STS-103: Rozdiel medzi revíziami

**STS-103**
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-103
COSPAR ID:	1999-069A
Raketoplán:	Discovery
Posádka:	7
Kozmodróm (rampa):	Kennedyho vesmírne stredisko (39-B)
Štart:	19. december 1999 19:50:00 EST
Pristátie:	27. december 1999 19:01:34 EST
Trvanie:	7 dní, 23 hodín,; 11 minút 34 sekúnd
Apogeum:	609 km
Perigeum:	563 km
Doba obehu:	96,4 min
Inklinácia:	28,45°
Vzdialenosť:	5 230 000 km
Hmotnosť:	2 044 231 kg (pri štarte) ; 95 768 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
	; (Ľ-P) Michael Foale, Claude Nicollier, Scott J. Kelly, Curtis L. Brown, Jr., Jean-Francois Clervoy, John M. Grunsfeld a Steven L. Smith
Navigácia
STS-93	STS-99
	Kozmonautický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 09:54, 7. august 2012

STS-103 alebo HST SM-3A bola misia amerického raketoplánu Columbia, tretia servisná misia raketoplánu k Hubbleovmu vesmírnemu ďalekohľadu (HST). Označenie „A“ pribudlo k pôvodnému označeniu 3 potom, ako bolo rozhodnuté rozdeliť pôvodne plánovanú misiu 3 na dve, pričom STS-103 je prvá z nich.

Pozadie misie

Misia STS-103, pôvodne označovaná ako HST SM-3, bola plánovaná na rok 2000 ako pravidelná údržbárska misia ďalekohľadu. Jej prípravy však skomplikoval fakt, že gyroskopy nainštalované na ďalekohľad pri predošlej misii STS-82 začali zlyhávať. Príčinou boli zvyšky kyslíka zo vzduchu, ktoré sa dostali dovnútra hermetickej schránky gyroskopov a spôsobili koróziu tenkých drôtikov privádzajúcich elektrinu k rotorom elektromotorov roztáčajúcich zotrvačníky. 20. apríla 1999 už fungovali iba tri gyroskopy. Keby od tejto chvíle zlyhal čo i len jeden, nebolo by možné až do príletu servisnej misie ďalekohľadom vykonávať astronomické pozorovania, keby zlyhali dva, ďalekohľad by nebol schopný udržiavať ani hrubú orientáciu potrebnú pre zachytenie raketoplánom a tým by sa stal neopraviteľným. To bol dôvod snahy urýchliť štart servisnej misie. Ale nové vedecké prístroje, ktoré mal raketoplán na ďalekohľad dopraviť, nebolo možné v skoršom termíne dokončiť ani otestovať a preto vedenie NASA ešte počas funkcie štyroch gyroskopov (z ktorých dva už ale vykazovali neklamné známky starnutia) dospelo do kompromisu – pôvodne jednu misiu, HST SM-3, rozdelilo na dve, z ktorých prvá, HST SM-3A alebo STS-103 sa mala uskutočniť v októbri 1999 a druhá neskôr. V priebehu misie STS-103 mali prebehnúť 4 výstupy do otvoreného priestoru (EVA).

Posádka

Curtis L. Brown (6), veliteľ
Scott J. Kelly (1), pilot
Steven L. Smith (3), prvý letový špecialista
Jean-François Clervoy (3), druhý letový špecialista, ESA
John M. Grunsfeld (3), tretí letový špecialista
C. Michael Foale (5), štvrtý letový špecialista
Claude Nicollier (4), piaty letový špecialista, ESA

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Prípravy na štart

Blízky pohľad na externú nádrž a jeden z motorov SRB pred štartom

Po ukončení predošlej misie STS-96 bol orbiter Discovery presunutý do haly 1 hangáru Orbiter Processing Facility (OPF), kde sa podrobil obvyklému odstrojeniu. Technici medzi inými vykonali aj inšpekciu jeho elektrických rozvodov, pretože pri nedávnej misii STS-93 raketoplánu Columbia nastala závažná porucha na rozvode. Z tohto dôvodu boli všetky orbitery podrobené previerke svojich rozvodov, čo v prípade Discovery znamenalo kontrolu 160 km káblov. Previerky aj opravy boli ukončené do začiatku októbra 1999, ale následne bolo potrebné vymeniť ešte senzor v nádrži na kvapalný dusík v trupe raketoplánu, čo zdržalo jeho prepravu do Vehicle Assembly Building (VAB). Discovery bol napokon prepravený do VAB 4. novembra a nasledujúceho dňa bol pripojený k zostave na mobilnom vypúšťacom zariadení MLP-2 pozostávajúcej z nádrže ET a motorov SRB. Nasledujúce previerky však odhalili poškodenie kábla v motore SRB, ktorý vedie k autodeštrukčným náložiam, čo opäť spôsobilo v predštartových prípravách sklz. Ešte pred presunom došlo tiež k výmene motora chybného SSME na pozícii č. 3, čo bola oprava plánovaná až po prevoze na rampu. Na štartovací komplex sa napokon zostava dostala až 13. novembra, v deň, kedy na Hubbleovom ďalekohľade zlyhal ďalší gyroskop. Riadiaci počítač ďalekohľadu aparatúru uzavrel a ďalekohľad prešiel do bezpečnostného módu, v ktorom zostal až do príletu raketoplánu.

Na rampe bolo do nákladového priestoru Discovery vložené užitočné zaťaženie tvorené hlavne montážnym stolom a nosičom náhradných dielov. 16.-17. novembra prebehlo skúšobné odpočítavanie, počas ktorého sa objavili poškodenia v izolácií káblov spájajúcich ET a SRB s orbiterom. Oprava prebehla priamo na rampe a termín štartu bol predbežne stanovený na 9. december. Kvôli pomalému priebehu opráv bol tento termín neskôr posunutý o dva dni a ďalší odklad nastal 8. decembra, keď technici objavili deformáciu na potrubí recirkulácie kvapalného vodíka jedného motora SSME. Porubie bolo na rampe vymenené a štart odsunutý na 16. december. Nutnosť dodatočnej kontroly výrobných dokumentov nádrže ET kvôli obave z použitia nevhodného materiálu pri jej výrobe však spôsobila ďalší jednodňový odklad. O ďalšie odloženie štartu sa postaralo počasie a nakoľko predpovede boli vyhovujúce aj na nasledujúci deň, na schôdzke vedenia príprav bolo rozhodnuté, že ďalší pokus o štart sa uskutoční až 19. decembra. To však znamenalo, že let bude musieť byť oproti plánu skrátený a jeden EVA vypustený, pretože sa vyžadovalo, aby raketoplán pristával najneskôr 27. decembra. V tomto termíne sa napokon podarilo odštartovať.

Priebeh letu

Discovery odštartoval 19. decembra o 19:50:00,069 miestneho času, čo bolo z hľadiska svetového času 20. decembra o 00:50:00,069. Po 123-sekundovom lete boli odhodené vyhorené štartovacie motory SRB a v čase 00:58:25 UT boli vypojené aj motory SSME. Raketoplán, momentálne na suborbitálnej dráhe vo výške 56 až 587 km, sa od nádrže oddelil a o 41 a pol minúty prešiel manévrom OMS-2 na východiskovú obežnú dráhu, na ktorej zahájil stíhanie kozmického observatória. V čase od 07:50 do 15:50 UT posádka oddychovala. Nasledujúci deň bol venovaný predovšetkým korekciám dráhy, kontrole stavu skafandrov a previerkam manipulátora RMS, ktoré vykonal Clervoy. Prebehla tiež tlačová konferencia. Počas nasledujúceho pracovného dňa (21.-22. december) prebehli záverečné približovacie manévre, ktorými sa nákladový priestor raketoplánu dostal do vzdialenosti necelých 10 metrov od ďalekohľadu. Na to Clervoy v čase 00:34 UT zachytil HST manipulátorom a po niečo vyše hodine ho bezpečne dostal do lôžka na montážnom stole. Pri inšpekcii televíznymi kamerami sa ukázalo, že povrch ďalekohľadu neprekonal od poslednej návštevy vážnejšie poškodenia. Súbežne s kamerovou kontrolou prebiehalo prepájanie systémov ďalekohľadu s palubou raketoplánu. Od 02:04 UT začali ďalekohľad zásobovať elektrickou energiou vodíkovo-kyslíkové batérie raketoplánu. Po skončení týchto úloh nasledoval ďalší odpočinok posádky.

Capcom (pracovník riadiaceho strediska oprávnený hovoriť s posádkou) Stephen Robinson počas prvého EVA

Astronauti Foale a Nicollier pracujúci počas druhého výstupu (EVA-2)

Nasledujúceho dňa sa Smith a Grunsfeld pripravovali na prvý výstup do otvoreného priestoru. Dekompresia prechodovej komory začala v čase 18:18 UT a skončila o 18:54 UT. Výstup sa oficiálne začal v čase 18:54 UT, keď dvojica astornautov prepojila energetické systému skafandrov napojené na raketoplán na vlastné zdroje. Počas výstupu dvojici astronautov asistoval Clervoy, ktorý ovládal manipulačné rameno. Krátko po siedmej hodine Smith a Grunsfeld otvorili prielez prechodovej komory a "vplávali" do nákladového priestoru stroja. Najprv premiestnili náradie z prechodovej komory na nosiče na manipulátore RMS. V priebehu výstupu boli s drobnými komplikáciami vymenené 3 moduly gyroskopov RSU (Rate Sensing Unit). Posledná jednotka, RSU 1, bola umiestnená vo vnútri ďalekohľadu. Grunsfeld pri jej výmene musel pracovať sám v stiesnených podmienkach vo vnútri prístrojového úseku. Potom sa dvojica astronautov pokúsila otvoriť odvetrávacie ventily chladiaceho systému prístroja NICMOS, ale nepodarilo sa im s ventilmi pohnúť, tak ich iba zdokumentovali. Potom prešli k ďalšiemu kroku opráv – inštalácii nového bloku elektroniky VIK (Voltage/Temperature Improvement Kit). Meditým riadiace stredisko prišlo na spôsob, ako ventily NICOS otvoriť, čo vykonal Smith za pomoci klieští. Výstup sa skončil 23. decembra v čase 03:10 UT po po 8 hodinách a 15 minútach, čo bol vtedy druhý najdlhší americký výstup do otvoreného priestoru.

Ďalší pracovný deň (23.-24. december) bol venovaný prípravám na druhý výstup do otvoreného priestoru, ktorý sa začal 23. 12. o 19:06 UT. Tento výstup absolvovala dvojica astronautov Foale a Nicollier. Prvou úlohou druhého výstupu bola výmena riadiaceho počítača HST. Demontáž starého počítača ukončil Foale v čase 20:15 UT a následne upravil konektory, aby boli kompatibilné s novým počítačom. Ten už vykonal v rámci previerok let do vesmíru a to na palube Discovery v priebehu misie STS-95. Hmotnosť nového počítača predstavovala niečo vyše 30 kg a jeho výkonnosť v porovnaní so starým bola zhruba desaťkrát väčšia. Po jeho namontovaní, ktoré prebehlo v čase okolo 21:00 UT, začalo riadiace stredisko s jeho oživovaním a testovaním. Medzitým bol ďalekohľad na montážnom stole pootočený o 90° a dvojica astronautov sa pustila do výmeny detektora FGS (Fine Guidance Sensor). Pri jeho montáži sa vyskytli problémy so zasúvaním, celá operácia bola napokon ukončená v čase 01:15 UT. Nasledovala fotodokumentácia a preprava starého FGS do debny, v ktorej absolvuje cestu na Zem. Po zvyšok výstupu sa astronauti venovali riešeniu problému uvoľnenej pracovnej plošiny manipulátora RMS. Druhý výstup sa skončil v čase 03:16 UT a trval 8 hodín 10 minút.

24. decembra o 19:17 UT začal tretí výstup, tentoraz s dvojicou Smith a Grunsfeld. Počas práce v nákladovom priestore najprv nainštalovali elektroniku pointačného senzora FGS, potom vymenili jeden z dvoch vysielačov pre pásmo S, nahradili starú magnetopáskovú záznamovú jednotku za veľkokapacitnú polovodičovú pamäť a inštalovali 2 z 6 plánovaných panelov NOBL tepelnej a protimeteorickej izolácie ďalekohľadu. O zrušení inštalácie zvyšných panelov rozhodlo riadiace stredisko, aby astronauti mali dosť času na upratovanie nákladového priestoru a preto boli pokryté len tie úseky, ktorých pôvodná izolácia bola najviac poškodená. Tretí výstup skončil v čase 03:25 UT a bol o dve minúty kratší než predchádzajúci.

Zdroje

VÍTEK, Antonín. 1999-069A - STS 103 [online]. REV. 2007-01-04, [cit. 2012-07-25]. Dostupné online. (česky)

KRUPIČKA, Josef; VÍTEK, Antonín. STS-103/HST-SM 3A: Vánoční dárek astronomům [online]. REV. 2000-01-27, [cit. 2012-07-25]. Dostupné online. (česky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-103

@@ Riadok 9: / Riadok 9: @@
  pristátie      = [[27. december]] 1999 19:01:34 EST |
  trvanie        = 7 dní, 23 hodín,<br /> 11 minút 34 sekúnd |
- perigeum       = 563 km |
+ perigeum       = {{km|563|m}} |
- apogeum        = 609 km |
+ apogeum        = {{km|609|m}} |
  doba obehu     = 96,4 min |
  inklinácia     = 28,45° |
  obehy          =  |
- vzdialenosť    = 5 230 000 km |
+ vzdialenosť    = {{km|5230000|m}} |
- hmotnosť       = 2 044 231 kg (pri štarte) <br />
+ hmotnosť       = {{kg|2044231}} (pri štarte) <br />
-768 kg (pri pristátí) |
+                  {{kg|95768}} (pri pristátí) |
  foto posádky   = STS-103_crew.jpg |
  popis          = (Ľ-P) Michael Foale, Claude Nicollier, Scott J. Kelly, Curtis L. Brown, Jr., Jean-Francois Clervoy, John M. Grunsfeld a Steven L. Smith |
@@ Riadok 26: / Riadok 26: @@
 == Pozadie misie ==
-Misia STS-103, pôvodne označovaná ako HST SM-3, bola plánovaná na rok [[2000]] ako pravidelná údržbárska misia ďalekohľadu. Jej prípravy však skomplikoval fakt, že [[gyroskop]]y nainštalované na ďalekohľad pri predošlej misii [[STS-82]] začali zlyhávať. Príčinou boli zvyšky [[kyslík]]a zo vzduchu, ktoré sa dostali dovnútra hermetickej schránky gyroskopov a spôsobili [[korózia|koróziu]] tenkých drôtikov privádzajúcich elektrinu k rotorom [[elektromotor]]ov roztáčajúcich zotrvačníky. [[20. apríl]]a [[1999]] už fungovali iba tri gyroskopy. Keby od tejto chvíle zlyhal čo i len jeden, nebolo by možné až do príletu servisnej misie ďalekohľadom vykonávať astronomické pozorovania, keby zlyhali dva, ďalekohľad by nebol schopný udržiavať ani hrubú orientáciu potrebnú pre zachytenie raketoplánom a tým by sa stal neopraviteľným. To bol dôvod snahy urýchliť štart servisnej misie. Avšak nové vedecké prístroje, ktoré mal raketoplán na ďalekohľad dopraviť, nebolo možné v skoršom termíne dokončiť ani otestovať a preto vedenie [[NASA]] ešte počas funkcie štyroch gyroskopov (z ktorých dva už ale vykazovali neklamné známky starnutia) dospelo do kompromisu – pôvodne jednu misiu, HST SM-3, rozdelilo na dve, z ktorých prvá, HST SM-3A alebo STS-103 sa mala uskutočniť v októbri 1999 a druhá neskôr. V priebehu misie STS-103 mali prebehnúť 4 [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupy do otvoreného priestoru (EVA)]].
+Misia STS-103, pôvodne označovaná ako HST SM-3, bola plánovaná na rok [[2000]] ako pravidelná údržbárska misia ďalekohľadu. Jej prípravy však skomplikoval fakt, že [[gyroskop]]y nainštalované na ďalekohľad pri predošlej misii [[STS-82]] začali zlyhávať. Príčinou boli zvyšky [[kyslík]]a zo vzduchu, ktoré sa dostali dovnútra hermetickej schránky gyroskopov a spôsobili [[korózia|koróziu]] tenkých drôtikov privádzajúcich elektrinu k rotorom [[elektromotor]]ov roztáčajúcich zotrvačníky. [[20. apríl]]a [[1999]] už fungovali iba tri gyroskopy. Keby od tejto chvíle zlyhal čo i len jeden, nebolo by možné až do príletu servisnej misie ďalekohľadom vykonávať astronomické pozorovania, keby zlyhali dva, ďalekohľad by nebol schopný udržiavať ani hrubú orientáciu potrebnú pre zachytenie raketoplánom a tým by sa stal neopraviteľným. To bol dôvod snahy urýchliť štart servisnej misie. Ale nové vedecké prístroje, ktoré mal raketoplán na ďalekohľad dopraviť, nebolo možné v skoršom termíne dokončiť ani otestovať a preto vedenie [[NASA]] ešte počas funkcie štyroch gyroskopov (z ktorých dva už ale vykazovali neklamné známky starnutia) dospelo do kompromisu – pôvodne jednu misiu, HST SM-3, rozdelilo na dve, z ktorých prvá, HST SM-3A alebo STS-103 sa mala uskutočniť v októbri 1999 a druhá neskôr. V priebehu misie STS-103 mali prebehnúť 4 [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupy do otvoreného priestoru (EVA)]].
 == Posádka ==
@@ Riadok 41: / Riadok 41: @@
 == Prípravy na štart ==
 [[File:External tank umbilical.jpg|left|thumb|Blízky pohľad na externú nádrž a jeden z motorov SRB pred štartom]]
-Po ukončení predošlej misie [[STS-96]] bol orbiter Discovery presunutý do haly 1 hangáru [[Orbiter Processing Facility]] (OPF), kde sa podrobil obvyklému odstrojeniu. Technici medzi inými vykonali aj inšpekciu jeho elektrických rozvodov, pretože pri nedávnej misii [[STS-93]] raketoplánu Columbia nastala závažná porucha na rozvode. Z tohto dôvodu boli všetky orbitery podrobené previerke svojich rozvodov, čo v prípade Discovery znamenalo kontrolu 160 km káblov. Previerky aj opravy boli ukončené do začiatku októbra 1999, ale následne bolo potrebné vymeniť ešte senzor v nádrži na kvapalný dusík v trupe raketoplánu, čo zdržalo jeho prepravu do [[Vehicle Assembly Building]] (VAB). Discovery bol napokon prepravený do VAB [[4. november|4. novembra]] a nasledujúceho dňa bol pripojený k zostave na mobilnom vypúšťacom zariadení [[MLP]]-2 pozostávajúcej z nádrže [[Space Shuttle External Tank|ET]] a motorov [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]]. Nasledujúce previerky však odhalili poškodenie kábla v motore SRB, ktorý vedie k autodeštrukčným náložiam, čo opäť spôsobilo v predštartových prípravách sklz. Ešte pred presunom došlo tiež k výmene motora chybného SSME na pozícii č. 3, čo bola oprava plánovaná až po prevoze na rampu. Na štartovací komplex sa napokon zostava dostala až [[13. november|13. novembra]], v deň, kedy na Hubbleovom ďalekohľade zlyhal ďalší gyroskop. Riadiaci počítač ďalekohľadu aparatúru uzavrel a ďalekohľad prešiel do bezpečnostného módu, v ktorom zostal až do príletu raketoplánu.
+Po ukončení predošlej misie [[STS-96]] bol orbiter Discovery presunutý do haly 1 hangáru [[Orbiter Processing Facility]] (OPF), kde sa podrobil obvyklému odstrojeniu. Technici medzi inými vykonali aj inšpekciu jeho elektrických rozvodov, pretože pri nedávnej misii [[STS-93]] raketoplánu Columbia nastala závažná porucha na rozvode. Z tohto dôvodu boli všetky orbitery podrobené previerke svojich rozvodov, čo v prípade Discovery znamenalo kontrolu {{km|160|m}} káblov. Previerky aj opravy boli ukončené do začiatku októbra 1999, ale následne bolo potrebné vymeniť ešte senzor v nádrži na kvapalný dusík v trupe raketoplánu, čo zdržalo jeho prepravu do [[Vehicle Assembly Building]] (VAB). Discovery bol napokon prepravený do VAB [[4. november|4. novembra]] a nasledujúceho dňa bol pripojený k zostave na mobilnom vypúšťacom zariadení [[MLP]]-2 pozostávajúcej z nádrže [[Space Shuttle External Tank|ET]] a motorov [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]]. Nasledujúce previerky však odhalili poškodenie kábla v motore SRB, ktorý vedie k autodeštrukčným náložiam, čo opäť spôsobilo v predštartových prípravách sklz. Ešte pred presunom došlo tiež k výmene motora chybného SSME na pozícii č. 3, čo bola oprava plánovaná až po prevoze na rampu. Na štartovací komplex sa napokon zostava dostala až [[13. november|13. novembra]], v deň, kedy na Hubbleovom ďalekohľade zlyhal ďalší gyroskop. Riadiaci počítač ďalekohľadu aparatúru uzavrel a ďalekohľad prešiel do bezpečnostného módu, v ktorom zostal až do príletu raketoplánu.
 Na rampe bolo do nákladového priestoru Discovery vložené užitočné zaťaženie tvorené hlavne montážnym stolom a nosičom náhradných dielov. 16.-17. novembra prebehlo skúšobné odpočítavanie, počas ktorého sa objavili poškodenia v izolácií káblov spájajúcich ET a SRB s orbiterom. Oprava prebehla priamo na rampe a termín štartu bol predbežne stanovený na [[9. december]]. Kvôli pomalému priebehu opráv bol tento termín neskôr posunutý o dva dni a ďalší odklad nastal [[8. december|8. decembra]], keď technici objavili deformáciu na potrubí recirkulácie kvapalného [[vodík]]a jedného motora SSME. Porubie bolo na rampe vymenené a štart odsunutý na [[16. december]]. Nutnosť dodatočnej kontroly výrobných dokumentov nádrže ET kvôli obave z použitia nevhodného materiálu pri jej výrobe však spôsobila ďalší jednodňový odklad. O ďalšie odloženie štartu sa postaralo [[počasie]] a nakoľko predpovede boli vyhovujúce aj na nasledujúci deň, na schôdzke vedenia príprav bolo rozhodnuté, že ďalší pokus o štart sa uskutoční až [[19. december|19. decembra]]. To však znamenalo, že let bude musieť byť oproti plánu skrátený a jeden EVA vypustený, pretože sa vyžadovalo, aby raketoplán pristával najneskôr [[27. december|27. decembra]]. V tomto termíne sa napokon podarilo odštartovať.
 == Priebeh letu ==
-Discovery odštartoval 19. decembra o 19:50:00,069 miestneho času, čo bolo z hľadiska [[svetový čas|svetového času]] 20. decembra  o 00:50:00,069. Po 123-sekundovom lete boli odhodené vyhorené štartovacie motory SRB a v čase 00:58:25 UT boli vypojené aj motory SSME. Raketoplán, momentálne na [[suborbitálna dráha|suborbitálnej dráhe]] vo výške 56 až 587 km, sa od nádrže oddelil a o 41 a pol minúty prešiel manévrom OMS-2 na východiskovú obežnú dráhu, na ktorej zahájil stíhanie kozmického observatória. V čase od 07:50 do 15:50 UT posádka oddychovala. Nasledujúci deň bol venovaný predovšetkým korekciám dráhy, kontrole stavu [[skafander|skafandrov]] a previerkam manipulátora [[Remote Manipulator System|RMS]], ktoré vykonal Clervoy. Prebehla tiež [[tlačová konferencia]]. Počas nasledujúceho pracovného dňa (21.-22. december) prebehli záverečné približovacie manévre, ktorými sa nákladový priestor raketoplánu dostal do vzdialenosti necelých 10 metrov od ďalekohľadu. Na to Clervoy v čase 00:34 UT zachytil HST manipulátorom a po niečo vyše hodine ho bezpečne dostal do lôžka na montážnom stole. Pri inšpekcii televíznymi kamerami sa ukázalo, že povrch ďalekohľadu neprekonal od poslednej návštevy vážnejšie poškodenia. Súbežne s kamerovou kontrolou prebiehalo prepájanie systémov ďalekohľadu s palubou raketoplánu. Od 02:04 UT začali ďalekohľad zásobovať elektrickou energiou vodíkovo-kyslíkové batérie raketoplánu. Po skončení týchto úloh nasledoval ďalší odpočinok posádky.
+Discovery odštartoval 19. decembra o 19:50:00,069 miestneho času, čo bolo z hľadiska [[svetový čas|svetového času]] 20. decembra  o 00:50:00,069. Po 123-sekundovom lete boli odhodené vyhorené štartovacie motory SRB a v čase 00:58:25 UT boli vypojené aj motory SSME. Raketoplán, momentálne na [[suborbitálna dráha|suborbitálnej dráhe]] vo výške 56 až {{km|587|m}}, sa od nádrže oddelil a o 41 a pol minúty prešiel manévrom OMS-2 na východiskovú obežnú dráhu, na ktorej zahájil stíhanie kozmického observatória. V čase od 07:50 do 15:50 UT posádka oddychovala. Nasledujúci deň bol venovaný predovšetkým korekciám dráhy, kontrole stavu [[skafander|skafandrov]] a previerkam manipulátora [[Remote Manipulator System|RMS]], ktoré vykonal Clervoy. Prebehla tiež [[tlačová konferencia]]. Počas nasledujúceho pracovného dňa (21.-22. december) prebehli záverečné približovacie manévre, ktorými sa nákladový priestor raketoplánu dostal do vzdialenosti necelých 10 metrov od ďalekohľadu. Na to Clervoy v čase 00:34 UT zachytil HST manipulátorom a po niečo vyše hodine ho bezpečne dostal do lôžka na montážnom stole. Pri inšpekcii televíznymi kamerami sa ukázalo, že povrch ďalekohľadu neprekonal od poslednej návštevy vážnejšie poškodenia. Súbežne s kamerovou kontrolou prebiehalo prepájanie systémov ďalekohľadu s palubou raketoplánu. Od 02:04 UT začali ďalekohľad zásobovať elektrickou energiou vodíkovo-kyslíkové batérie raketoplánu. Po skončení týchto úloh nasledoval ďalší odpočinok posádky.
 [[File:CAPCOM Stephen Robinson during STS-103.jpg|thumb|Capcom (pracovník riadiaceho strediska oprávnený hovoriť s posádkou) Stephen Robinson počas prvého EVA]]
 [[File:Space-Shuttle-Discovery-payload2.jpg|thumb|Astronauti Foale a Nicollier pracujúci počas druhého výstupu (EVA-2)]]
-Nasledujúceho dňa sa Smith a Grunsfeld pripravovali na prvý výstup do otvoreného priestoru. [[Dekompresia]] prechodovej komory začala v čase  18:18 UT a skončila o 18:54 UT. Výstup sa oficiálne začal v čase 18:54 UT, keď dvojica astornautov prepojila energetické systému skafandrov napojené na raketoplán na vlastné zdroje. Počas výstupu dvojici astronautov asistoval Clervoy, ktorý ovládal manipulačné rameno. Krátko po siedmej hodine Smith a Grunsfeld otvorili prielez prechodovej komory a "vplávali" do nákladového priestoru stroja. Najprv premiestnili náradie z prechodovej komory na nosiče na manipulátore RMS. V priebehu výstupu boli s drobnými komplikáciami vymenené 3 moduly gyroskopov RSU (Rate Sensing Unit). Posledná jednotka, RSU 1, bola umiestnená vo vnútri ďalekohľadu. Grunsfeld pri jej výmene musel pracovať sám v stiesnených podmienkach vo vnútri prístrojového úseku. Potom sa dvojica astronautov pokúsila otvoriť odvetrávacie ventily chladiaceho systému prístroja NICMOS, ale nepodarilo sa im s ventilmi pohnúť, tak ich iba zdokumentovali. Potom prešli k ďalšiemu kroku opráv - inštalácii nového bloku elektroniky VIK (Voltage/Temperature Improvement Kit). Meditým riadiace stredisko prišlo na spôsob, ako ventily NICOS otvoriť, čo vykonal Smith za pomoci klieští. Výstup sa skončil 23. decembra v čase 03:10 UT po po 8 hodinách a 15 minútach, čo bol vtedy druhý najdlhší americký výstup do otvoreného priestoru.
+Nasledujúceho dňa sa Smith a Grunsfeld pripravovali na prvý výstup do otvoreného priestoru. [[Dekompresia]] prechodovej komory začala v čase  18:18 UT a skončila o 18:54 UT. Výstup sa oficiálne začal v čase 18:54 UT, keď dvojica astornautov prepojila energetické systému skafandrov napojené na raketoplán na vlastné zdroje. Počas výstupu dvojici astronautov asistoval Clervoy, ktorý ovládal manipulačné rameno. Krátko po siedmej hodine Smith a Grunsfeld otvorili prielez prechodovej komory a "vplávali" do nákladového priestoru stroja. Najprv premiestnili náradie z prechodovej komory na nosiče na manipulátore RMS. V priebehu výstupu boli s drobnými komplikáciami vymenené 3 moduly gyroskopov RSU (Rate Sensing Unit). Posledná jednotka, RSU 1, bola umiestnená vo vnútri ďalekohľadu. Grunsfeld pri jej výmene musel pracovať sám v stiesnených podmienkach vo vnútri prístrojového úseku. Potom sa dvojica astronautov pokúsila otvoriť odvetrávacie ventily chladiaceho systému prístroja NICMOS, ale nepodarilo sa im s ventilmi pohnúť, tak ich iba zdokumentovali. Potom prešli k ďalšiemu kroku opráv – inštalácii nového bloku elektroniky VIK (Voltage/Temperature Improvement Kit). Meditým riadiace stredisko prišlo na spôsob, ako ventily NICOS otvoriť, čo vykonal Smith za pomoci klieští. Výstup sa skončil 23. decembra v čase 03:10 UT po po 8 hodinách a 15 minútach, čo bol vtedy druhý najdlhší americký výstup do otvoreného priestoru.
-Ďalší pracovný deň (23.-24. december) bol venovaný prípravám na druhý výstup do otvoreného priestoru, ktorý sa začal 23. 12. o 19:06 UT. Tento výstup absolvovala dvojica astronautov Foale a Nicollier. Prvou úlohou druhého výstupu bola výmena riadiaceho [[počítač]]a HST. Demontáž starého počítača ukončil Foale v čase 20:15 UT a následne upravil konektory, aby boli kompatibilné s novým počítačom. Ten už vykonal v rámci previerok let do vesmíru a to na palube Discovery v priebehu misie [[STS-95]]. Hmotnosť nového počítača predstavovala niečo vyše 30 kg a jeho výkonnosť v porovnaní so starým bola zhruba desaťkrát väčšia. Po jeho namontovaní, ktoré prebehlo v čase okolo 21:00 UT, začalo riadiace stredisko s jeho oživovaním a testovaním. Medzitým bol ďalekohľad na montážnom stole pootočený o 90° a dvojica astronautov sa pustila do výmeny detektora FGS (Fine Guidance Sensor). Pri jeho montáži sa vyskytli problémy so zasúvaním, celá operácia bola napokon ukončená v čase 01:15 UT. Nasledovala fotodokumentácia a preprava starého FGS do debny, v ktorej absolvuje cestu na Zem. Po zvyšok výstupu sa astronauti venovali riešeniu problému uvoľnenej pracovnej plošiny manipulátora RMS. Druhý výstup sa skončil v čase 03:16 UT a trval 8 hodín 10 minút.
+Ďalší pracovný deň (23.-24. december) bol venovaný prípravám na druhý výstup do otvoreného priestoru, ktorý sa začal 23. 12. o 19:06 UT. Tento výstup absolvovala dvojica astronautov Foale a Nicollier. Prvou úlohou druhého výstupu bola výmena riadiaceho [[počítač]]a HST. Demontáž starého počítača ukončil Foale v čase 20:15 UT a následne upravil konektory, aby boli kompatibilné s novým počítačom. Ten už vykonal v rámci previerok let do vesmíru a to na palube Discovery v priebehu misie [[STS-95]]. Hmotnosť nového počítača predstavovala niečo vyše {{kg|30}} a jeho výkonnosť v porovnaní so starým bola zhruba desaťkrát väčšia. Po jeho namontovaní, ktoré prebehlo v čase okolo 21:00 UT, začalo riadiace stredisko s jeho oživovaním a testovaním. Medzitým bol ďalekohľad na montážnom stole pootočený o 90° a dvojica astronautov sa pustila do výmeny detektora FGS (Fine Guidance Sensor). Pri jeho montáži sa vyskytli problémy so zasúvaním, celá operácia bola napokon ukončená v čase 01:15 UT. Nasledovala fotodokumentácia a preprava starého FGS do debny, v ktorej absolvuje cestu na Zem. Po zvyšok výstupu sa astronauti venovali riešeniu problému uvoľnenej pracovnej plošiny manipulátora RMS. Druhý výstup sa skončil v čase 03:16 UT a trval 8 hodín 10 minút.
 . decembra o 19:17 UT začal tretí výstup, tentoraz s dvojicou Smith a Grunsfeld. Počas práce v nákladovom priestore najprv nainštalovali elektroniku pointačného senzora FGS, potom vymenili jeden z dvoch vysielačov pre pásmo S, nahradili starú magnetopáskovú záznamovú jednotku za veľkokapacitnú [[Polovodičová pamäť|polovodičovú pamäť]] a inštalovali 2 z 6 plánovaných panelov NOBL tepelnej a protimeteorickej izolácie ďalekohľadu. O zrušení inštalácie zvyšných panelov rozhodlo riadiace stredisko, aby astronauti mali dosť času na upratovanie nákladového priestoru a preto boli pokryté len tie úseky, ktorých pôvodná izolácia bola najviac poškodená. Tretí výstup skončil v čase 03:25 UT a bol o dve minúty kratší než predchádzajúci.
 == Zdroje ==
 *{{Citácia elektronického dokumentu
   | priezvisko = Vítek
   | meno = Antonín
@@ Riadok 67: / Riadok 67: @@
 }}
 *{{Citácia elektronického dokumentu
   | priezvisko = Krupička
   | meno = Josef