzimu]] |
|||
[[de:Zeit der Frühlings- und Herbstannalen]] |
|||
[[en:Spring and Autumn Period]] |
|||
[[es:Primaveras y Otoños]] |
|||
[[fi:Kevättä ja syksyä]] |
|||
[[fr:Période des Printemps et des Automnes]] |
|||
[[he:תקופת האביב והסתיו]] |
|||
[[id:Zaman Musim Semi dan Gugur]] |
|||
[[it:Periodo delle primavere e degli autunni]] |
|||
[[ja:春秋時代]] |
|||
[[ko:춘추 시대]] |
|||
[[nl:Periode van Lente en Herfst]] |
|||
[[no:Vår- og høstannalenes tid]] |
|||
[[pl:Okres Wiosen i Jesieni]] |
|||
[[pt:Período das Primaveras e Outonos]] |
|||
[[ru:Период Чуньцю]] |
|||
[[sh:Period Proljeća i Jeseni]] |
|||
[[sv:Vår- och höstperioden]] |
|||
[[th:ยุคชุนชิว]] |
|||
[[tr:İlkbahar ve Sonbahar Dönemi]] |
|||
[[vi:Xuân Thu]] |
|||
[[zh:春秋时期]] |
|||
[[zh-classical:春秋時代]] |
|||
[[zh-yue:春秋]] |
Aktuálna revízia z 21:43, 31. máj 2020
Obdobie jari a jesene alebo obdobie jarí a jesení alebo Od jari do jesene (čín. 春秋時代, pchin-jin: Chūnqiū Shídài, v slov. prepise Čchun-čchiou š'-taj) je časový úsek histórie Číny v období medzi 722 a 481 pred Kr.. Názov obdobia je odvodený z názvu diela Anály jari a jesene, kroniky tohto obdobia, ktorej autorstvo sa tradične pripisuje Konfuciovi. Obdobie sa sčasti prekrýva s vymedzením východnej dynastie Čou (770 – 256 pred Kr.).
Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]
Obdobie dynastie východných Čou sa delí na dve obdobia: obdobie jari a jesene (722-453 pred Kr.) a obdobia bojujúcich štátov (453-221 pred Kr.). Po tom, ako bolo hlavné mesto dynastie Čou obsadené barbarmi, utiekol korunný princ Ťi I-ťiou na východ, kde sa mu s pomocou panovníkov z Ťin, Čeng a Čchi podarilo vybudovať nové hlavné mesto pri dnešnom Luo-jangu v údolí Chuang-che. Čouská šľachta nemala na východe silnú pozíciu a jej moc sa obmedzovala na malé územie okolo hlavného mesta. Čouovia už nikdy nezískali pôvodnú autoritu, a hoci aj naďalej ostávali formálnymi vládcami, reálnu moc nemali.
Sociálna transformácia[upraviť | upraviť zdroj]
V tomto období sa započali procesy, ktoré vyvrcholili v období bojujúcich štátov a priniesli zásadnú zmenu vo výrobných a vlastníckych vzťahoch. Rozšírenie použitia železných nástrojov v poľnohospodárstve a remeslách umožnilo zintenzívnenie obrábania pôdy. Zaviedlo sa používanie pluhu ťahaného dobytkom a začali sa staviať zavlažovacie zariadenia. Zavedenie týchto noviniek viedlo k nárastu produkcie, špecializácii vo výrobe a nárastu bohatstva v spoločnosti. Vytvorila sa taktiež vrstva obchodníkov, ktorá nebola závislá na aristokracii a vrstva špecializovaných remeselníkov. Nastal taktiež rozvoj literatúry, filozofie a techniky.
Charakter vojen[upraviť | upraviť zdroj]
Počas Obdobia jari a jesene teda došlo k decentralizácii moci. Bolo plné bitiek, vojen a vzájomného obsadzovania medzi 170 štátikmi v oblasti. Vojna bola hybným momentom – vojny sa viedli krátke a krvavé, útoky mali podobu vpádu na územie iného štátu. Šľachta bojovala na vozoch a pešiaci sa rekrutovali spomedzi obyčajného obyvateľstva. Boj bol vedený gentlemansky – aristokrati sa navzájom poznali z audiencií, bolo neslušné zajať niekoho s vyšším postavením, vozy boli nízkej kvality, často zapadli a s ich vyťahovaním pomáhali aj nepriateľskí vojaci.
Doba hegemónov[upraviť | upraviť zdroj]
Čínske štátiky začali byť ohrozované barbarskými kmeňmi. Najskôr na nich začali útočiť zo severu barbari Ti 狄, ktorí boli najprv roľníkmi, ale pre zhoršujúce sa podmienky prešli na roľnícko-pastiersky spôsob života a od 70tych rokov šiesteho storočia pred Kr.. Roku 662 pred Kr. zničili štát Wej. Z juhu zase útočil polobarbarský štát Čchu, u ktorého neexistoval konflikt medzi šľachtou a panovníkom (bol to prvý despotický štát v čínskych dejinách), a preto konsolidoval moc a získal prevahu nad roztrieštenými štátmi. V ôsmom storočí pred Kr. sa prebojovali až do centrálnej planiny.
Čínske štáty sa tomuto nebezpečenstvu bránili tak, že vytvárali aliancie. Aliancie viedli tzv. hegemóni Pa 霸, a podľa nich sa toto obdobie niekedy označuje aj ako doba hegemónov. Aliancie vytvárali slabšie štáty na obranu proti silnejším a tento systém pretrval až do obdobia bojujúcich štátov. Hegemónom sa podarilo odraziť nápor štátu Čchu a poraziť barbarov Ti.
Medzi tradičných päť hegemónov sa radia:
- Čchi Chuan Kung 齐桓公 (685 – 643 pred Kr.)
- Sung Siang Kung 宋襄公 (650 – 637 pred Kr.)
- Čchin Mu Kung 秦穆公 (659 – 621 pred Kr.)
- Čchu Čuan Wang 楚庄王 (613 – 591 pred Kr.)
- Ťin Wen Kung 晋文公 (636 – 628 pred Kr.)
Aliancie vedené hegemónmi sa vytvárali okolo dvoch najsilnejších štátov – štátov Ťin a Čchu. V roku 632 pred Kr. porazila aliancia vedená hegemónom Wen-kungom z Ťinu štát Čchu v bitke pri Čcheng-pchu, zastavila jeho expanziu a do konca šiesteho storočia pred Kr. bola nastavená rovnováha. V roku 546 pred Kr. sa konala mierová konferencia pri hlavnom meste štátu Sung, ktorá nastolila mier medzi dvoma hlavnými blokmi a po tejto konferencii až do konca obdobia jari a jesene neboli takmer žiadne konflikty. Roku 453 pred Kr. sa štát Ťin z dôvodu občianskej vojny rozpadol na tri nástupnícke štáty Čao 赵, Chan 韩 a Wej 魏 a táto udalosť znamenala nástup obdobia bojujúcich štátov.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obdobie jari a jesene