Preskočiť na obsah

Vladimir Sergejevič Iliušin: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
 
(6 medziľahlých úprav od 3 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 5: Riadok 5:
| Popis osoby = [[Sovietsky zväz|sovietsky]] skúšobný pilot
| Popis osoby = [[Sovietsky zväz|sovietsky]] skúšobný pilot
| Dátum narodenia = [[31. marec]] [[1927]]
| Dátum narodenia = [[31. marec]] [[1927]]
| Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz]] (dnešné [[Rusko]])
| Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešné [[Rusko]])
| Dátum úmrtia = {{duv|2010|3|1|1927|3|31}}
| Dátum úmrtia = {{duv|2010|3|1|1927|3|31}}
| Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Rusko]]
| Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Rusko]]
Riadok 15: Riadok 15:
}}
}}


'''Vladimir Sergejevič Iliušin''' ({{vjz|rus|Владимир Сергеевич Ильюшин}}; * [[31. marec]] [[1927]], [[Moskva]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz]], dnes [[Rusko]] – † [[1. marec]] [[2010]], [[Moskva]], [[Rusko]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] skúšobný pilot konštrukčnej kancelárie [[OKB Suchoj|Suchoj]], začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] ustanovil niekoľko svetových leteckých výškových rekordov.
'''Vladimir Sergejevič Iliušin''' ({{vjz|rus|Владимир Сергеевич Ильюшин}}; * [[31. marec]] [[1927]], [[Moskva]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]], dnes [[Rusko]] – † [[1. marec]] [[2010]], [[Moskva]], [[Rusko]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] skúšobný pilot konštrukčnej kancelárie [[OKB Suchoj|Suchoj]], začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] ustanovil niekoľko svetových leteckých výškových rekordov.


== Životopis ==
== Životopis ==
Vladimir Iliušin bol synom leteckého konštruktéra [[Sergej Vladimirovič Iliušin|Sergeja Iliušina]], žili v [[Moskva|Moskve]]. V roku [[1941]] v hliadke protivzdušnej obrany hasil nemecké zápalné bomby, za čo získal svoje prvé vyznamenanie – medailu „Za obranu Moskvy“.
Vladimir Iliušin bol synom leteckého konštruktéra [[Sergej Vladimirovič Iliušin|Sergeja Iliušina]], žili v [[Moskva|Moskve]]. V roku [[1941]] v hliadke [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]] hasil nemecké zápalné bomby, za čo získal svoje prvé vyznamenanie – medailu „Za obranu Moskvy“.


Od roku [[1944]] slúžil v armáde, roku [[1949]] absolvoval Balašovskú vojenskú leteckú školu, o dva roky neskôr [[Vojenská letecká inžinierska akadémia profesora N. J. Žukovského|Žukovského vojenskú leteckú inžiniersku akadémiu]], roku [[1951]] školu skúšobných pilotov ministerstva leteckého priemyslu. Potom pracoval v Letecko-výskumnom inštitúte M. M. Gromova ako skúšobný pilot. Od roku [[1957]] bol testovacím pilotom [[OKB Suchoj|Suchojovej konštrukčnej kancelárie]]. Vypracoval sa zo skúšobného pilota na šéfpilota firmy, roku [[1972]] sa stal zástupcom hlavného konštruktéra, od roku [[2000]] bol poradcom vedenia spoločnosti.
Od roku [[1944]] slúžil v armáde, roku [[1949]] absolvoval Balašovskú vojenskú leteckú školu, o dva roky neskôr [[Vojenská letecká inžinierska akadémia profesora N. J. Žukovského|Žukovského vojenskú leteckú inžiniersku akadémiu]], roku [[1951]] školu skúšobných pilotov ministerstva leteckého priemyslu. Potom pracoval v Letecko-výskumnom inštitúte M. M. Gromova ako skúšobný pilot. Od roku [[1957]] bol testovacím pilotom [[OKB Suchoj|Suchojovej konštrukčnej kancelárie]]. Vypracoval sa zo skúšobného pilota na šéfpilota firmy, roku [[1972]] sa stal zástupcom hlavného konštruktéra, od roku [[2000]] bol poradcom vedenia spoločnosti.
Riadok 24: Riadok 24:
Ovládol riadenie 145 typov a verzií lietadiel a vrtuľníkov. Vykonával prvé lety na strojoch [[Suchoj Su-9|Su-9]], [[Suchoj Su-11|Su-11]], T-5, [[Suchoj Su-15|Su-15]], [[Suchoj Su-17 (Su-20, Su-22)|Su-17]], [[Suchoj Su-24|Su-24]], T-4, [[Suchoj Su-25|Su-25]] a [[Suchoj Su-27|Su-27]]. V rokoch [[1959]]{{--}}[[1962]] ustanovil niekoľko leteckých rekordov, okrem iného rekord v dosiahnutej výške – 23 852 m a rekord výšky horizontálneho letu – 21 170 m v lietadle Su-9.
Ovládol riadenie 145 typov a verzií lietadiel a vrtuľníkov. Vykonával prvé lety na strojoch [[Suchoj Su-9|Su-9]], [[Suchoj Su-11|Su-11]], T-5, [[Suchoj Su-15|Su-15]], [[Suchoj Su-17 (Su-20, Su-22)|Su-17]], [[Suchoj Su-24|Su-24]], T-4, [[Suchoj Su-25|Su-25]] a [[Suchoj Su-27|Su-27]]. V rokoch [[1959]]{{--}}[[1962]] ustanovil niekoľko leteckých rekordov, okrem iného rekord v dosiahnutej výške – 23 852 m a rekord výšky horizontálneho letu – 21 170 m v lietadle Su-9.


Za vynikajúce výkony dostal množstvo štátnych vyznamenaní, dostal titul [[Hrdina Sovietskeho zväzu]] a [[Rad Lenina]] (1960), [[Rad Červenej hviezdy]] (1964), [[Rad Červenej zástavy]] (1966), [[Rad Červenej zástavy práce]] (1971) a ruský [[Rad „Za zásluhy pred vlasťou“]] (1999).
Za vynikajúce výkony dostal množstvo štátnych vyznamenaní, dostal titul [[Hrdina Sovietskeho zväzu]] a [[Rad Lenina]] (1960), [[Rad červenej hviezdy]] (1964), [[Rad červenej zástavy]] (1966), [[Rad červenej zástavy práce]] (1971) a ruský [[Rad „Za zásluhy pred vlasťou“]] (1999).


== Zaujímavosť ==
== Zaujímavosť ==
Riadok 38: Riadok 38:
== Zdroj ==
== Zdroj ==
* {{preklad|cs|Vladimir Sergejevič Iljušin|12113595}}
* {{preklad|cs|Vladimir Sergejevič Iljušin|12113595}}

{{Autoritné údaje}}


{{DEFAULTSORT:Iliušin, Vladimir Sergejevič}}
{{DEFAULTSORT:Iliušin, Vladimir Sergejevič}}
[[Kategória:Sovietski letci]]
[[Kategória:Sovietski letci]]
[[Kategória:Ruskí letci]]
[[Kategória:Hrdinovia Sovietskeho zväzu]]
[[Kategória:Hrdinovia Sovietskeho zväzu]]
[[Kategória:Osobnosti z Moskvy]]
[[Kategória:Osobnosti z Moskvy]]

Aktuálna revízia z 00:00, 23. máj 2023

Vladimir Sergejevič Iliušin
sovietsky skúšobný pilot
Narodenie31. marec 1927
Moskva, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)
Úmrtie1. marec 2010 (82 rokov)
Moskva, Rusko
Národnosťruská
Zamestnanieskúšobný pilot firmy Suchoj
Alma materVojenská letecká inžinierska akadémia profesora N. J. Žukovského

Vladimir Sergejevič Iliušin (rus. Владимир Сергеевич Ильюшин; * 31. marec 1927, Moskva, Ruská SFSR, ZSSR, dnes Rusko – † 1. marec 2010, Moskva, Rusko) bol sovietsky skúšobný pilot konštrukčnej kancelárie Suchoj, začiatkom 60. rokov 20. storočia ustanovil niekoľko svetových leteckých výškových rekordov.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimir Iliušin bol synom leteckého konštruktéra Sergeja Iliušina, žili v Moskve. V roku 1941 v hliadke protivzdušnej obrany hasil nemecké zápalné bomby, za čo získal svoje prvé vyznamenanie – medailu „Za obranu Moskvy“.

Od roku 1944 slúžil v armáde, roku 1949 absolvoval Balašovskú vojenskú leteckú školu, o dva roky neskôr Žukovského vojenskú leteckú inžiniersku akadémiu, roku 1951 školu skúšobných pilotov ministerstva leteckého priemyslu. Potom pracoval v Letecko-výskumnom inštitúte M. M. Gromova ako skúšobný pilot. Od roku 1957 bol testovacím pilotom Suchojovej konštrukčnej kancelárie. Vypracoval sa zo skúšobného pilota na šéfpilota firmy, roku 1972 sa stal zástupcom hlavného konštruktéra, od roku 2000 bol poradcom vedenia spoločnosti.

Ovládol riadenie 145 typov a verzií lietadiel a vrtuľníkov. Vykonával prvé lety na strojoch Su-9, Su-11, T-5, Su-15, Su-17, Su-24, T-4, Su-25 a Su-27. V rokoch 1959 – 1962 ustanovil niekoľko leteckých rekordov, okrem iného rekord v dosiahnutej výške – 23 852 m a rekord výšky horizontálneho letu – 21 170 m v lietadle Su-9.

Za vynikajúce výkony dostal množstvo štátnych vyznamenaní, dostal titul Hrdina Sovietskeho zväzu a Rad Lenina (1960), Rad červenej hviezdy (1964), Rad červenej zástavy (1966), Rad červenej zástavy práce (1971) a ruský Rad „Za zásluhy pred vlasťou“ (1999).

Zaujímavosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V krajinách západnej Európy a Spojených štátoch koluje legenda o Iliušinovom kozmickom lete ešte pred letom prvého kozmonauta Jurija Gagarina. Prvýkrát s ňou prišiel dva dni pred Gagarinovým letom britský novinár, Dennis Ogden, ktorý v rokoch 1955 až 1963 pôsobil ako moskovský korešpondent britského komunistického časopisu Daily Worker. Podľa zástancov konšpiračnej teórie o Iliušinovom kozmickom lete uskutočnil Vladimir Iliušin dňa 7. apríla 1961 3 oblety Zeme, avšak pristál na území Číny v kabíne kozmickej lode, z ktorej sa mal katapultovať. Ťažko zranený sa ocitol v Číne, s ktorou Sovietsky zväz mal začiatkom 60. rokov 20. storočia napäté vzťahy. Po nevyhnutnej hospitalizácii strávil rok v čínskom zajatí. Spomínaný britský novinár, Dennis Ogden, v noci na 11. apríla 1961 odoslal do Londýna informáciu, že v Sovietskom zväze sa už uskutočnil pokus o kozmický let, ale kozmonaut havaroval a ťažko sa zranil. Ďalšiu správu poslal 11. apríla z Moskvy francúzsky spravodajca Eduard Brobovsky, ktorý vo svojej správe pravdepodobne ako prvý uviedol meno Vladimira Iliušina.

Proti zástancom konšpiračnej teórie však stojí niekoľko skutočností. Oficiálne miesta Spojených štátov tieto správy z Moskvy odmietli, nakoľko aktivity na kozmodróme Bajkonur pozorne sledovali prostredníctvom sledovacích staníc v okolitých krajinách a dňa 7. apríla 1961 z Bajkonuru nezaznamenali žiaden štart kozmickej lode s človekom na palube. Dôkazom tejto skutočnosti sú aj súkromné denníky ľudí, ktorí na Bajkonure pracovali. Takisto sú známe aj všetky výrobné čísla kozmickej verzie rakety R-7, a tak nie je možné, aby bola použitá nejaká raketa „navyše“ bez výrobného čísla. K udalosti s kozmickým letom Vladimira Iliušina sa nevyjadrila ani Čína, s ktorou mal Sovietsky zväz v tom čase napäté vzťahy. Ani samotný Vladimir Iliušin nikdy nič nenaznačil a nezanechal žiadne svedectvo o tejto udalosti. V oddiele prvých kozmonautov Iliušin nebol, neprešiel ani žiadnym individuálnym a mimoriadne skráteným výcvikom. Neexistujú o tom žiadne dôkazy. V skutočnosti sa 8. júna 1960 Vladimir Iliušin ťažko zranil pri autohavárii.

Príčinou vzniku konšpiračnej teórie o Iliušinom kozmickom lete je fakt, že takmer mesiac pred letom Jurija Gagarina zhorel pri skúške v izolačnej komore najmladší člen vtedy utajovaného oddielu kozmonautov, Valentin Bondarenko. Prísne tajná záležitosť prenikla medzi novinárov a zahraničných spravodajcov, a tým vznikla teória o nevydarenom kozmickom lete.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ http://technet.idnes.cz/gagarin-a-prvni-let-do-vesmiru-konspirace-f14-/tec_vesmir.aspx?c=A130411_133231_tec_vesmir_kuz

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimir_Sergejevič_Iliušin&oldid=7584347“