Redaktor:Reagr/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami
Tvorba |
upravena referencia |
||
| Riadok 27: | Riadok 27: | ||
Písala hlavne lyrickú poéziu, ale aj črty, fejtóny, poviedky, novely a na pokračovanie uverejnila román s ľúbostnou zápletkou. Publikovala v časopisoch ''Novosti'' (1936 – 1938), ''A-Zet'' (1937), ''Plameň'' (1937 – 1938), ''Nový Zemplín'' (1938), [[Elán (časopis)|''Elán'']] (1939 – 1940), [[Slovenské pohľady (1881)|''Slovenské pohľady'']] (1939) a po sedemročnej prestávke v časopise ''Tvorba'' (v rokoch 1948 – 1949).<ref name="potopene-duse-z-tvorby-slovenskych">{{Citácia knihy | priezvisko = Bokníková | meno = Andrea | autor = | odkaz na autora = | titul = Potopené duše : z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia : čítanka | vydanie = 1 | vydavateľ = Aspekt | miesto = Bratislava | rok = 2017 | počet strán = 473 | url = | isbn = 978-80-8151-048-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> |
Písala hlavne lyrickú poéziu, ale aj črty, fejtóny, poviedky, novely a na pokračovanie uverejnila román s ľúbostnou zápletkou. Publikovala v časopisoch ''Novosti'' (1936 – 1938), ''A-Zet'' (1937), ''Plameň'' (1937 – 1938), ''Nový Zemplín'' (1938), [[Elán (časopis)|''Elán'']] (1939 – 1940), [[Slovenské pohľady (1881)|''Slovenské pohľady'']] (1939) a po sedemročnej prestávke v časopise ''Tvorba'' (v rokoch 1948 – 1949).<ref name="potopene-duse-z-tvorby-slovenskych">{{Citácia knihy | priezvisko = Bokníková | meno = Andrea | autor = | odkaz na autora = | titul = Potopené duše : z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia : čítanka | vydanie = 1 | vydavateľ = Aspekt | miesto = Bratislava | rok = 2017 | počet strán = 473 | url = | isbn = 978-80-8151-048-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> |
||
Jej autorskú osobnosť možno označiť ako „temnú múzu“. Tvorila horko ironické vyznania citu, plné výčitiek, ale aj vrúcne a tiché, akoby sa v nej bili dve bytosti. Zbierka Čierne stretnutie je nápadná vzdorom, „blasfémiou“ hrdinky, ktorá chce byť ženou „nielen žehnanou, ale aj prekliatou“ (v básni 12). Napriek rebélii sa však vyznačuje závislosťou od partnera. Hlboko ju oslovili verše francúzskej poetky [[Marceline Desbordesová-Valmorová|Marceline Desbordes-Valmore]] (poetka patriaca ku skupine [[Prekliati básnici|prekliatych básnikov]]), ale neinšpirovala sa ňou, kedže sa s jej tvorbou zonámila až po vydaní zbierky Čierne stretnutie.<ref name=" |
Jej autorskú osobnosť možno označiť ako „temnú múzu“. Tvorila horko ironické vyznania citu, plné výčitiek, ale aj vrúcne a tiché, akoby sa v nej bili dve bytosti. Zbierka Čierne stretnutie je nápadná vzdorom, „blasfémiou“ hrdinky, ktorá chce byť ženou „nielen žehnanou, ale aj prekliatou“ (v básni 12). Napriek rebélii sa však vyznačuje závislosťou od partnera. Hlboko ju oslovili verše francúzskej poetky [[Marceline Desbordesová-Valmorová|Marceline Desbordes-Valmore]] (poetka patriaca ku skupine [[Prekliati básnici|prekliatych básnikov]]), ale neinšpirovala sa ňou, kedže sa s jej tvorbou zonámila až po vydaní zbierky Čierne stretnutie.<ref name="potopene-duse-z-tvorby-slovenskych">{{Citácia knihy | priezvisko = Bokníková | meno = Andrea | autor = | odkaz na autora = | titul = Potopené duše : z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia : čítanka | vydanie = 1 | vydavateľ = Aspekt | miesto = Bratislava | rok = 2017 | počet strán = 473 | url = | isbn = 978-80-8151-048-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> |
||
==Diela== |
==Diela== |
||
Verzia z 00:03, 11. november 2020
| Elena Kamenická | |
| Narodenie | 1917 |
|---|---|
| Úmrtie | 1953 (35 rokov) |
| Známy vďaka | Slovenská spisovateľka, poetka |
Elena Kamenická (vl. menom Valéria Slivkárová, vydatá Lukáčová, * 1917 – † 1953) bola slovenská spisovateľka.
Životopis
Narodila sa v remeselníckej rodine. Absolvovala strednú školu s maturitou v Košiciach. V rokoch 1935 – 1940 študovala na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (dnes Univerzita Komenského). Pracovala na Ministerstve hospodárstva v Bratislave, neskôr prešla na Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre ekonomiku a hospodárstvo s pôsobiskom v Košiciach, kde bola dokumentátorkou Technického múzea. Po roku 1945 spolupracovala s Československým rozhlasom v Košiciach, pre ktorý pripravovala dramatizácie literárnych diel, prekladala a upravovala divadelné hry.[1]
Tvorba
Písala hlavne lyrickú poéziu, ale aj črty, fejtóny, poviedky, novely a na pokračovanie uverejnila román s ľúbostnou zápletkou. Publikovala v časopisoch Novosti (1936 – 1938), A-Zet (1937), Plameň (1937 – 1938), Nový Zemplín (1938), Elán (1939 – 1940), Slovenské pohľady (1939) a po sedemročnej prestávke v časopise Tvorba (v rokoch 1948 – 1949).[1]
Jej autorskú osobnosť možno označiť ako „temnú múzu“. Tvorila horko ironické vyznania citu, plné výčitiek, ale aj vrúcne a tiché, akoby sa v nej bili dve bytosti. Zbierka Čierne stretnutie je nápadná vzdorom, „blasfémiou“ hrdinky, ktorá chce byť ženou „nielen žehnanou, ale aj prekliatou“ (v básni 12). Napriek rebélii sa však vyznačuje závislosťou od partnera. Hlboko ju oslovili verše francúzskej poetky Marceline Desbordes-Valmore (poetka patriaca ku skupine prekliatych básnikov), ale neinšpirovala sa ňou, kedže sa s jej tvorbou zonámila až po vydaní zbierky Čierne stretnutie.[1]
Diela
Referencie
- ↑ a b c BOKNÍKOVÁ, Andrea. Potopené duše : z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia : čítanka. 1. vyd. Bratislava : Aspekt, 2017. 473 s. ISBN 978-80-8151-048-9.
- ↑ KAMENICKÁ, Elena. Čierne stretnutie : básne. Bratislava : Unás, 1941. 45 s.
- ↑ Databazeknih.cz. Čierne stretnutie [online]. databazeknih.cz, [cit. 2020-11-07]. Dostupné online.