Preskočiť na obsah

Zoofília (sexuálna porucha): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d == Iné projekty ==
Najznámejšie prípady
Riadok 54: Riadok 54:
[[tr:Zoofili]]
[[tr:Zoofili]]
[[zh:動物戀]]
[[zh:動物戀]]

Medzi nami žijú různi ľudia. Každý sme iný a tiež sa každý ináč správame. Či už je to povahou alebo napríklad sexuálnou orientaciou. Pri nej vznikajú různe poruchy. Jedna z týchto porúch sa volá ZOOFÍLIA. Zoofília je typ sexuálnej orientácie, pri ktorej cíti človek, zvečša muž, veľmi veľkú náklonnosť k živočíchom, najme cicavcom. Podstatou zoofílie je to, že takýto človek si to rozdá zo všetkým, čo ma dieru a krvný obeh. Známy je napríklad prípad z Českej republiky, keď majiteľ statku pohlavne zneužil ovcu zo svojho stáda a ta na druhý deň chcípla. Takisto sa podobný prípad objavil aj na Slovensku. Vtedy istý Martin M., dnes už mladý muž, pretiahol zajaca (artefakty vypovedajú aj o koze), ktorý následne uhynul. Ľudská povaha a myslenie sú nevyspytateľne. Svedčia o tom i tieto sexuálne úchylky.

Verzia z 17:45, 17. marec 2008

Zoofília (iné názvy: sodomia, bestiofília, zooerastia, staršie právnicky aj neprirodzené smilstvo so zvieraťom) je sexuálny styk so zvieraťom. Podľa DSM-III (1987) patrí medzi bližšie nešpecifikované parafílie, podľa MKCH-10 (F65.8) ide o "iné poruchy sexuálneho zamerania" (sexuálnej orientácie).

Od zoofílie treba odlíšiť fetišizmus, pri ktorom predmetem erotického záujmu či reakcie môžu byť aj napríklad srsť, pazúry alebo parohy zvieraťa, niekedy len uzda, sedlo, bičík atď.

Právo

V minulosti bola zoofília trestná, v krajinách ako Nemecku, severoeurópske krajiny, Česko, Slovensko a podobne od 20. storočia už explicitná zmienka o trestnosti zoofílie ako takej bola vyňatá z trestných predpisov. V USA existujú rôzne ustanovenia pre jednotlivé štáty. V mnohých krajinách je dodnes trestná.[chýba zdroj]

Terminológia

Označenie pochádza z gréckych slov zoon (živočích) a fília (láska, náklonnosť). Termín zaviedol Richard von Kraft-Ebbing najmä v spise Psychopathia sexualis (1886). Allen v roku 1979 navrhol termín bestiosexualita, John Money v roku 1986 zas pre erotickú preferenciu malých živočíchov (slimák, žaba, hmyz) termín formikofília.

Výskyt

Niektorí odborníci (Weiss) predpokladajú, že zoofilné správanie je výrazne rozšírenejšie než prípadná zoofilná orientácia.

Kinseyove správy (1948, 1953) uvádzajú aspoň jednorazovú sexuálnu skúsenosť so zvieraťom u 8 % mužov a 5 % (3,6 %?) žien. Crepault a Couture (1980) zistili zoofilné sexuálne fantázie u 5 % zo vzorku skúmaných mužov. Medzi obyvateľmi vidieka (fariem) sa podľa Kinseyho (1953) sexuálne aktivity so zvieratami vyskytovali až u 40–50 % z nich.

Alvarez a Freinhar (1991) zistili výrazne vyšší podiel zoofilných fantázií a aktivít u psychiatrických pacientov než u porovnávacej vzorky.

Pozri aj

Iné projekty

Medzi nami žijú různi ľudia. Každý sme iný a tiež sa každý ináč správame. Či už je to povahou alebo napríklad sexuálnou orientaciou. Pri nej vznikajú různe poruchy. Jedna z týchto porúch sa volá ZOOFÍLIA. Zoofília je typ sexuálnej orientácie, pri ktorej cíti človek, zvečša muž, veľmi veľkú náklonnosť k živočíchom, najme cicavcom. Podstatou zoofílie je to, že takýto človek si to rozdá zo všetkým, čo ma dieru a krvný obeh. Známy je napríklad prípad z Českej republiky, keď majiteľ statku pohlavne zneužil ovcu zo svojho stáda a ta na druhý deň chcípla. Takisto sa podobný prípad objavil aj na Slovensku. Vtedy istý Martin M., dnes už mladý muž, pretiahol zajaca (artefakty vypovedajú aj o koze), ktorý následne uhynul. Ľudská povaha a myslenie sú nevyspytateľne. Svedčia o tom i tieto sexuálne úchylky.