Portál:Vedy o Zemi

	Portál vied o Zemi
Šablóna:Geovedy/Úvod

	Geovedný index (Šablóna:Posledná aktualizácia geovedného indexu)
Šablóna:Geovedný index

Odporúčaný článok Tyrkys je minerál kryštalizujúci v triklinickej sústave, chemicky hydratovaný zásaditý fosforečnan medi a hliníka - CuAl6(PO4)4(OH)8·4H2O peknej modrozelenej farby. Známy je už od staroveku, používa sa ako polodrahokam a ozdobný kameň. Názov pochádza pravdepodobne z fr. slova pierre turquoise, znamenajúceho turecký kameň. Tyrkys sa však v Turecku nenachádza, názov vznikol pravdepodobne tak, že Turci s ním obchodovali a boli jeho hlavným dovozcom na západ. Tvrdosť tyrkysu je niečo menej ako 6 (v Mohsovej stupnici), tesne pod ortoklasom. Len zriedka vytvára malé kryštáliky, väčšinou sa vyskytuje v rôznych masívnych útvaroch, prípadne vytvára rôzne povlaky. Od tvaru závisia aj ďalšie vlastnosti tyrkysu: priehľadnosť (kryštály sú priehľadné, masív je nepriehľadný) a lesk (kryštálový má sklený lesk, masívny matný). Farba je väšinou modrá (tyrkysová), ale vyskytujú sa aj odtiene zelenej, belasej, príp. bielej. Tyrkys je nerozpustný vo vode a kyselinách, s výnimkou horúcej kys. chlorovodíkovej. Jeho hustota sa pohybuje od 2,6 do 2,9 kg.dm−3. celý článok... ďalšie odporúčané články... Rozdelenie geovied Kategórie všetky kategórie... Najlepšie články Najnovšie články Šablóna:Geovedy/Najnovšie články

Vedeli ste, že... Obrázok týždňa ďalšie obrázky... Súbor:Nuvola apps kbluebox.png Minerál mesiaca Realgár (červené kryštály), galenit (sivá masa) a auripigment (žlté povlaky). ďalšie minerály... Zoznamy Správcovia portálu

	Schéma usporiadania jednotlivých sfér Zeme
Stavba Zeme Geosféra Magnetosféra Exosféra Atmosféra Ionosféra Termosféra Mezosféra Hydrosféra Stratosféra Biosféra Troposféra Pedosféra Litosféra Zemská kôra Pevninská kôra Oceánska kôra Vrchný plášť Najvrchnejší plášť Zemský plášť Astenosféra Hranica vrchný-spodný plášť Spodný plášť Vonkajšie jadro Zemské jadro Vnútorné jadro

	Geologická časová škála
Eón (mil. rokov) Hadaikum (4570-3800) Archaikum (3800-2500) Proterozoikum (2500-542) Fanerozoikum (542-dnešok) Éra Eoarchaikum Paleoproterozoikum Paleozoikum Paleoarchaikum Mezoproterozoikum Mezozoikum Mezoarchaikum Neoproterozoikum Kenozoikum Neoarchaikum

	Potrebujeme tvoju pomoc
Šablóna:Geovedy/Pomoc v geovedách

Vedy o Zemi na Wikipédii

	Ostatné portály
Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra  Astronómia  Hviezda  Slnečná sústava  Biológia  Cesty  Fyzika  Geografia  Chémia  Informatika  Kozmonautika  Letectvo  Matematika  Medicína  Rádiológia  Pes  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  20. storočie  Divadlo  Film  História  Hudba  Jazyk  Literatúra  Ľudia  Politika  Šport  Futbal  Ľadový hokej  Šach  Tenis  Umenie  Videohry Geografia  Afrika  Belgicko  Byzantská ríša  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Spojené kráľovstvo  Taliansko  Vatikán