Preskočiť na obsah

Obdobie jari a jesene: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Thijs!bot (diskusia | príspevky)
Transkripcia? Mekčene?
 
(33 medziľahlých úprav od 17 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
[[Image:China 2b.jpg|right|thumb|Rozšírenie mestského osídlenia v Číne období jari a jesene.]]
'''Obdobie Jari a jesene''' je časový úsek histórie [[Čína|Číny]] v období medzi [[722 pred Kr.|722]] a [[481 pred Kr.]]. Názov je odvodený z diela ''Anály Jari a jesene'', kroniky tohto obdobia, ktorej autorstvo sa pripisuje [[Konfucius|Konfuciovi]].
'''Obdobie jari a jesene''' alebo '''obdobie jarí a jesení''' alebo '''Od jari do jesene''' ([[Čínština|čín]]. {{zh|春秋時代}}, {{py|Chūnqiū Shídài}}, v slov. prepise ''Čchun-čchiou š'-taj'') je časový úsek histórie [[Čína|Číny]] v období medzi [[722 pred Kr.|722]] a [[481 pred Kr.]]. Názov obdobia je odvodený z názvu diela ''[[Anály jari a jesene]]'', kroniky tohto obdobia, ktorej autorstvo sa tradične pripisuje [[Konfucius|Konfuciovi]]. Obdobie sa sčasti prekrýva s vymedzením [[Východná dynastia Čou|východnej dynastie Čou]] ([[770 pred Kr.|770]]{{--}}[[256 pred Kr.]]).


==Pozadie==
Počas Obdobia Jari a jesene došlo k decentralizácii moci. Bolo plné bitiek, vojen a vzájomného obsadzovania medzi 170 štátikmi v oblasti. Nastal rozvoj literatúry, filozofie a techniky. Táto éra prešla do [[Obdobie Bojujúcich štátov|obdobia Bojujúcich štátov]].


Obdobie dynastie východných Čou sa delí na dve obdobia: obdobie jari a jesene (722-453 pred Kr.) a [[Obdobie bojujúcich štátov|obdobia bojujúcich štátov]] (453-221 pred Kr.). Po tom, ako bolo hlavné mesto [[dynastia Čou|dynastie Čou]] obsadené barbarmi, utiekol korunný princ Ťi I-ťiou na východ, kde sa mu s pomocou panovníkov z [[Ťin]], Čeng a Čchi podarilo vybudovať nové hlavné mesto pri dnešnom [[Luo-jang]]u v údolí [[Chuang-che]]. Čouská šľachta nemala na východe silnú pozíciu a jej moc sa obmedzovala na malé územie okolo hlavného mesta. Čouovia už nikdy nezískali pôvodnú autoritu, a hoci aj naďalej ostávali formálnymi vládcami, reálnu moc nemali.
==Pozri aj==


==Sociálna transformácia==
*[[Bitka pri Čcheng-pchu]]
[[Image:Pu with openwork interlaced dragons design.jpg|right|thumb|Bronzová nádoba s dračím motívom z obdobia jari a jesene.]]
*[[Bitka pri Pi]]
*[[Bitka pri Jen-lingu]]


V tomto období sa započali procesy, ktoré vyvrcholili v období bojujúcich štátov a priniesli zásadnú zmenu vo výrobných a vlastníckych vzťahoch. Rozšírenie použitia železných nástrojov v poľnohospodárstve a remeslách umožnilo zintenzívnenie obrábania pôdy. Zaviedlo sa používanie pluhu ťahaného dobytkom a začali sa staviať zavlažovacie zariadenia. Zavedenie týchto noviniek viedlo k nárastu produkcie, špecializácii vo výrobe a nárastu bohatstva v spoločnosti. Vytvorila sa taktiež vrstva obchodníkov, ktorá nebola závislá na aristokracii a vrstva špecializovaných remeselníkov. Nastal taktiež rozvoj literatúry, filozofie a techniky.


==Charakter vojen==
{{Dejepisný výhonok}}


Počas Obdobia jari a jesene teda došlo k decentralizácii moci. Bolo plné bitiek, vojen a vzájomného obsadzovania medzi 170 štátikmi v oblasti. Vojna bola hybným momentom – vojny sa viedli krátke a krvavé, útoky mali podobu vpádu na územie iného štátu. Šľachta bojovala na vozoch a pešiaci sa rekrutovali spomedzi obyčajného obyvateľstva. Boj bol vedený gentlemansky – aristokrati sa navzájom poznali z audiencií, bolo neslušné zajať niekoho s vyšším postavením, vozy boli nízkej kvality, často zapadli a s ich vyťahovaním pomáhali aj nepriateľskí vojaci.


==Doba hegemónov==


Čínske štátiky začali byť ohrozované barbarskými kmeňmi. Najskôr na nich začali útočiť zo severu barbari Ti 狄, ktorí boli najprv roľníkmi, ale pre zhoršujúce sa podmienky prešli na roľnícko-pastiersky spôsob života a od 70tych rokov šiesteho storočia pred Kr.. Roku 662 pred Kr. zničili štát [[Wej]]. Z juhu zase útočil polobarbarský štát [[Čchu]], u ktorého neexistoval konflikt medzi šľachtou a panovníkom (bol to prvý despotický štát v čínskych dejinách), a preto konsolidoval moc a získal prevahu nad roztrieštenými štátmi. V ôsmom storočí pred Kr. sa prebojovali až do centrálnej planiny.


Čínske štáty sa tomuto nebezpečenstvu bránili tak, že vytvárali aliancie. Aliancie viedli tzv. [[hegemón]]i Pa 霸, a podľa nich sa toto obdobie niekedy označuje aj ako doba hegemónov. Aliancie vytvárali slabšie štáty na obranu proti silnejším a tento systém pretrval až do obdobia bojujúcich štátov. Hegemónom sa podarilo odraziť nápor štátu Čchu a poraziť barbarov Ti.
[[Kategória:Dejiny Číny]]


Medzi tradičných päť hegemónov sa radia:
[[cs:Období Jara a Podzimu]]
* [[Čchi Chuan Kung]] 齐桓公 (685 – 643 pred Kr.)
[[de:Zeit der Frühlings- und Herbstannalen]]
* [[Sung Siang Kung]] 宋襄公 (650 – 637 pred Kr.)
[[en:Spring and Autumn Period]]
* [[Čchin Mu Kung]] 秦穆公 (659 – 621 pred Kr.)
[[es:Primaveras y Otoños]]
* [[Čchu Čuan Wang]] 楚庄王 (613 – 591 pred Kr.)
[[fi:Kevättä ja syksyä]]
* [[Ťin Wen Kung]] 晋文公 (636 – 628 pred Kr.)
[[fr:Période des Printemps et des Automnes]]

[[he:תקופת האביב והסתיו]]
Aliancie vedené hegemónmi sa vytvárali okolo dvoch najsilnejších štátov – štátov Ťin a Čchu. V roku 632 pred Kr. porazila aliancia vedená hegemónom Wen-kungom z Ťinu štát Čchu v [[bitka pri Čcheng-pchu|bitke pri Čcheng-pchu]], zastavila jeho expanziu a do konca šiesteho storočia pred Kr. bola nastavená rovnováha. V roku 546 pred Kr. sa konala mierová konferencia pri hlavnom meste štátu Sung, ktorá nastolila mier medzi dvoma hlavnými blokmi a po tejto konferencii až do konca obdobia jari a jesene neboli takmer žiadne konflikty. Roku 453 pred Kr. sa štát Ťin z dôvodu občianskej vojny rozpadol na tri nástupnícke štáty Čao 赵, Chan 韩 a Wej 魏 a táto udalosť znamenala nástup obdobia bojujúcich štátov.
[[id:Zaman Musim Semi dan Gugur]]

[[it:Periodo delle primavere e degli autunni]]
==Pozri aj==
[[ja:春秋時代]]
* [[Bitka pri Čcheng-pchu]]
[[ko:춘추 시대]]
* [[Bitka pri Pi]]
[[no:Vår- og høstannalenes tid]]
* [[Bitka pri Jen-lingu]]
[[pl:Okres Wiosen i Jesieni]]
* [[Anály jari a jesene]]
[[pt:Período dos Reinos Combatentes]]
* [[Cuo Čuan]]
[[sv:Vår- och höstperioden]]

[[tr:İlkbahar ve Sonbahar Dönemi]]
== Iné projekty ==
[[vi:Xuân Thu]]
{{projekt|commons=Category:Spring and Autumn Period}}
[[zh:春秋时期]]

[[zh-classical:春秋時代]]
{{Dejepisný výhonok}}

[[Kategória:Dejiny Číny]]

Aktuálna revízia z 21:43, 31. máj 2020

Rozšírenie mestského osídlenia v Číne období jari a jesene.

Obdobie jari a jesene alebo obdobie jarí a jesení alebo Od jari do jesene (čín. 春秋時代, pchin-jin: Chūnqiū Shídài, v slov. prepise Čchun-čchiou š'-taj) je časový úsek histórie Číny v období medzi 722 a 481 pred Kr.. Názov obdobia je odvodený z názvu diela Anály jari a jesene, kroniky tohto obdobia, ktorej autorstvo sa tradične pripisuje Konfuciovi. Obdobie sa sčasti prekrýva s vymedzením východnej dynastie Čou (770 – 256 pred Kr.).

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie dynastie východných Čou sa delí na dve obdobia: obdobie jari a jesene (722-453 pred Kr.) a obdobia bojujúcich štátov (453-221 pred Kr.). Po tom, ako bolo hlavné mesto dynastie Čou obsadené barbarmi, utiekol korunný princ Ťi I-ťiou na východ, kde sa mu s pomocou panovníkov z Ťin, Čeng a Čchi podarilo vybudovať nové hlavné mesto pri dnešnom Luo-jangu v údolí Chuang-che. Čouská šľachta nemala na východe silnú pozíciu a jej moc sa obmedzovala na malé územie okolo hlavného mesta. Čouovia už nikdy nezískali pôvodnú autoritu, a hoci aj naďalej ostávali formálnymi vládcami, reálnu moc nemali.

Sociálna transformácia[upraviť | upraviť zdroj]

Bronzová nádoba s dračím motívom z obdobia jari a jesene.

V tomto období sa započali procesy, ktoré vyvrcholili v období bojujúcich štátov a priniesli zásadnú zmenu vo výrobných a vlastníckych vzťahoch. Rozšírenie použitia železných nástrojov v poľnohospodárstve a remeslách umožnilo zintenzívnenie obrábania pôdy. Zaviedlo sa používanie pluhu ťahaného dobytkom a začali sa staviať zavlažovacie zariadenia. Zavedenie týchto noviniek viedlo k nárastu produkcie, špecializácii vo výrobe a nárastu bohatstva v spoločnosti. Vytvorila sa taktiež vrstva obchodníkov, ktorá nebola závislá na aristokracii a vrstva špecializovaných remeselníkov. Nastal taktiež rozvoj literatúry, filozofie a techniky.

Charakter vojen[upraviť | upraviť zdroj]

Počas Obdobia jari a jesene teda došlo k decentralizácii moci. Bolo plné bitiek, vojen a vzájomného obsadzovania medzi 170 štátikmi v oblasti. Vojna bola hybným momentom – vojny sa viedli krátke a krvavé, útoky mali podobu vpádu na územie iného štátu. Šľachta bojovala na vozoch a pešiaci sa rekrutovali spomedzi obyčajného obyvateľstva. Boj bol vedený gentlemansky – aristokrati sa navzájom poznali z audiencií, bolo neslušné zajať niekoho s vyšším postavením, vozy boli nízkej kvality, často zapadli a s ich vyťahovaním pomáhali aj nepriateľskí vojaci.

Doba hegemónov[upraviť | upraviť zdroj]

Čínske štátiky začali byť ohrozované barbarskými kmeňmi. Najskôr na nich začali útočiť zo severu barbari Ti 狄, ktorí boli najprv roľníkmi, ale pre zhoršujúce sa podmienky prešli na roľnícko-pastiersky spôsob života a od 70tych rokov šiesteho storočia pred Kr.. Roku 662 pred Kr. zničili štát Wej. Z juhu zase útočil polobarbarský štát Čchu, u ktorého neexistoval konflikt medzi šľachtou a panovníkom (bol to prvý despotický štát v čínskych dejinách), a preto konsolidoval moc a získal prevahu nad roztrieštenými štátmi. V ôsmom storočí pred Kr. sa prebojovali až do centrálnej planiny.

Čínske štáty sa tomuto nebezpečenstvu bránili tak, že vytvárali aliancie. Aliancie viedli tzv. hegemóni Pa 霸, a podľa nich sa toto obdobie niekedy označuje aj ako doba hegemónov. Aliancie vytvárali slabšie štáty na obranu proti silnejším a tento systém pretrval až do obdobia bojujúcich štátov. Hegemónom sa podarilo odraziť nápor štátu Čchu a poraziť barbarov Ti.

Medzi tradičných päť hegemónov sa radia:

Aliancie vedené hegemónmi sa vytvárali okolo dvoch najsilnejších štátov – štátov Ťin a Čchu. V roku 632 pred Kr. porazila aliancia vedená hegemónom Wen-kungom z Ťinu štát Čchu v bitke pri Čcheng-pchu, zastavila jeho expanziu a do konca šiesteho storočia pred Kr. bola nastavená rovnováha. V roku 546 pred Kr. sa konala mierová konferencia pri hlavnom meste štátu Sung, ktorá nastolila mier medzi dvoma hlavnými blokmi a po tejto konferencii až do konca obdobia jari a jesene neboli takmer žiadne konflikty. Roku 453 pred Kr. sa štát Ťin z dôvodu občianskej vojny rozpadol na tri nástupnícke štáty Čao 赵, Chan 韩 a Wej 魏 a táto udalosť znamenala nástup obdobia bojujúcich štátov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]